každý zákon schválený oblastnou radou sa musí oznámi� komisárovi, kt ak nemá voèi nemu vláda republiky výhrady musí ho do 30 dní podpísa�)
5 z oblastí má pritom osobitné postavenie
oblastiam sa priznáva obmedzená zákonodarná, správna a finanèná autonómia
a/ Ústavy oblastí
Ústavy 5 oblastí prijíma priamo taliansky parlament formou ústavných zákonov
ústavy ostatných oblastí pri¬pravujú ich oblastné rady a parlament republiky ich iba schvaluje formou bežného zákona
b/ Legislatívna autonómia
oblas¬tiam zveruje pomerne širokú právomoc vydáva� VZPA v 4 obl :
- administratívny systém - verejnoprospešné a sociálne služby - ekonomický rozvoj - správa a hosp. s majetkom oblasti
c/ Administratívna autonómia
administratívnu autonómiu možno rozdeli� na: - výkon štátnej správy, kt vyplýva z postavenia autonómnych útvarov
- výkon správy v oblastiach, kt. zab. v mene štátu (delegované štátom)
- výkon správy v dalších oblastiach, kt môže štát zák.delegova� oblasti
Orgán oblasti je oprávnený ...
orgán oblasti je oprávnený vykonáva� kontrolu zákonnosti a aj obsahu aktov provincií, obcí zväzkov
vykonávajú túto kontrolu tzv. provincionálne kontrolné výbory
kontrola Úètovného súdom je obmedzená na pr. postup, kompetencia a uskutoènuje sa spôsobom "registrácii" opatreni
d/ Finanèná autonómia
napriek urèitej fin. autonómii nemajú právomoc zavádza� lubovolné dane / lubovolne urèova� ich výšku
finanèná autonómia sa v skutoènosti vz�ahuje viac na tvorbu vlastného rozpoètu a výkon priamej správy nad príjmami
vykonávajú túto kontrolu tzv. provincionálne kontrolné výbory
kontrola Úètovného súdom je obmedzená na pr. postup, kompetencia a uskutoènuje sa spôsobom "registrácii" opatreni
d/ Finanèná autonómia
napriek urèitej fin. autonómii nemajú právomoc zavádza� lubovolné dane / lubovolne urèova� ich výšku
finanèná autonómia sa v skutoènosti vz�ahuje viac na tvorbu vlastného rozpoètu a výkon priamej správy nad príjmami
Orgánmi sú:
orgánmi sú: - Provinèná rada ako sam. org utváraný. vo vo¾bách
- Guinta (junta) ako výkonný orgán, na èele ktorého stojí Predseda guinty
predstavitelom vlády na úrovni provincií je Prefekt, vyme¬navaný ministrom vnútra republiky
patrí mu ochrana ver. poriadku provincie, ale aj výkon kontroly voèi jej orgánom
môže požiada� o revíziu uznesenia provinènej rady, príp. sa proti jej rozhodnutiu odvola� na orgán správneho súdnictva
Talianska republika sa èlení na 20 Oblastí (regiónov)
orgánmi sú: - Oblastná rada (regionálny parlament) je zákonodarným a nariaïovacím orgánom oblasti
vo veciach oblasti má právo záko¬nodarnej iniciatívy v talianskom parlamente
na èele oblastnej rady stojí Oblastný prezi¬dent
- Oblastný výbor je výkonným orgánom oblasti
- predstavitelom talianskej vlády na úrovni oblasti je Vládny komisár, vymenovaný prezidentom republiky
ak k zákonu prijatého radou nemá výhradu musí ho do 30 dní podpísa�
- Guinta (junta) ako výkonný orgán, na èele ktorého stojí Predseda guinty
predstavitelom vlády na úrovni provincií je Prefekt, vyme¬navaný ministrom vnútra republiky
patrí mu ochrana ver. poriadku provincie, ale aj výkon kontroly voèi jej orgánom
môže požiada� o revíziu uznesenia provinènej rady, príp. sa proti jej rozhodnutiu odvola� na orgán správneho súdnictva
Talianska republika sa èlení na 20 Oblastí (regiónov)
orgánmi sú: - Oblastná rada (regionálny parlament) je zákonodarným a nariaïovacím orgánom oblasti
vo veciach oblasti má právo záko¬nodarnej iniciatívy v talianskom parlamente
na èele oblastnej rady stojí Oblastný prezi¬dent
- Oblastný výbor je výkonným orgánom oblasti
- predstavitelom talianskej vlády na úrovni oblasti je Vládny komisár, vymenovaný prezidentom republiky
ak k zákonu prijatého radou nemá výhradu musí ho do 30 dní podpísa�
Dvojkolajnosť v èinnosti miestnych orgánov
v zál. vlastnej pôsobnosti obcí dohliada štát iba na to, aby plnili svoje zák povinnosti a dodržiavali pr. poriadok
v zál. prenesenej pôsobnosti sú viazané pokynmi ústredných štátnych úradov
obce a ïalšie samo¬správne orgány nevykonávajú "štátnu správu" ale iba tzv. "delegovanú správu"
štruktúra
1. Obecné (mestské) zastupitelstvá
jej orgánmi sú: - Obecné (mestské) zastupitelstvo, volené obèanmi
- Starosta, alebo Magistrát kt. volia zo svojho stredu obecné zastupitelstvo
2. Zväzy obcí reprezentuje na úrovni okresu: - okresný snem, kt sa utvára na zákl volieb
- okresný výbor ako výkonný orgán
okresné orgány však nemajú právo svojimi nariadeniami priamo zaväzovat obce.
3. Zväzy obcí reprezentuje na úrovni kraja: - krajský snem ako orgán volený obyvatelmi
št. správu reprezentujú krajinskí radcovia resp. vrchní krajinskí riaditelia, kt volí krajský snem a potvrdzuje ústr. vláda
v zál. prenesenej pôsobnosti sú viazané pokynmi ústredných štátnych úradov
obce a ïalšie samo¬správne orgány nevykonávajú "štátnu správu" ale iba tzv. "delegovanú správu"
štruktúra
1. Obecné (mestské) zastupitelstvá
jej orgánmi sú: - Obecné (mestské) zastupitelstvo, volené obèanmi
- Starosta, alebo Magistrát kt. volia zo svojho stredu obecné zastupitelstvo
2. Zväzy obcí reprezentuje na úrovni okresu: - okresný snem, kt sa utvára na zákl volieb
- okresný výbor ako výkonný orgán
okresné orgány však nemajú právo svojimi nariadeniami priamo zaväzovat obce.
3. Zväzy obcí reprezentuje na úrovni kraja: - krajský snem ako orgán volený obyvatelmi
št. správu reprezentujú krajinskí radcovia resp. vrchní krajinskí riaditelia, kt volí krajský snem a potvrdzuje ústr. vláda
16.6 Miestne orgány v Talianskej reuublike
Talianska republika sa administratívno-teritoriálne èlení na obce, provincie a oblasti (regióny)
Obce (mestá) sú najmenšími samosprávnymi ú¬zemnými jednotkami a obvodmi decentr. štátnej a oblastnej správy
úlohy v nich vykonávajú: - Obecná rada, zastupitelský orgán volený vo vo¾bách
- Guinta (junta), výkonný orgán, ktorý volí obecná rada a na èele kt. stojí Starosta
starosta reprezentuje obecnú radu navo¬nok a je zároveò aj úradníkom talianskej vlády
kontrolu nad èinnosou obecných orgánov vyko¬návajú provincie prostredníctvom kontrolných komisií
sa obce môžu ïalej èleni na menšie jednotky Obvody
samosprávu v obvodoch obcí (miest) potom vykonáva volená Rada obvodu a Prezident
nemajú charakter autonómnych teritoriálnych jednotiek a nezabezpeèujú plnenie samosprávnych úloh
ich úlohou je sprostredkúva obci stanoviská obyvate¾ov obvodu
Provincie sú väèšie autonómne útvary, kt. zaberajú ú¬zemie viacerých obcí a sú obvodmi decentr. št. a oblastnej správy
Obce (mestá) sú najmenšími samosprávnymi ú¬zemnými jednotkami a obvodmi decentr. štátnej a oblastnej správy
úlohy v nich vykonávajú: - Obecná rada, zastupitelský orgán volený vo vo¾bách
- Guinta (junta), výkonný orgán, ktorý volí obecná rada a na èele kt. stojí Starosta
starosta reprezentuje obecnú radu navo¬nok a je zároveò aj úradníkom talianskej vlády
kontrolu nad èinnosou obecných orgánov vyko¬návajú provincie prostredníctvom kontrolných komisií
sa obce môžu ïalej èleni na menšie jednotky Obvody
samosprávu v obvodoch obcí (miest) potom vykonáva volená Rada obvodu a Prezident
nemajú charakter autonómnych teritoriálnych jednotiek a nezabezpeèujú plnenie samosprávnych úloh
ich úlohou je sprostredkúva obci stanoviská obyvate¾ov obvodu
Provincie sú väèšie autonómne útvary, kt. zaberajú ú¬zemie viacerých obcí a sú obvodmi decentr. št. a oblastnej správy
16.5 Miestne orgány v spolkovej republike Nemecko
Základný zákon sa nezaoberá podrobnejšou úpravou postavenia miestnych orgánov a túto prenecháva ú¬stavám krajín
postavenie miestnych orgánov možno charakterizova :
1. obce a zväzy obcí majú zachovanú vlastnú samosprávu
na úrovni obce, okresu a kraja, musia ma obèania zastupitelské orgány utvárané na základe volieb
zastupitelské org. môžu plni okrem vlastných samosprávnych úloh aj úlohy, ktorými ich poveria vyššie or¬gány
2. Miestne samosprávne orgány majú charakter normotvorných, riadiacich i kontrolných orgánov
vykonávajú tiež štátnu správu v oblastiach, kt ich poveri krajinská vláda, za jej výkon sú zodpovedné priamo vláde
3. Rozsah samosprávy je podmienený ich ve¾kosou a významom
aj v Nemec¬ku majú väèšie samosprávne útvary viac právomocí ako malé
všetky však majú mimoriadnu právomoc vytvára a riadi orgány poverené plnením zákl. samosprávnych úloh
majú tiež vlastnú finanènú právomoc, kt sa vzahuje na zabezpeèovanie realizácie sam úloh
postavenie miestnych orgánov možno charakterizova :
1. obce a zväzy obcí majú zachovanú vlastnú samosprávu
na úrovni obce, okresu a kraja, musia ma obèania zastupitelské orgány utvárané na základe volieb
zastupitelské org. môžu plni okrem vlastných samosprávnych úloh aj úlohy, ktorými ich poveria vyššie or¬gány
2. Miestne samosprávne orgány majú charakter normotvorných, riadiacich i kontrolných orgánov
vykonávajú tiež štátnu správu v oblastiach, kt ich poveri krajinská vláda, za jej výkon sú zodpovedné priamo vláde
3. Rozsah samosprávy je podmienený ich ve¾kosou a významom
aj v Nemec¬ku majú väèšie samosprávne útvary viac právomocí ako malé
všetky však majú mimoriadnu právomoc vytvára a riadi orgány poverené plnením zákl. samosprávnych úloh
majú tiež vlastnú finanènú právomoc, kt sa vzahuje na zabezpeèovanie realizácie sam úloh
Obce sa združujú do obvodov ...
