Vec je sporná vtedy, ak navrhovateľ tvrdí, že existuje taká interpretácia ústavného zákona, ktorá je v rozpore s výkladom a výsledkami tohto výkladu v ústavnej praxi. Spor sa musí týkať nielen výkladu ústavného zákona, ale aj interpretácie, t. j. aplikácie ústavného zákona v konkrétnom spore medzi dvoma účastníkmi konania o výklad ústavného zákona. Spornosť teda by mala byť potvrdená na dvoch úrovniach: výkladovej a aplikačnej.
Ak niet štátneho orgánu, ktorý – podľa navrhovateľa – nesprávne vykladá ústavný zákon, konaniu chýba jedna podmienka prípustnosti /procesná podmienka/ a návrh na začatie konania by mal byť odmietnutý podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri predbežnom prerokovaní.
Podmienkou na podanie návrhu o výklad ústavných zákonov je:
- vznik sporu medzi navrhovateľom a štátnym orgánom /ústavný súd musí skúmať, či jestvuje subjekt, ktorý má atribúty štátneho orgánu/,
- vznik sporu o právo alebo povinnosť, ktorú ústava priznáva stranám sporu. Preto spor nemôže vzniknú o zmenu ústavnej právomoci štátneho orgánu zúčastneného na spore, ani vtedy, ak spor medzi navrhovateľom a štátnym orgánom nastal o právo alebo povinnosť, ktorú upravuje zákon, ale neupravuje ju ústava.
Žádné komentáře:
Okomentovat