obce sa združujú do obvodov a do kantónov - na tejto úrovni však neexistujú zastupitelské orgány
departement je vyššou samosprávnou a správnopolitickou jednotkou
jeho orgánmi sú: Generálna rada ako orgán samosprávy a zastupitelský zbor volený obyvatelmi
Predseda generálnej rady, kt. stojí Rady na èele a je volený priamo obèanmi
Komisár vlády (zastupuje záujmy vlády)
vládny komisár už neschvaluje vo¬pred každé rozhodnutie Rady, môže ho však zruši�, ak odporuje zákonom
stoja na èele policajných orgánov a sú zodpovední za udržiavanie ver. poriadku v departe¬mente
departementy sa združujú do 22 regiónov (oblas¬tí)
orgánmi sú: - Regionálna rada ako orgán samosprávy a zastupitelský zbor departementu (volia obyvatelia)
- Predseda regionálnej rady
- Regionálny komisár republiky reprezentuje štátnu správu na úrovni regiónu
departement je vyššou samosprávnou a správnopolitickou jednotkou
jeho orgánmi sú: Generálna rada ako orgán samosprávy a zastupitelský zbor volený obyvatelmi
Predseda generálnej rady, kt. stojí Rady na èele a je volený priamo obèanmi
Komisár vlády (zastupuje záujmy vlády)
vládny komisár už neschvaluje vo¬pred každé rozhodnutie Rady, môže ho však zruši�, ak odporuje zákonom
stoja na èele policajných orgánov a sú zodpovední za udržiavanie ver. poriadku v departe¬mente
departementy sa združujú do 22 regiónov (oblas¬tí)
orgánmi sú: - Regionálna rada ako orgán samosprávy a zastupitelský zbor departementu (volia obyvatelia)
- Predseda regionálnej rady
- Regionálny komisár republiky reprezentuje štátnu správu na úrovni regiónu
Ako nezávislé samosprávne útvary ...
ako nezávislé samosprávne útvary získali oprávnenie vybera� dane potrebné na financovanie štátnych škôl
v súèasnosti je rastúca popularita a poèet tzv. osobit¬ných obvodov
sa zriaïujú na zákl iniciatívy obyvatelov a ich cielom je zlepši� výkon niektorých konkrétnych oblastí štátnej správy
16.4 Miestne orgány vo Francúzskej republike
do 80-tych rokov bolo Francúzsko znaène centralizovanou krajinou, s pomerne slabým postavením samospráv
uplatòoval sa tu systém dvojkolajnosti prièom èas� sam. orgánov vyšších stupòov bola priliš závislá od ústrednej vlády
reštrukturalizácia existujúceho sys. sa realizoval najmä tzv. zákonom o decentralizácii (1982)
obec je najnižšou samosprávnou jednotkou
jej orgánmi sú: Obecná rada, ako zastupitelský orgán volený obyvatelmi a Starosta, kt stojí na èele obecnej rady
je volený z jej èlenov a rada ho nemôže odvola�
v súèasnosti je rastúca popularita a poèet tzv. osobit¬ných obvodov
sa zriaïujú na zákl iniciatívy obyvatelov a ich cielom je zlepši� výkon niektorých konkrétnych oblastí štátnej správy
16.4 Miestne orgány vo Francúzskej republike
do 80-tych rokov bolo Francúzsko znaène centralizovanou krajinou, s pomerne slabým postavením samospráv
uplatòoval sa tu systém dvojkolajnosti prièom èas� sam. orgánov vyšších stupòov bola priliš závislá od ústrednej vlády
reštrukturalizácia existujúceho sys. sa realizoval najmä tzv. zákonom o decentralizácii (1982)
obec je najnižšou samosprávnou jednotkou
jej orgánmi sú: Obecná rada, ako zastupitelský orgán volený obyvatelmi a Starosta, kt stojí na èele obecnej rady
je volený z jej èlenov a rada ho nemôže odvola�
Mestské departmenty ...
mestské departmenty (výk. orgány) riadi prostredníctvom svojich výborov relatívne ve¾ká mestská rada
zaè. 20. stor sa v stredne ve¾kych mestách zaèal využíva� :
a/: manažérsky systém - mestská rada vymenuje na výkon samosprávnych rozhodnutí správcu (manažéra)
tento jej priamo zodpovedá aj za èinnos� výkonných departmentov
starosta má iba reprezentatívne funkcie
b/: komisionársky systém - obyvatelia nevolia mestskú radu, ale zbor 3 až 5 komisionárov
každý z týchto riadi konrétne výkonné departmenty a jeden z komisionárov zároveò zastáva funkciu starostu
ve¾ká èas� obyvatelov však žije na vidieku, v oblastiach èasto aj znaène vzdialených od takýchto samosprávnych centier
vlády štátov museli z tohto dôvodu hlada� cesty na decentralizovaný výkon niektorých svojich právomocí
zaè. 20. stor sa v stredne ve¾kych mestách zaèal využíva� :
a/: manažérsky systém - mestská rada vymenuje na výkon samosprávnych rozhodnutí správcu (manažéra)
tento jej priamo zodpovedá aj za èinnos� výkonných departmentov
starosta má iba reprezentatívne funkcie
b/: komisionársky systém - obyvatelia nevolia mestskú radu, ale zbor 3 až 5 komisionárov
každý z týchto riadi konrétne výkonné departmenty a jeden z komisionárov zároveò zastáva funkciu starostu
ve¾ká èas� obyvatelov však žije na vidieku, v oblastiach èasto aj znaène vzdialených od takýchto samosprávnych centier
vlády štátov museli z tohto dôvodu hlada� cesty na decentralizovaný výkon niektorých svojich právomocí
Grófstva (Counties)
majú tiež niektoré sam funkcie, v ich èinnosti prevláda výkon št. správy, pri kt. sú podriadené vládam jednotlivých štátov
na zabezpeèovanie urèovaných úloh sa nevolia kolegiátne orgány, ale priamo jednotliví úradníci
Mestské komunity (Municipalities)
municípiá rozšírili svoju pôsobnos nad rámec svojich pôv. hraníc a obsiah¬li tak aj prilahlé vidiecke oblasti
samosprávne orgány obcí tak zaèali slúži aj všetkým obèanom žijú¬cim v bezprostrednom i ïalšom okolí
Osobitné samosprávne obvody
urèité oblasti života spoloènosti sa vyòali z kompetencie org. št. správy i samosprávy sa podriadili pod osobitné samosprávne útvary - typickým príkladom je riešenie proble¬matiky správy v oblasti základného a stredného školstva
aj osobitné školské obvody pokrývajú spravidla územie celého štátu, no nie vždy sa zhodujú s hranicami grófstiev
na zabezpeèovanie urèovaných úloh sa nevolia kolegiátne orgány, ale priamo jednotliví úradníci
Mestské komunity (Municipalities)
municípiá rozšírili svoju pôsobnos nad rámec svojich pôv. hraníc a obsiah¬li tak aj prilahlé vidiecke oblasti
samosprávne orgány obcí tak zaèali slúži aj všetkým obèanom žijú¬cim v bezprostrednom i ïalšom okolí
Osobitné samosprávne obvody
urèité oblasti života spoloènosti sa vyòali z kompetencie org. št. správy i samosprávy sa podriadili pod osobitné samosprávne útvary - typickým príkladom je riešenie proble¬matiky správy v oblasti základného a stredného školstva
aj osobitné školské obvody pokrývajú spravidla územie celého štátu, no nie vždy sa zhodujú s hranicami grófstiev
Samosprávne obce využívajúce vlastné zastupitelské orgány (mestské rady)
mestá a väèšie obce si utvárajú mestské (obecné) rady, volené kol. orgány, na èelo kt sa dostal vo¬lený starosta
vzh¾adom na úpravu vzahov medzi týmito orgánmi možno tento model ïalej rozèleni na
a/: Model uprednostòujúci silné postavenie starostu voèi mestskej (obecnej) rade
je založení na zvýraznení vý¬znamu exekutívneho vedenia
medzi právomoci starostu napr. patrí: - vymenúva a prepúša ved. pracovníkov výkonných sam org
- právo veta voèi nariadeniam mestskej rady (prelomi 2/3 hlasov)
- oprávnenie predklada a pripravova rozpoèet mesta,
b/: Municipiálny model so slabým posta¬vením starostu (je v súèasnosti prevládajúcim)
starosta nemá úèinné nástroje na riadenie mestskej správy a jeho právo¬moci majú skôr ceremoniálny charakter
samosprávne otázky rieši pomerne ve¾ký poèet ïalšich úradníkov, kt. sú volení priamo obyvatel¬mi
vzh¾adom na úpravu vzahov medzi týmito orgánmi možno tento model ïalej rozèleni na
a/: Model uprednostòujúci silné postavenie starostu voèi mestskej (obecnej) rade
je založení na zvýraznení vý¬znamu exekutívneho vedenia
medzi právomoci starostu napr. patrí: - vymenúva a prepúša ved. pracovníkov výkonných sam org
- právo veta voèi nariadeniam mestskej rady (prelomi 2/3 hlasov)
- oprávnenie predklada a pripravova rozpoèet mesta,
b/: Municipiálny model so slabým posta¬vením starostu (je v súèasnosti prevládajúcim)
starosta nemá úèinné nástroje na riadenie mestskej správy a jeho právo¬moci majú skôr ceremoniálny charakter
samosprávne otázky rieši pomerne ve¾ký poèet ïalšich úradníkov, kt. sú volení priamo obyvatel¬mi
16.3 Miestna samospráva v USA
historické tradície spojené s americkou pragma¬tickosou predstavujú najdôležitejšie èrty miestnej samosprávy
americká ústava prenechala organizáciu miestnej sam v právomoci vlád štátov a preto je systém pomerne nepreh¾adný
Samosprávne obce (municípiá) využívajúce zhromaždenia volièov
vo väèšine ich zakladali èlenovia puritánskej ang¬l. cirkvi, kt. zvýrazòovali nezávislé a zborové ria¬denie duch vecí
v súèasnosti sa municipiálny model usku¬toèòuje formou každoroèných stretnutí reg. volièov na tzv. zhromaždeniach
na nich priamo rozhodujú o všetkých dôl. pers. i hosp. otázkach (napr. schvalujú rozpoèet)
na bezprostr. výkon samosprávy sa neutvára kolektívny org, ale volièi si volia jednotlivých úradníkov obce sami
americká ústava prenechala organizáciu miestnej sam v právomoci vlád štátov a preto je systém pomerne nepreh¾adný
Samosprávne obce (municípiá) využívajúce zhromaždenia volièov
vo väèšine ich zakladali èlenovia puritánskej ang¬l. cirkvi, kt. zvýrazòovali nezávislé a zborové ria¬denie duch vecí
v súèasnosti sa municipiálny model usku¬toèòuje formou každoroèných stretnutí reg. volièov na tzv. zhromaždeniach
na nich priamo rozhodujú o všetkých dôl. pers. i hosp. otázkach (napr. schvalujú rozpoèet)
na bezprostr. výkon samosprávy sa neutvára kolektívny org, ale volièi si volia jednotlivých úradníkov obce sami
2. Samospráva na úrovni obvodov (Districts)
ich obyvatelia si vo¾bou utvárajú vlastné sam. orgány, kt sa oznaèujú ako Ob¬vodné rady
skladajú sa z èlenov obvodnej rady - tzv. radných a predsedu
sú volení na 4-roèné vol. obdobie a každý rok dochádza k vo¾be 1/3 jej èlenov
právomoci sa vzahujú na otázky bytovej výstavby, miestneho plánovania, kontroly trhu, bezpeènosti
3. Samosprávne orgány na úrovni grófstiev (Counties)
základným sam. org je Rada grófstva a sa skladá z predsedu a èlenov rady - radných
každá rada má niektoré spol. právomoci s obvodnými radami napr. riadenie galerií, plavární, parkov a ver priestranstiev
výluèná právomoc sa vzahuje na oblasti miestneho plánovania, ochrany spotrebitela, autostrád, dopravy, vzdelávania
6 grófstiev má osobitné postavenie tzv. metropolitných grófstiev
zriaïujú tzv. Rady metropolit¬ných dištriktov so širšími právomocami
v ich rámci existujú tzv. metropolitné samosprávne obvody, kt majú tiež vlastné samosprávne právomoci
skladajú sa z èlenov obvodnej rady - tzv. radných a predsedu
sú volení na 4-roèné vol. obdobie a každý rok dochádza k vo¾be 1/3 jej èlenov
právomoci sa vzahujú na otázky bytovej výstavby, miestneho plánovania, kontroly trhu, bezpeènosti
3. Samosprávne orgány na úrovni grófstiev (Counties)
základným sam. org je Rada grófstva a sa skladá z predsedu a èlenov rady - radných
každá rada má niektoré spol. právomoci s obvodnými radami napr. riadenie galerií, plavární, parkov a ver priestranstiev
výluèná právomoc sa vzahuje na oblasti miestneho plánovania, ochrany spotrebitela, autostrád, dopravy, vzdelávania
6 grófstiev má osobitné postavenie tzv. metropolitných grófstiev
zriaïujú tzv. Rady metropolit¬ných dištriktov so širšími právomocami
v ich rámci existujú tzv. metropolitné samosprávne obvody, kt majú tiež vlastné samosprávne právomoci
Ústredné št orgány ovplyvòujú ...
Ústredné št orgány ovplyvòujú èinnos prostredníctvom zákonov a rozdelovania fin. prostriedkov zo štátneho rozpoètu
b/: Orgány miestnej štátnej správy sú budovaná na princípe byrokratického centra¬lizmu
štát nimi zabezpeèuje plnenie tých svojich úloh, kt. nemôžu zabezpeèova ústredné orgány, al kt plnenie je efektívnejšie
vedúcich úradníkov spravidla vymenúva prislušný ústredný orgán štátnej správy
fungujú ako reprezentanti vlády, resp. jednotlivých ministerstiev a ústr orgány riadia ich èinnos najmä smernicami
pokia¾ pracujú vedla seba a na rovnakej úrovni orgány miestnej samosprávy a štátnej správy a pokia¾ dochádza k urèitej kumulácii ich úloh hovoríme o tzv. dvojkolajnosti správy na miestnej úrovni
možno hovori o dvoch zákl typoch organizácie ver moci : - anglo-americkom
- európskom
b/: Orgány miestnej štátnej správy sú budovaná na princípe byrokratického centra¬lizmu
štát nimi zabezpeèuje plnenie tých svojich úloh, kt. nemôžu zabezpeèova ústredné orgány, al kt plnenie je efektívnejšie
vedúcich úradníkov spravidla vymenúva prislušný ústredný orgán štátnej správy
fungujú ako reprezentanti vlády, resp. jednotlivých ministerstiev a ústr orgány riadia ich èinnos najmä smernicami
pokia¾ pracujú vedla seba a na rovnakej úrovni orgány miestnej samosprávy a štátnej správy a pokia¾ dochádza k urèitej kumulácii ich úloh hovoríme o tzv. dvojkolajnosti správy na miestnej úrovni
možno hovori o dvoch zákl typoch organizácie ver moci : - anglo-americkom
- európskom
16.2 Miestna samospráva vo Ve¾kej Británii
rámcovú právnu úpravu postavenia samospráv obsahujú zákony par¬lamentu a niektoré královské prerogativa
pre postavenie miestnych samospráv je char. nezávislos pri výkone vlastných pôsobností
sú oprávnené vydáva VZPA, kt. obsah sa odvodzuje od záko¬nov parlamentu
postavenie samospráv je upravené v zákone o samospráve pre mesto Londýn a zákone o miestnej samospráve
všeobecnú kontrolu výkonu ich právomocí uskutoèòujú štátni tajomníci
na územi Anglicka a Walesu pôsobia a/ orgány miestnej samosprávy v meste Londýn a Rada ve¾kého Londýna
b/ samosprávne orgány v dalších èastiach Anglicka :
1. Zhromaždenia a rady farností
samosprávnymi orgánmi sú zhromaždenia, kt. pozostávajú z predsedu a volièov farnosti
farnosti s viac ako 300 obyvatelmi si musia utvára osobitný sam orgán - Radu farnosti
do ich pôsobnosti patrí napr. údržba ciest, chodníkov, ver. parkov a ver. priestranstiev
pre postavenie miestnych samospráv je char. nezávislos pri výkone vlastných pôsobností
sú oprávnené vydáva VZPA, kt. obsah sa odvodzuje od záko¬nov parlamentu
postavenie samospráv je upravené v zákone o samospráve pre mesto Londýn a zákone o miestnej samospráve
všeobecnú kontrolu výkonu ich právomocí uskutoèòujú štátni tajomníci
na územi Anglicka a Walesu pôsobia a/ orgány miestnej samosprávy v meste Londýn a Rada ve¾kého Londýna
b/ samosprávne orgány v dalších èastiach Anglicka :
1. Zhromaždenia a rady farností
samosprávnymi orgánmi sú zhromaždenia, kt. pozostávajú z predsedu a volièov farnosti
farnosti s viac ako 300 obyvatelmi si musia utvára osobitný sam orgán - Radu farnosti
do ich pôsobnosti patrí napr. údržba ciest, chodníkov, ver. parkov a ver. priestranstiev
XVII. KAPITOLA
ORGANIZÁCIA VEREJNEJ MOCI NA MIESTNEJ ÚROVNI
(MIESTNA SAMOSPRÁVA A MIESTNA ŠTÁTNA SPRÁVA)
16.1 Všeobecná charakteristika
organizácia a riadenie ver. zál. na miestnej úrovni je významné pre každodenný život obèanov i uskut. funkcií štátu
výkon štátnej moci a správy na miestnej úrovni by mal pri¬náša jej zjednodušenie, u¾ahèovanie a skvalitòovanie
delba štátnej moci vo vertikálnej rovine je predpokladom plurality v demokratickom štáte
organizáciu ver. moci na miestnej úrovni - je význ. prvkom realizácie suverenity ¾udu
- umožòuje decentralizáciu št. správy a približuje ju ob¬èanom
možno rozlišova medzi:
a/: Orgány miestnej samosprávy sú zastupitelskými orgánmi obvodu, v ktorom sa utvárajú
volia ich obyvatelia a char znakom je ich relatívna nezávislos od št. orgá¬nov na ústrednej úrovni
majú vlastnú pôsobnos a právo¬moc
(MIESTNA SAMOSPRÁVA A MIESTNA ŠTÁTNA SPRÁVA)
16.1 Všeobecná charakteristika
organizácia a riadenie ver. zál. na miestnej úrovni je významné pre každodenný život obèanov i uskut. funkcií štátu
výkon štátnej moci a správy na miestnej úrovni by mal pri¬náša jej zjednodušenie, u¾ahèovanie a skvalitòovanie
delba štátnej moci vo vertikálnej rovine je predpokladom plurality v demokratickom štáte
organizáciu ver. moci na miestnej úrovni - je význ. prvkom realizácie suverenity ¾udu
- umožòuje decentralizáciu št. správy a približuje ju ob¬èanom
možno rozlišova medzi:
a/: Orgány miestnej samosprávy sú zastupitelskými orgánmi obvodu, v ktorom sa utvárajú
volia ich obyvatelia a char znakom je ich relatívna nezávislos od št. orgá¬nov na ústrednej úrovni
majú vlastnú pôsobnos a právo¬moc
Možno zásadne konštatovat, že ...
možno zásadne konštatovať, že táto tradiène vo väèšej miere náleží práve krajinám
Spolková rada (Bundesrat) je reprezentantom záujmov krajín (krajinských vlád) na úrovni Spolku
tvoria ju zástupcovia krajinských vlád, ktorých hlasy pri hlasovaní musia byť odovzdávané jednotne
vyjadruje sa k leg. návrhom predkladaných spolk. vládou a schvaluje zákonov prijaté Spolk. snemom (ak to vyžadujú)
k ostatným zákonom môže Spolková rada vznášať svoje námietky
char zásady nem federalizmu :
- nie sú prípustné dodatky, kt. by sa vzťahovali na spolkové usporiadanie / spoluúèasť krajín v zákonodarnom procese
- krajiny sú v zásade zodpovedné za výkon a plnenie št. úloh, pokia¾ Zákl zákon nepripúšta nieèo iné
- krajiny sa podielajú na tvorbe zákonov a výkone štátnej správy federácie prostredníctvom Spolkovej rady
- ústavný poriadok krajiny musí byť v súlade s princípmi rep., dem. a soc. vlády založenej na pricípe zákonnosti
- krajiny sú povinné prejavovať svoju lojalitu voèi Spolku, podrobovať sa zákonom a smerniciam
- zákonodarne právomoci Zákl zákon rozdeluje medzi federáciu a krajiny
Spolková rada (Bundesrat) je reprezentantom záujmov krajín (krajinských vlád) na úrovni Spolku
tvoria ju zástupcovia krajinských vlád, ktorých hlasy pri hlasovaní musia byť odovzdávané jednotne
vyjadruje sa k leg. návrhom predkladaných spolk. vládou a schvaluje zákonov prijaté Spolk. snemom (ak to vyžadujú)
k ostatným zákonom môže Spolková rada vznášať svoje námietky
char zásady nem federalizmu :
- nie sú prípustné dodatky, kt. by sa vzťahovali na spolkové usporiadanie / spoluúèasť krajín v zákonodarnom procese
- krajiny sú v zásade zodpovedné za výkon a plnenie št. úloh, pokia¾ Zákl zákon nepripúšta nieèo iné
- krajiny sa podielajú na tvorbe zákonov a výkone štátnej správy federácie prostredníctvom Spolkovej rady
- ústavný poriadok krajiny musí byť v súlade s princípmi rep., dem. a soc. vlády založenej na pricípe zákonnosti
- krajiny sú povinné prejavovať svoju lojalitu voèi Spolku, podrobovať sa zákonom a smerniciam
- zákonodarne právomoci Zákl zákon rozdeluje medzi federáciu a krajiny
Zákl zákon rozoznáva výluèné ...
Zákl zákon rozoznáva výluèné zákonodarstvo Spol¬ku, konkurujúce zákonodarstvo Spolku a krajin a zákonodarstvo krajin
èl. 31 vyjadruje nadradenos spolk. zákonodarstva v oblasti konkurujúcich právomocí (spolkové právo ruší krajinské)
- Spolku sú zverené výluèné, konkurujúce kompetencie a kompetencie vydáva rámcovú úpravu v urè. oblastiach
výluèné zákonodarstvo - krajiny môžu vydá¬va svoje zákony iba ak sú na to výsl. splnomocnené spolk. zákonom
konkurujúce zákonodarstvo : - vec nemôže by úèinne upravená zákonodarstvom jednotlivých krajín
- úprava krajinským zákonom by mohla poškodi záujmy ostatných krajin / celku
- vyžaduje to zachovanie právnej a hospodárskej jednoty o všetkých kraji¬nách
popri rozširení kompetencií Spolku došlo aj k urèitému rozšíreniu vplyvu krajín
aj výkon spolkových zákonov a celkovo spolkovej správy rozdeluje medzi Spolok a krajiny
èl. 31 vyjadruje nadradenos spolk. zákonodarstva v oblasti konkurujúcich právomocí (spolkové právo ruší krajinské)
- Spolku sú zverené výluèné, konkurujúce kompetencie a kompetencie vydáva rámcovú úpravu v urè. oblastiach
výluèné zákonodarstvo - krajiny môžu vydá¬va svoje zákony iba ak sú na to výsl. splnomocnené spolk. zákonom
konkurujúce zákonodarstvo : - vec nemôže by úèinne upravená zákonodarstvom jednotlivých krajín
- úprava krajinským zákonom by mohla poškodi záujmy ostatných krajin / celku
- vyžaduje to zachovanie právnej a hospodárskej jednoty o všetkých kraji¬nách
popri rozširení kompetencií Spolku došlo aj k urèitému rozšíreniu vplyvu krajín
aj výkon spolkových zákonov a celkovo spolkovej správy rozdeluje medzi Spolok a krajiny
Belgický dvojkomorový parlament ...
Belgický dvojkomorový parlament sa pre urè. prípady vymenované v ústave rozdeluje na francúzsku a holandskú jaz skupinu a takto od¬delene aj hlasujú
Ministerská rada (vláda) - je tvorená rovnakým poètom frankofónnych a holandsky hovoriacich ministrov
Obdobná situácia existuje aj vo vyšších súd orgánoch, v Arbitrážnom súde a Kasaènom súde, ako aj v Štát¬nej rade
zložením èlenov sa približujú existujúcemu pomeru frankofónnych a holandsky hovoriacich obèanov (40 : 60)
15.5 Federalizmus v Spolkovej republike Nemecko
èl. 20 Základ¬ného zákona "....Spolková republika Nemecko je demokratický a sociálny spolkový štát"
vychádza sa z 2-stupòovej organizácie št. moci, kt. vykonávajú Spolkové org. a org. Krajin
- obce a zväzy obcí sú súèasou štruktúry krajín a majú zachovanú vlastnú samosprávu
- krajiny majú v nemeckej federácii postavenie nezá¬vislých a suverénnych útvarov
majú vlastné územia, ústavy, vlastnú sústavu zákono¬darných, výkonných a súdnych orgánov
Ministerská rada (vláda) - je tvorená rovnakým poètom frankofónnych a holandsky hovoriacich ministrov
Obdobná situácia existuje aj vo vyšších súd orgánoch, v Arbitrážnom súde a Kasaènom súde, ako aj v Štát¬nej rade
zložením èlenov sa približujú existujúcemu pomeru frankofónnych a holandsky hovoriacich obèanov (40 : 60)
15.5 Federalizmus v Spolkovej republike Nemecko
èl. 20 Základ¬ného zákona "....Spolková republika Nemecko je demokratický a sociálny spolkový štát"
vychádza sa z 2-stupòovej organizácie št. moci, kt. vykonávajú Spolkové org. a org. Krajin
- obce a zväzy obcí sú súèasou štruktúry krajín a majú zachovanú vlastnú samosprávu
- krajiny majú v nemeckej federácii postavenie nezá¬vislých a suverénnych útvarov
majú vlastné územia, ústavy, vlastnú sústavu zákono¬darných, výkonných a súdnych orgánov
Regióny predstavujú územno-politické ...
regióny predstavujú územno-politické (adminis¬tratívne) jednotky, kt. majú široké právomoci
región má volený zastupitelský orgán a vládu a samostatne uskutoèòuje vlastné právomoci
osoby a inštitúcie na územi regiónov podliehajú jednak bežným zákonom parlamentu a jednak predpisom regiónu
- Princíp jazykový (etnický) - jeho zákl sú 4 jazykové regióny a 3 jazykové spoloèenstvá
jazykové spoloènestvá majú taktiež charakter politicko-správnych jednotiek, no nesplývajú s územnými regiónmi !
utvárajú si vlastné zastupitelské a výkonné orgány
do jednotlivých jazykových spol. sa môžu popri FO prihlasovať aj inštitúcie, organizácie a združenia (PO)
obèanovi to umožòuje samostatne si zvoliť spoločenstvo, a tým aj predpisy, ktorým sa bude podriaïova
významne to prispieva k ochrane jazykových skupín, kt sa ocitli na určitej časti belgickeho územia v menšine
na zabezp rovnoprávneho postavenie 2 dominantných spol si Belgicko osvojilo paritné zloženie najvyšších št. org.
región má volený zastupitelský orgán a vládu a samostatne uskutoèòuje vlastné právomoci
osoby a inštitúcie na územi regiónov podliehajú jednak bežným zákonom parlamentu a jednak predpisom regiónu
- Princíp jazykový (etnický) - jeho zákl sú 4 jazykové regióny a 3 jazykové spoloèenstvá
jazykové spoloènestvá majú taktiež charakter politicko-správnych jednotiek, no nesplývajú s územnými regiónmi !
utvárajú si vlastné zastupitelské a výkonné orgány
do jednotlivých jazykových spol. sa môžu popri FO prihlasovať aj inštitúcie, organizácie a združenia (PO)
obèanovi to umožòuje samostatne si zvoliť spoločenstvo, a tým aj predpisy, ktorým sa bude podriaïova
významne to prispieva k ochrane jazykových skupín, kt sa ocitli na určitej časti belgickeho územia v menšine
na zabezp rovnoprávneho postavenie 2 dominantných spol si Belgicko osvojilo paritné zloženie najvyšších št. org.
1971 - poslanci oboch komôr ...
1971 - poslanci oboch komôr sa rozdelili na oso¬bitné skupiny zástupcov Flámov a Valónov
získali oprávne¬nie samostatne rozhodova legislativne otázky vlastných jazykových spolo¬èenstiev
1980 - sa novelizoval èlánok 3 ústavy deklarujúci exis¬tenciu jaz spol a priznávajúici im vlastné právomoci
1988 - došlo k posilneneniu autonónmeho postavenia exis¬t. regiónov napr. aj na oblasti školstva, ver prác, vedy a správy
1993 - regióny získali od ústrednej vlády väèší podiel fin. prostriedkov a oprávnenie uzatvára medz. dohody
ústrednej vláde zostanú právomoci v oblastiach zahr vecí, obrany , soc politiky a tvorby št rozpoètu
výnimoènos súèasného belgického usporiadania spoèiva v dvoch relatívne odlišných prin¬cípoch :
- Teritoriány princíp sa prejavuje v existencii regiónov : Valónsky, Flámsky a hlavné mesto Brusel
získali oprávne¬nie samostatne rozhodova legislativne otázky vlastných jazykových spolo¬èenstiev
1980 - sa novelizoval èlánok 3 ústavy deklarujúci exis¬tenciu jaz spol a priznávajúici im vlastné právomoci
1988 - došlo k posilneneniu autonónmeho postavenia exis¬t. regiónov napr. aj na oblasti školstva, ver prác, vedy a správy
1993 - regióny získali od ústrednej vlády väèší podiel fin. prostriedkov a oprávnenie uzatvára medz. dohody
ústrednej vláde zostanú právomoci v oblastiach zahr vecí, obrany , soc politiky a tvorby št rozpoètu
výnimoènos súèasného belgického usporiadania spoèiva v dvoch relatívne odlišných prin¬cípoch :
- Teritoriány princíp sa prejavuje v existencii regiónov : Valónsky, Flámsky a hlavné mesto Brusel
Federálna Vláda - Spolková Rada
spoloèné Spolkové zhromaždenie vymenúva fed, vládu (Spolkovú radu), èlenov fed. súdu a generálov spol¬k. armády
Spolková rada je najvyšší výkonný a nariaïovací orgán Spol¬ku
je oprávnená vstupova do rokovania priamo s vládami kantónov, skúma ich zákony a nariadenia zmluvy, kt uzavreli
môže, pokia¾ si jednotlivé št orgány neplnia svoje povinnosti, priamo na¬hrádza ich èinnos
15.4 Federalizmus v Belgicku
vzh¾adom na rozpory medzi Flámami a Valónmi sa rozhodlo aj Belgické královstvo prebudova štát na fed princípoch
1970 - prijal Senát ústavné do¬datkov, kt. obsahom bolo uzák paritného zastúpenia Flámov i Való¬nov v belgickej vláde
aj územie sa rozdelilo na 4 jazykové oblasti: flámsku, franc, nem a dvojjazyèný Brusel a 3 územné regióny
Spolková rada je najvyšší výkonný a nariaïovací orgán Spol¬ku
je oprávnená vstupova do rokovania priamo s vládami kantónov, skúma ich zákony a nariadenia zmluvy, kt uzavreli
môže, pokia¾ si jednotlivé št orgány neplnia svoje povinnosti, priamo na¬hrádza ich èinnos
15.4 Federalizmus v Belgicku
vzh¾adom na rozpory medzi Flámami a Valónmi sa rozhodlo aj Belgické královstvo prebudova štát na fed princípoch
1970 - prijal Senát ústavné do¬datkov, kt. obsahom bolo uzák paritného zastúpenia Flámov i Való¬nov v belgickej vláde
aj územie sa rozdelilo na 4 jazykové oblasti: flámsku, franc, nem a dvojjazyèný Brusel a 3 územné regióny
Ústava a federálne zákony vydané ...
ústava a federálne zákony vydané na základe ústavy sú nadradené zákonom jednotlivých kantónov
výkon št. správy náleží v pomerne širokom rozsahu kantónom (aj v oblasti súdnictva)
kantónom patria príjmy získané z vlastnej hosp. činnonsti a poplatkov, kt. fed ústava výslovne nezveruje federácii
- existuje štruktúra federálnych a kantonálnych daní (nepriame náležia federácii, priame sa federáci a kantónom)
aj v Švajčiarsku sa uplatňuje systém tzv. "finanèného vyrovnávania" v prospech slabších kantónov
oblasti kontroly náleží fed. vláde uskutečňovať kontrolu vo všetkých oblastiach činnosti kantónov (výnimka súd. rozh)
kontrolu týchto uskutočňuje na zákl. odvolania sa jednotlivcov federálny Spolkový súd
Federálny parlament - Spolkové zhromaždenie
je zložený z Národnej rady (200 členov, proporcionalita) a Rady kantónov (46 členov, reprezentatívnosť)
obe komory majú rovnoprávne postavenie a na právnych predpisov sa vyžaduje súhlas oboch z nich
výkon št. správy náleží v pomerne širokom rozsahu kantónom (aj v oblasti súdnictva)
kantónom patria príjmy získané z vlastnej hosp. činnonsti a poplatkov, kt. fed ústava výslovne nezveruje federácii
- existuje štruktúra federálnych a kantonálnych daní (nepriame náležia federácii, priame sa federáci a kantónom)
aj v Švajčiarsku sa uplatňuje systém tzv. "finanèného vyrovnávania" v prospech slabších kantónov
oblasti kontroly náleží fed. vláde uskutečňovať kontrolu vo všetkých oblastiach činnosti kantónov (výnimka súd. rozh)
kontrolu týchto uskutočňuje na zákl. odvolania sa jednotlivcov federálny Spolkový súd
Federálny parlament - Spolkové zhromaždenie
je zložený z Národnej rady (200 členov, proporcionalita) a Rady kantónov (46 členov, reprezentatívnosť)
obe komory majú rovnoprávne postavenie a na právnych predpisov sa vyžaduje súhlas oboch z nich
Podmienky grantov USA
podmienky grantov USA - prostriedky môže štát využiť iba na konkr. určený ciel
- musí štát rovnomerne rozdelovať výhody medzi všetkých obyvatelov
- Kongres môže viazať pridelenie prispevku aj na priamu finančnú spoluúčasť štátu
v Austrálii a Kanade sa zasa viac využívajú tzv. všeobecné al. blokové granty, tieto nie sú tak striktne špecifikované
americkému systému sa vyčíta že dochádza k presunu politického riadenia zo štátov na federálnu vládu
rozširovanie federálnych právomocí
za trend 20. stor možno pokladať rozširovanie fed. moci - neformálnymi ústavnými zmenami
- formálnymi dodatkami ústavy
- rozširovaním právomoci federácie v danej oblasti
za jeden z dôvodov trendu sa pokladá pribúdanie problémov, kt je schopná lepšie riešiť fed vláda
- musí štát rovnomerne rozdelovať výhody medzi všetkých obyvatelov
- Kongres môže viazať pridelenie prispevku aj na priamu finančnú spoluúčasť štátu
v Austrálii a Kanade sa zasa viac využívajú tzv. všeobecné al. blokové granty, tieto nie sú tak striktne špecifikované
americkému systému sa vyčíta že dochádza k presunu politického riadenia zo štátov na federálnu vládu
rozširovanie federálnych právomocí
za trend 20. stor možno pokladať rozširovanie fed. moci - neformálnymi ústavnými zmenami
- formálnymi dodatkami ústavy
- rozširovaním právomoci federácie v danej oblasti
za jeden z dôvodov trendu sa pokladá pribúdanie problémov, kt je schopná lepšie riešiť fed vláda
Práve federálne vlády majú zodpovednos ...
práve federálne vlády majú zodpovednosť za vývoj celej federácie
úlohu zohrali aj vojenské konflikty a si zasa vyžadovali stály rast výdavkov na zbrojenie a obranu štátu
15.3 Federalizmus vo Švajčiarsku
Švajèiarsko prevzalo fed. princípy št. výstavby (1874) a tak sa vytvorila prvá "moderná" federácia na kontinente
federáciu tvorí v súčasnosti 23 kantónov (v skutočnosti 20 kantónov a 6 polkantónov)
občania netvoria jednoliaty celok a ich možno rozdeliť do 4 skupín (nemeckú, francúzsku, taliansku a rétorománsku)
rozdelenie pôsobnosti
char znakom je možnosť jej občanov vykonávať št. moc na 3 nez. úrovniach - obec, kantón a Spolok
hlavnou je ústavnou zásadou Spolku je originálna právomoc kantónov
kantónom sa garantuje pôsobnosť vo všetkých oblastiach, pokiaľ nebola ústavou výslovne zverená federálnej vláde
úlohu zohrali aj vojenské konflikty a si zasa vyžadovali stály rast výdavkov na zbrojenie a obranu štátu
15.3 Federalizmus vo Švajčiarsku
Švajèiarsko prevzalo fed. princípy št. výstavby (1874) a tak sa vytvorila prvá "moderná" federácia na kontinente
federáciu tvorí v súčasnosti 23 kantónov (v skutočnosti 20 kantónov a 6 polkantónov)
občania netvoria jednoliaty celok a ich možno rozdeliť do 4 skupín (nemeckú, francúzsku, taliansku a rétorománsku)
rozdelenie pôsobnosti
char znakom je možnosť jej občanov vykonávať št. moc na 3 nez. úrovniach - obec, kantón a Spolok
hlavnou je ústavnou zásadou Spolku je originálna právomoc kantónov
kantónom sa garantuje pôsobnosť vo všetkých oblastiach, pokiaľ nebola ústavou výslovne zverená federálnej vláde
Úloha financií vo federatívnom štáte
ak majú byť št. org. federácie od seba navzájom nezávislé, musia mať okrem pôsobnosti aj dostatočné fin. prostriedky
najdôležitejšíu funkciu plní federálny rozpočet (pozostáva najmä z tzv. federálnych daní, ciel členských štátov)
vo federáciách sa objavuje dispropocia medzi rozdelením pôsobností a finančnými možnosťami, dá sa to riešiť :
1. centralizácia (jednotlivé štáty môžu postupne prenášať svoju pôsobnosť na ústrednú vládu)
2. decentralizácia (zdroje rozpočtu federácie sa môžu prenášať z ústrednej vlády na jednotlivé štáty)
3. prerozdeľovanie (ústredná vláda bude prerozdelovať získané finanèné prostriedky naspä štátom)
tretí spôsob možno označiť za jeden z char. znakov každej federácie
- vo väčšine z nich už existuje prepracovaný systém federálnych grantov (fin. podpory na konkrétne projekty) pre štáty
- zmyslom intervenčnej finančnej politiky federálnej vlády je určité vyrovnávanie ek úrovne svojich subjektov
najdôležitejšíu funkciu plní federálny rozpočet (pozostáva najmä z tzv. federálnych daní, ciel členských štátov)
vo federáciách sa objavuje dispropocia medzi rozdelením pôsobností a finančnými možnosťami, dá sa to riešiť :
1. centralizácia (jednotlivé štáty môžu postupne prenášať svoju pôsobnosť na ústrednú vládu)
2. decentralizácia (zdroje rozpočtu federácie sa môžu prenášať z ústrednej vlády na jednotlivé štáty)
3. prerozdeľovanie (ústredná vláda bude prerozdelovať získané finanèné prostriedky naspä štátom)
tretí spôsob možno označiť za jeden z char. znakov každej federácie
- vo väčšine z nich už existuje prepracovaný systém federálnych grantov (fin. podpory na konkrétne projekty) pre štáty
- zmyslom intervenčnej finančnej politiky federálnej vlády je určité vyrovnávanie ek úrovne svojich subjektov
Základné inštitúty federalizmu
- existencia federálnej ústavy a ústav subjektov, dvojitá sústava št. orgánov, - zákonodarstvo, - občianstvo, - št znakov a rozdelenie kompetencie
teória rozoznáva tri charakteristické inštitúty federalizmu:
a/ spoločný kontrolný orgán - orgán oprávneny kontrolovať činnosť a dodržiavanie kompetencií fed. i republikových org.
ide spravidla o nezávislé súdne orgány
ich pôsobnosť sa rozširuje aj o ochranu federalizmu a riešenie kompetenčných konfliktov
b/ Súčinnosť federácie a štátov pri zmenách ústavy nielen sama federáciam, ale ja jednotlivé subjekty sa jej účastnia
ani jedna z ich by nemala dokázať sama odňať niektoré právomoci druhej (napr. že by samostatne vykonala zmeny)
požiadavky na zmenu fed. ústavy musia obsahovať určitú formu vzájomnej dohody (konsenzus)
stačí aby všetky subjekty mali právo podielať sa na takomto procese
c/ Reprezentatívna zastúpenie v orgánoch federácie
podstata federalizmu spočíva a j snaha o určité zjednotenie rozdielnych spoločností pri zachovaní osobitostí
dôležitým a zároveň char znakom je rovnaké (al reprezentantívne) zastúpenie subjektov spravidla v jednej komore zákonodarného org fed štátu
teória rozoznáva tri charakteristické inštitúty federalizmu:
a/ spoločný kontrolný orgán - orgán oprávneny kontrolovať činnosť a dodržiavanie kompetencií fed. i republikových org.
ide spravidla o nezávislé súdne orgány
ich pôsobnosť sa rozširuje aj o ochranu federalizmu a riešenie kompetenčných konfliktov
b/ Súčinnosť federácie a štátov pri zmenách ústavy nielen sama federáciam, ale ja jednotlivé subjekty sa jej účastnia
ani jedna z ich by nemala dokázať sama odňať niektoré právomoci druhej (napr. že by samostatne vykonala zmeny)
požiadavky na zmenu fed. ústavy musia obsahovať určitú formu vzájomnej dohody (konsenzus)
stačí aby všetky subjekty mali právo podielať sa na takomto procese
c/ Reprezentatívna zastúpenie v orgánoch federácie
podstata federalizmu spočíva a j snaha o určité zjednotenie rozdielnych spoločností pri zachovaní osobitostí
dôležitým a zároveň char znakom je rovnaké (al reprezentantívne) zastúpenie subjektov spravidla v jednej komore zákonodarného org fed štátu
XV. KAPITOLA
FEDERALIZMUS
15.1 Všeobeoná charakteristika
federalizmus = je jednotný názov pre rozlièné formy pol. a org. spolupráce samostatných èastí v rámci jedného celku
mechanizmus, v kt. existujú popri sebe 2 úrovne moci: - federálna (spolková) - štátna (miestna)
každá z nich má v ústave presne stano¬vené vlastné právomoci a pôsobnos (úlohy)
- sú jednak navzájom obmedzované, ale zároveò aj autonómne a nezávislé
ústredná vláda zjednocuje a vykonáva tie pôsobnosti, kt sa rozhodli na òu prenies vlády jednotli¬vých štátov
Federácia (spolkový štát) sa zásadne odlišuje od konfederá¬cie (spolok štátov) i od unitárneho štátu
pre federáciu - je char vzáj. nezávislé postavenie fed. orgánov i orgánov štátov a 1 medzinárodnoprávna subjektivita
v konfederácii - je ústredná vláda závislá od vlád štátov a viacero medzinárodnoprávnych subjektivít
v unitárnom - sú miestne orgány závislé od ústrednej vlády
15.1 Všeobeoná charakteristika
federalizmus = je jednotný názov pre rozlièné formy pol. a org. spolupráce samostatných èastí v rámci jedného celku
mechanizmus, v kt. existujú popri sebe 2 úrovne moci: - federálna (spolková) - štátna (miestna)
každá z nich má v ústave presne stano¬vené vlastné právomoci a pôsobnos (úlohy)
- sú jednak navzájom obmedzované, ale zároveò aj autonómne a nezávislé
ústredná vláda zjednocuje a vykonáva tie pôsobnosti, kt sa rozhodli na òu prenies vlády jednotli¬vých štátov
Federácia (spolkový štát) sa zásadne odlišuje od konfederá¬cie (spolok štátov) i od unitárneho štátu
pre federáciu - je char vzáj. nezávislé postavenie fed. orgánov i orgánov štátov a 1 medzinárodnoprávna subjektivita
v konfederácii - je ústredná vláda závislá od vlád štátov a viacero medzinárodnoprávnych subjektivít
v unitárnom - sú miestne orgány závislé od ústrednej vlády
Úlohy, fed. orgánov :
- zachovanie existujúceho dualizmu subjektov
- zachovanie suverenity (autonómie) subjektov
- rešpektovanie rovnoprávneho postavenia všetkých subjektov
- podpora spolupráce medzi federáciou a jej subjektmi
federálna vláda a federálne ústavy
federalizmus existuje iba v dem. pol. sys., pretože subjekty nemôžu v centr. režime reálne vykonávať vlastné právomoci
na tom niè nemení ani formálne vyjadrený federalizmus v ústave centralistického, totalitného štátu (faktická ústava)
rozdelenie pôsobnosti vo federáciách
podstatným prvkom je rozdelenie pôsobnosti medzi ústrednou vládou a vládami jednotlivých subjektov a realizuje sa :
- výlučná pôsobnosť federácie pozitivne vymenovaná v ústave
- výlučná pôsobnosť jednotlivých štátov pozitívne vymenovaná ústave
- v ústave vymenované pôsobnosti federácie, ako aj jej súčastí a oblasti spoločnej pôsobnosti
v súčasných ústavách možno sledovať aj tendenciu k stále širšiemu zavádzaniu tzv. spoloèných pôsobností
- úprava zahr vecí, obrany, financií
úspešné fungovanie federácie predpokladá, aby sa dosahoval konsenzus medzi federálnou vládou a vládami subjektov
- zachovanie suverenity (autonómie) subjektov
- rešpektovanie rovnoprávneho postavenia všetkých subjektov
- podpora spolupráce medzi federáciou a jej subjektmi
federálna vláda a federálne ústavy
federalizmus existuje iba v dem. pol. sys., pretože subjekty nemôžu v centr. režime reálne vykonávať vlastné právomoci
na tom niè nemení ani formálne vyjadrený federalizmus v ústave centralistického, totalitného štátu (faktická ústava)
rozdelenie pôsobnosti vo federáciách
podstatným prvkom je rozdelenie pôsobnosti medzi ústrednou vládou a vládami jednotlivých subjektov a realizuje sa :
- výlučná pôsobnosť federácie pozitivne vymenovaná v ústave
- výlučná pôsobnosť jednotlivých štátov pozitívne vymenovaná ústave
- v ústave vymenované pôsobnosti federácie, ako aj jej súčastí a oblasti spoločnej pôsobnosti
v súčasných ústavách možno sledovať aj tendenciu k stále širšiemu zavádzaniu tzv. spoloèných pôsobností
- úprava zahr vecí, obrany, financií
úspešné fungovanie federácie predpokladá, aby sa dosahoval konsenzus medzi federálnou vládou a vládami subjektov
Charakteristika ombudsmana
- poverený parlamentom (nie je jeho členom !) na ochranu práv občana
- má možnosť kontrolovať činnosť org št správy
- konanie je neformalizované a neformálne (hodnotí ľudské stránky výsledkov činnosti)
prostriedky, kt majú spočívajú v možnosti: - vydávať odporúčania pre št správu
- predkladať správy parlamentu
švédsky parlament si volí v súčasnosti celý rad ombudsmanov :
- Právny - Hospodársky - Spotrebitelov - Rovnoprávnosti a - Proti etnickej diskriminácii - Detských ombudsmanov
XV. KAPITOLA
- má možnosť kontrolovať činnosť org št správy
- konanie je neformalizované a neformálne (hodnotí ľudské stránky výsledkov činnosti)
prostriedky, kt majú spočívajú v možnosti: - vydávať odporúčania pre št správu
- predkladať správy parlamentu
švédsky parlament si volí v súčasnosti celý rad ombudsmanov :
- Právny - Hospodársky - Spotrebitelov - Rovnoprávnosti a - Proti etnickej diskriminácii - Detských ombudsmanov
XV. KAPITOLA
Štátna rada
Štátna rada je odvolacím or¬gánom proti rozhodnutiam adm. tribunálov a má tiež originálnu jurisdikciu
do štruktúry spr súdnictva súdy s jurisdikciou nad ver vodami a Úètovný dvor
Úètovný dvor vykonáva preventívnu kontrolu zákonnosti vládnych aktov a násl. kontrolu hospodárenia so št rozpoètom
zúèastòuje sa na kontrole fin. hospodárenia zväzkov, ktorým štát pravidelne poskytuje príspevky
o výsledkoch svojej kontrolnej èinnosti je povinný informo¬va obe snemovne parlamentu.
úlohy možno rozdeli : - kontrolné právomoci vládnych aktov (preventívne) (dekréty, opatrenia..)
pokia¾ dôjde k záveru, že preskúmavaný predpis je platný, zaregistruje ho (negatívne stanovisko nesp. neplatnos)
vláda môže aj napriek neg. stanovisku vyda posudzované opatrenie a požiada súd o tzv. "registráciu s výhradou"
okrem preventívnej kontroly opatrení vykonáva aj následnú kontrolu správy št rozpoètu
- rozhodovacie (správu št. fondov a majetku republiky, dôchodky obèanov, org. vl. èinnosti)
- poradné ( navrhovate¾ zákona je povinný konzultova návrh zákona, kt. upravujú ver.fin)
do štruktúry spr súdnictva súdy s jurisdikciou nad ver vodami a Úètovný dvor
Úètovný dvor vykonáva preventívnu kontrolu zákonnosti vládnych aktov a násl. kontrolu hospodárenia so št rozpoètom
zúèastòuje sa na kontrole fin. hospodárenia zväzkov, ktorým štát pravidelne poskytuje príspevky
o výsledkoch svojej kontrolnej èinnosti je povinný informo¬va obe snemovne parlamentu.
úlohy možno rozdeli : - kontrolné právomoci vládnych aktov (preventívne) (dekréty, opatrenia..)
pokia¾ dôjde k záveru, že preskúmavaný predpis je platný, zaregistruje ho (negatívne stanovisko nesp. neplatnos)
vláda môže aj napriek neg. stanovisku vyda posudzované opatrenie a požiada súd o tzv. "registráciu s výhradou"
okrem preventívnej kontroly opatrení vykonáva aj následnú kontrolu správy št rozpoètu
- rozhodovacie (správu št. fondov a majetku republiky, dôchodky obèanov, org. vl. èinnosti)
- poradné ( navrhovate¾ zákona je povinný konzultova návrh zákona, kt. upravujú ver.fin)
14.5 Správne súdnictvo v anglo-americkom právnom systéme
VB - tradièná zásada že sa proti rozhodnutiu org. št. správy môže dotknutá osoba odvola na všeobecný súd
súdy sa zaoberajú zneužívaním moci, plat¬nosou indinividuálnych aktov a pod.
pre túto krajinu je však v súèasnosti príznaèné že sa zriaïujú špecializované administratívne tribunály
podobným vývojom prechádza aj rozhodovanie administratívnych sporov v USA
tu sa však okrem kvázi súdnych org. môžeme na federálnej úrovni stretnú s osobitnými súdnymi orgánmi
14.6 Poznámky k inštitútu "Ombudsman"
ombudsman = parlamentý zmocnenec, kt. sa zabezpeèuje ochrana obèanov proti zásahom ver. moci do práv a slobôd
bezpro¬stredne pomáha obèanom, no zároveò upozoròuje legislativu na chyby exekutívy
ich pôsobenie sa znaène osved¬èilo aj vïaka ich pôsobeniu zameranému proti št byro¬kracii
štáty, kt inštitút zaviedli sa snažili s jeho pomocou rie¬ši aj znaèný poèet sažnosti
ako pomocný orgán parlamentu, kt sa v dem štáte podiela na výkone jeho politickej a právnej kontroly
so správnym súdnictvom ho síce spája skutoènos, že zaèína konanie spravidla iba na zákl sažnosti
na roz¬diel od správnych súdov nemá možnos zmeni daný stav vlastným opatrením
súdy sa zaoberajú zneužívaním moci, plat¬nosou indinividuálnych aktov a pod.
pre túto krajinu je však v súèasnosti príznaèné že sa zriaïujú špecializované administratívne tribunály
podobným vývojom prechádza aj rozhodovanie administratívnych sporov v USA
tu sa však okrem kvázi súdnych org. môžeme na federálnej úrovni stretnú s osobitnými súdnymi orgánmi
14.6 Poznámky k inštitútu "Ombudsman"
ombudsman = parlamentý zmocnenec, kt. sa zabezpeèuje ochrana obèanov proti zásahom ver. moci do práv a slobôd
bezpro¬stredne pomáha obèanom, no zároveò upozoròuje legislativu na chyby exekutívy
ich pôsobenie sa znaène osved¬èilo aj vïaka ich pôsobeniu zameranému proti št byro¬kracii
štáty, kt inštitút zaviedli sa snažili s jeho pomocou rie¬ši aj znaèný poèet sažnosti
ako pomocný orgán parlamentu, kt sa v dem štáte podiela na výkone jeho politickej a právnej kontroly
so správnym súdnictvom ho síce spája skutoènos, že zaèína konanie spravidla iba na zákl sažnosti
na roz¬diel od správnych súdov nemá možnos zmeni daný stav vlastným opatrením
Rakúsky model správneho súdnictva
správnym súdnictvom sa zaoberajú: - správne senáty v spolkových krajinách
- Správny súdny dvor
na nezávislý správny senát sa obráti osoba, ak - org. št. správy porušil právny predpis
- rozhodnutím org. št. správy došlo k po¬rušeniu jej práv
je nevyhnutné obèan pred tým, ako sa obráti na senát vyèerpal riadny administratívny inštanèný postup
Správny súdny dvor rozhoduje o sažnostiach na: - protiprávnos rozhodnutí org. št. správy
- porušenie rozhodovacej povinnosti správnych senátov
14.4 Správne súdnictvo v Talianskej republike (consiglio di Stato)
proti aktom ver. správy je možná súdna o¬chrana práv pred orgánmi riadneho alebo správneho súdnictva
je organizované na dvoch stupòoch: - administrativne tribunály regiónov (na úrovni regiónov)
- Štátna rada
- Správny súdny dvor
na nezávislý správny senát sa obráti osoba, ak - org. št. správy porušil právny predpis
- rozhodnutím org. št. správy došlo k po¬rušeniu jej práv
je nevyhnutné obèan pred tým, ako sa obráti na senát vyèerpal riadny administratívny inštanèný postup
Správny súdny dvor rozhoduje o sažnostiach na: - protiprávnos rozhodnutí org. št. správy
- porušenie rozhodovacej povinnosti správnych senátov
14.4 Správne súdnictvo v Talianskej republike (consiglio di Stato)
proti aktom ver. správy je možná súdna o¬chrana práv pred orgánmi riadneho alebo správneho súdnictva
je organizované na dvoch stupòoch: - administrativne tribunály regiónov (na úrovni regiónov)
- Štátna rada
XIV. KAPITOLA,
KONTROLA ÈINNOSTI ŠTÁTNEJ SPRÁVY (SPRÁVNE SÚDNICTVO)
14.1 Všeobecná charakteristika
správne súdnictvo je postup, pri kt. spory medzi osobami a org. št. správy o dodržiavanie zákonnosti rozhodujú osobitné št. orgány súdnej / kvázi ¬súdnej povahy
východiskom správneho súdnictva je práv¬ny štát postavený na podriaïovaní štátnej správy právnemu poriadku
- zákon musí zaväzova nielen obèanov, ale aj štát a jeho orgány
- požiadavka kontroly èinnosti orgánov štátu
otázkou ochrany obèana proti št. byrokracii by sa mali zaobera orgány stojace mimo štruktúry štátnej sprá¬vy
v konaní pred týmito or¬gánmi má prislušný orgán št. správy, ako aj osoba rovnoprávne postavenie
spoloèné znaky: - kontrola dodržiavania zákonnosti org. št. správy je zverená osobitným tribunálom
- tribunály nezávislé od org. št. správy
- strany majú v konaní pred nimi rovnoprávne postavenie
èlenenie kontroly : 1. vykonávaná osobitnými súdnymi orgánmi (odde¬lené a úplne nezávislé od orgánov št. správy)
2. vykonávaná org, kt sú formálne zaradené me¬dzi org. št správy, ale sú od nich nezávislé
3. vykonávaná všeobecnými súdmi
14.1 Všeobecná charakteristika
správne súdnictvo je postup, pri kt. spory medzi osobami a org. št. správy o dodržiavanie zákonnosti rozhodujú osobitné št. orgány súdnej / kvázi ¬súdnej povahy
východiskom správneho súdnictva je práv¬ny štát postavený na podriaïovaní štátnej správy právnemu poriadku
- zákon musí zaväzova nielen obèanov, ale aj štát a jeho orgány
- požiadavka kontroly èinnosti orgánov štátu
otázkou ochrany obèana proti št. byrokracii by sa mali zaobera orgány stojace mimo štruktúry štátnej sprá¬vy
v konaní pred týmito or¬gánmi má prislušný orgán št. správy, ako aj osoba rovnoprávne postavenie
spoloèné znaky: - kontrola dodržiavania zákonnosti org. št. správy je zverená osobitným tribunálom
- tribunály nezávislé od org. št. správy
- strany majú v konaní pred nimi rovnoprávne postavenie
èlenenie kontroly : 1. vykonávaná osobitnými súdnymi orgánmi (odde¬lené a úplne nezávislé od orgánov št. správy)
2. vykonávaná org, kt sú formálne zaradené me¬dzi org. št správy, ale sú od nich nezávislé
3. vykonávaná všeobecnými súdmi
14.2 Správne súdnictvo vo Francúzskej republike (Conseil d'Etat)
kontrola zákonnosti rozhodovania št. správy sa vzahuje na ind. akty, ako aj na norm. pr. akty vydávané org. št správy
realizuje ju 25 oblastných tribunálov, proti kt rozhodnutiu sa možno odvo¬la na Štátnu radu
radu netvoria sku¬toène nezávislí sudcovia, ale iba štátni úradníci, právny poria¬dok im zabezpeèuje nezávislé postavenie významné oprávnenie vyhlasova neúèinnos vl. nariadení, kt zasahuje do zákonodarných právomoci parlamentu
kompe¬tencie sa vzahujú aj na vykonávanie medzinárodných zmlúv
14.3 Správne súdnictvo v Spolkovej republike Nemecko a v Rakúsku
rámcové vymedzenie postavenia Spolkového správneho súdu možno nájs v Základného zákona
"Správne súdy rozhodujú verejnoprávne spo¬ry, kt. nemajú ústavnoprávny charakter"
existuje 3-stupòová sústava : - miestne správne súdy
- krajinské správne súdy
- Spolkový správny súd
Spolkový správny súd je najvyššim orgánom správneho súdnictva
tento orgán sa zaoberá obsahovými hranicami pr. noriem a zabraòuje zásahom spolkových orgánov do zákl. práv
voèi nižším správnym súdom má postave¬nie odvolacieho orgánu, niektorými vecami sa zao¬berá ako 1.st orgán
realizuje ju 25 oblastných tribunálov, proti kt rozhodnutiu sa možno odvo¬la na Štátnu radu
radu netvoria sku¬toène nezávislí sudcovia, ale iba štátni úradníci, právny poria¬dok im zabezpeèuje nezávislé postavenie významné oprávnenie vyhlasova neúèinnos vl. nariadení, kt zasahuje do zákonodarných právomoci parlamentu
kompe¬tencie sa vzahujú aj na vykonávanie medzinárodných zmlúv
14.3 Správne súdnictvo v Spolkovej republike Nemecko a v Rakúsku
rámcové vymedzenie postavenia Spolkového správneho súdu možno nájs v Základného zákona
"Správne súdy rozhodujú verejnoprávne spo¬ry, kt. nemajú ústavnoprávny charakter"
existuje 3-stupòová sústava : - miestne správne súdy
- krajinské správne súdy
- Spolkový správny súd
Spolkový správny súd je najvyššim orgánom správneho súdnictva
tento orgán sa zaoberá obsahovými hranicami pr. noriem a zabraòuje zásahom spolkových orgánov do zákl. práv
voèi nižším správnym súdom má postave¬nie odvolacieho orgánu, niektorými vecami sa zao¬berá ako 1.st orgán
13.5 Ústavný súd Talianskej republiky (Corte Constituzio¬nale)
kontrola ústavnosti bola zverená osobitnému najvyššiemu štátnemu orgánu - Ústavnému súdu
skladá sa z 15 èlenov (9 rokov), 1/3 vymenuje prezident, 1/3 parlament na spol schôdzi a 1/3 najv. riadne a správne súdy
právomoci - na zákl. návrhu súd. org kontrolova ústavnos zákonov štátu i regiónov
- riešenie horizontálnych i vertikálnyoh komp. kon¬fliktov
- rozhodova o obžalobe na prezidenta a ministrov
- predbežné rozhodovanie o prípustnosti referenda zrušujúceho právny pred¬pis
iniciova konanie - je oprávnený každý sudca, kt. pri svojom rozhodovaní získa pochybnosti o ústavnosti pr. normy
- ïalej strana zúèastnená na konaní, alebo minister pre veci verejné
- pri kompetenèných konfliktoch (zainteresovaný št. orgán, vláda štátu, vláda jednotlivých regionov)
Ústavný súd je oprávnený skúma formálne i obsahové náležitosti
ak súd dospeje k záveru, že pr. predpis je proti¬ústavný, stráca úèinnos (nemá spätnú úèinnos)
osobitosou Ústavného súdu je jeho zloženie pri rozhodovaní o trestnej zodp ústavných èinitelov - k sa sudcom pripája ešte 16 tzv. laických sudcov (sudcov z ¾udu), vylosovaných z osobitného zoznamu obèanov
skladá sa z 15 èlenov (9 rokov), 1/3 vymenuje prezident, 1/3 parlament na spol schôdzi a 1/3 najv. riadne a správne súdy
právomoci - na zákl. návrhu súd. org kontrolova ústavnos zákonov štátu i regiónov
- riešenie horizontálnych i vertikálnyoh komp. kon¬fliktov
- rozhodova o obžalobe na prezidenta a ministrov
- predbežné rozhodovanie o prípustnosti referenda zrušujúceho právny pred¬pis
iniciova konanie - je oprávnený každý sudca, kt. pri svojom rozhodovaní získa pochybnosti o ústavnosti pr. normy
- ïalej strana zúèastnená na konaní, alebo minister pre veci verejné
- pri kompetenèných konfliktoch (zainteresovaný št. orgán, vláda štátu, vláda jednotlivých regionov)
Ústavný súd je oprávnený skúma formálne i obsahové náležitosti
ak súd dospeje k záveru, že pr. predpis je proti¬ústavný, stráca úèinnos (nemá spätnú úèinnos)
osobitosou Ústavného súdu je jeho zloženie pri rozhodovaní o trestnej zodp ústavných èinitelov - k sa sudcom pripája ešte 16 tzv. laických sudcov (sudcov z ¾udu), vylosovaných z osobitného zoznamu obèanov
13.6 Ústavná rada vo Francúzskej republike (Conseil consti¬tutionnel)
pozostáva z 9 èlenov (9 rokov) + jej doživotnými èlenmi sú aj všetci bývalí prezidenti
3 èlenov vymenuje prezident, 3 predseda Národného zhromaždenia a 3 predseda Senátu
aj keï Ústavná rada nie je súdnym orgánom, jej èlenovia po¬žívajú sudcovskú nezávislos
v Ústave V. republiky sa objavuje Ústavná rada ako org. poverený výkonáva kontrolu ústavnosti zákonov parlamentu
zákonnos aktov výkonnej moci kontrolovali Kasaèný súd a Štátna rada
osobitos modelu spoèíva v jej preventívnom charaktere a v obmedzenom rozsahu právomocí Ústavnej rady
nie je oprávnená vykonáva žiadnu formu konkrétnej kontroly ústavnosti
Právomoci : - skúmanie ústavnosti organických zákonov, zákonov a rokova¬cích poriadkov (rozhodne do 1 mesiaca)
- zabezpeèovanie reg. vol. procesu prezidenta a vyhlasovanie výsledkov a rozhodova¬nia o reg. parl. volieb
- zabezpeèovanie reg referenda a vyhlasovanie jeho výsledkov
- ak by sa parlament pokúsil obmedzi ústavné právomoci vlády - zasiahnu môže Ústavná rada
- ak by sa vláda pokúsila obmedzi ústavné právomoci parlamentu - zasiahnu môže Štátna rada
3 èlenov vymenuje prezident, 3 predseda Národného zhromaždenia a 3 predseda Senátu
aj keï Ústavná rada nie je súdnym orgánom, jej èlenovia po¬žívajú sudcovskú nezávislos
v Ústave V. republiky sa objavuje Ústavná rada ako org. poverený výkonáva kontrolu ústavnosti zákonov parlamentu
zákonnos aktov výkonnej moci kontrolovali Kasaèný súd a Štátna rada
osobitos modelu spoèíva v jej preventívnom charaktere a v obmedzenom rozsahu právomocí Ústavnej rady
nie je oprávnená vykonáva žiadnu formu konkrétnej kontroly ústavnosti
Právomoci : - skúmanie ústavnosti organických zákonov, zákonov a rokova¬cích poriadkov (rozhodne do 1 mesiaca)
- zabezpeèovanie reg. vol. procesu prezidenta a vyhlasovanie výsledkov a rozhodova¬nia o reg. parl. volieb
- zabezpeèovanie reg referenda a vyhlasovanie jeho výsledkov
- ak by sa parlament pokúsil obmedzi ústavné právomoci vlády - zasiahnu môže Ústavná rada
- ak by sa vláda pokúsila obmedzi ústavné právomoci parlamentu - zasiahnu môže Štátna rada
13.4 Spolkový ústavný súd v SRN (Bundesverfassungsqericht)
má 16 èlenov a je nielen ústavne, ale aj administra¬tívne nezávislý
je nezávislý od všetkých ostatných ústavných orgánov, má právomoci v nasledujúcich oblastiach:
- kontrola ústavnosti pr. noriem (vykonávaná ako abstraktná kontrola)
možno skúma pr. normy všetkých stupòov a druhov z h¾adiska ich obsahu a spôsobu prijatia
iniciova konanie - je oprávnená Spolk vláda, krajinská vláda alebo 1/3 èlenov Spolkového snemu
- kontrola ústavnosti pr. noriem (vykonávaná ako konkrétna kontrola)
každý všeobecný súd je oprávnený skúma súladnos právnej normy s právnymi normami vyššej pr. sily (nezáväzne)
oprávnenie na záväzné vyslovovanie protiústavnosti priznáva Základný zákon výluène Spolkovému ústavnému súdu
- kompetenèné spory (medzi najvyššími štátnymi orgánmi, federálnymi štátnymi orgánmi a orgánmi krajín)
- riešenie iných verejnoprávnych sporov
- riešenie ústavných sažností (podmienkou je vyèerpanie riadnych opravných pros¬triedkov do 1 mesiaca, resp.1 roka)
- ochrana Základného zákona
rozhodnutie súdu ma všeobecne záväzný charakter
je nezávislý od všetkých ostatných ústavných orgánov, má právomoci v nasledujúcich oblastiach:
- kontrola ústavnosti pr. noriem (vykonávaná ako abstraktná kontrola)
možno skúma pr. normy všetkých stupòov a druhov z h¾adiska ich obsahu a spôsobu prijatia
iniciova konanie - je oprávnená Spolk vláda, krajinská vláda alebo 1/3 èlenov Spolkového snemu
- kontrola ústavnosti pr. noriem (vykonávaná ako konkrétna kontrola)
každý všeobecný súd je oprávnený skúma súladnos právnej normy s právnymi normami vyššej pr. sily (nezáväzne)
oprávnenie na záväzné vyslovovanie protiústavnosti priznáva Základný zákon výluène Spolkovému ústavnému súdu
- kompetenèné spory (medzi najvyššími štátnymi orgánmi, federálnymi štátnymi orgánmi a orgánmi krajín)
- riešenie iných verejnoprávnych sporov
- riešenie ústavných sažností (podmienkou je vyèerpanie riadnych opravných pros¬triedkov do 1 mesiaca, resp.1 roka)
- ochrana Základného zákona
rozhodnutie súdu ma všeobecne záväzný charakter
Ústavný súdny dvor rozhoduje :
1. kompetenèné spory (súdne org.-org. št. správy, Spolok-krajina, krajina-krajina)
2. kontrola ústavnosti formálnych pr. noriem a zákonnosti podzákonných pr. noriem
iniciova konanie - oprávná podáva Spolk vláda, krajinske vlády, aj 1/3 poslancov Nár. rady, 1/3 poslancov Spolk. rady
nevyžaduje sa konkrétny dôvod na podanie návrhu - výkon abstraktnej kontroly ústavnosti
- tiež FO, kt sa domnievajú, že pr. norma priamo zasahuje do ich práv chránených ústavou
3. Ústavné sažnosti - každá osoba, kt. sa domnieva, že pr. aktom, opatrením, al zásahom ver. správy bolo porušené niektoré z jej práv (alebo práv odvodite¾ných od obsahu ústavy)
4. Volebná kontrola a kontrola rozhodovania štátnych orgánov
2. kontrola ústavnosti formálnych pr. noriem a zákonnosti podzákonných pr. noriem
iniciova konanie - oprávná podáva Spolk vláda, krajinske vlády, aj 1/3 poslancov Nár. rady, 1/3 poslancov Spolk. rady
nevyžaduje sa konkrétny dôvod na podanie návrhu - výkon abstraktnej kontroly ústavnosti
- tiež FO, kt sa domnievajú, že pr. norma priamo zasahuje do ich práv chránených ústavou
3. Ústavné sažnosti - každá osoba, kt. sa domnieva, že pr. aktom, opatrením, al zásahom ver. správy bolo porušené niektoré z jej práv (alebo práv odvodite¾ných od obsahu ústavy)
4. Volebná kontrola a kontrola rozhodovania štátnych orgánov
Organizácia
pozostáva z prezidenta, viceprezidenta, 12 sudcov a 6 náhradníkov
jeho členom sa zaručuje sudcovská nezávislosť, neodvolatelnosť a doživotný výkon funkcie (do 70 rokov veku)
ústava umožňuje aby sudca naďalej vykonával svoje pôvodné povolanie
pracuje na zasadnutiach, kt sa konajú v dlžke 3 - 4 týždňov (4-krát do roka)
v medziobdobí rozhodnutia navrhujú a formulujú jeho referenti
- pokiaľ ÚSD pri výkone konkrétnej kontroly vyhlási pr. normu za protiústavnú, rozhodnutie má všeobecne platný účinok
- ÚSD je oprávnený v príp protiústavnosti pr. normy svojím rozhodnutím vyhlásiť jej neúčinnosť
- výnimočne môže vysloviť neplatnosť právnej normy aj so spätnou účinnosťou
jeho členom sa zaručuje sudcovská nezávislosť, neodvolatelnosť a doživotný výkon funkcie (do 70 rokov veku)
ústava umožňuje aby sudca naďalej vykonával svoje pôvodné povolanie
pracuje na zasadnutiach, kt sa konajú v dlžke 3 - 4 týždňov (4-krát do roka)
v medziobdobí rozhodnutia navrhujú a formulujú jeho referenti
- pokiaľ ÚSD pri výkone konkrétnej kontroly vyhlási pr. normu za protiústavnú, rozhodnutie má všeobecne platný účinok
- ÚSD je oprávnený v príp protiústavnosti pr. normy svojím rozhodnutím vyhlásiť jej neúčinnosť
- výnimočne môže vysloviť neplatnosť právnej normy aj so spätnou účinnosťou
Otázky, s kt sa môže fed vláda obrátiť na Najvyšši súd :
- interpretácie ústavných zákonov,
- interpretácie / ústavnosti zákona
- oblasť vzdelávania zverená do právomoci guvernéra
- výkon právomocí parlamentu / guvernérov
NS rozhoduje samostatne o tom, či sa bude zaoberať podaným odvolanim
ústava splnomocnila NS zrušiť návrh zákona alebo vyhlásiť zákon za neplatný aj keï porušuje / popiera zákl práva
13.3 Ústavný súdny dvor v Rakúsku (Verfassungsqerichtshof)
na vrchole súdnych org stojí: - Ústavný súdny dvor (otázky ústavnosti)
- Správny súdny dvor (zákonnost rozhodovania org ver správy)
- Najvyšší súdny dvor (otázok súkromného a trestného práva)
- interpretácie / ústavnosti zákona
- oblasť vzdelávania zverená do právomoci guvernéra
- výkon právomocí parlamentu / guvernérov
NS rozhoduje samostatne o tom, či sa bude zaoberať podaným odvolanim
ústava splnomocnila NS zrušiť návrh zákona alebo vyhlásiť zákon za neplatný aj keï porušuje / popiera zákl práva
13.3 Ústavný súdny dvor v Rakúsku (Verfassungsqerichtshof)
na vrchole súdnych org stojí: - Ústavný súdny dvor (otázky ústavnosti)
- Správny súdny dvor (zákonnost rozhodovania org ver správy)
- Najvyšší súdny dvor (otázok súkromného a trestného práva)
Priklady tvorby (nachádzania) práva :
- Vyhlásenie kontraktačnej slobody občanov
- Oprávnenosť zásahov fed vlády do rozhodovania vlád štátov
- Integrácia obyvatelstva v oblasti vzdelávania
- Vytvorenie doktríny práva na súkromie
činnosť a rozhodovanie významne ovplyvnili - vysoká morálna hodnotu americkej ústavy
- významná úloha súd. orgánov spojená s pragmatizmom myslenia
meniaca sa aktivita a obsah rozhodnutí Najvyššieho súdu, v závislosti od jeho zloženia
Najvyšší súd Kanady
skladá z sa 9 sudcov, kt. vykonávajú úrad doživotne
stojí na vrchole štruktúry všeobecných súdov
pôvodne nemal oprávnenie vykonávať kontrolu ústavnosti právnych predpisov
právomoc možno rozdeliť na prejednávanie odvolaní a vydávanie odporúčaní na žiadosť fed vlády
- Oprávnenosť zásahov fed vlády do rozhodovania vlád štátov
- Integrácia obyvatelstva v oblasti vzdelávania
- Vytvorenie doktríny práva na súkromie
činnosť a rozhodovanie významne ovplyvnili - vysoká morálna hodnotu americkej ústavy
- významná úloha súd. orgánov spojená s pragmatizmom myslenia
meniaca sa aktivita a obsah rozhodnutí Najvyššieho súdu, v závislosti od jeho zloženia
Najvyšší súd Kanady
skladá z sa 9 sudcov, kt. vykonávajú úrad doživotne
stojí na vrchole štruktúry všeobecných súdov
pôvodne nemal oprávnenie vykonávať kontrolu ústavnosti právnych predpisov
právomoc možno rozdeliť na prejednávanie odvolaní a vydávanie odporúčaní na žiadosť fed vlády
13.2 Kontrola ústavnosti v USA a Kanade
kontrolu ústavnosti vykonávajú všeobecné súdy štátov (na úrovni štátov) a federálne súdy (na federálnej úrovni)
právomoc vš. súdov na výkon kontroly doposial nie je priamo formulovaná v ústave a utvorila sa na zákl. výkladu èl. 6
pre konanie a rozhodovanie Najvyššieho súdu platia vždy rovnaké procesné pravidlá
zaèína sa jeho konanie iba na základe 2, už spomínaných postupov
pred pojednávaním majú strany povinnos predloži súdu svoje písomné stanoviská
1. súd rozhoduje o ústavnosti iba na zákl. konkr. prípadu (konkrétna kontrola ústavnosti)
2. pri rozhodovaní súdu sa uplatòuje prezumpcia ústavnosti zákona
3. dôkazné bremeno má navrhovatel konania
4. osoby môžu navrhova konanie iba o ústavnosti zákona, kt aplikáciou sú priamo dotknuté ich ústavou zaruèené práva 5. súd nemôže rozhodovat o ústavnosti zákona, pokia¾ sa môže sporný prípad rozhodnú na inom základe
6. nezasahovanie súdu do riešenia politických otázok
7. konanie je zásadne ústne a verejné
prípad sa rozhoduje hlasovaním, pri kt rozhoduje väèšina sudcov
súd nerozhoduje vec bezprostredne ale vždy v stanovené dni, na tzv. neverejnych konferenciách
každý z nich pripravuje vlastné stanovisko v pí¬somnej podobe a všetky stanoviská sa dostávajú do odôvodnenia
rozhodnutia sa publikujú tak v štátnych zbierkach rozhodnuti, ako aj súkromných zbierkách
právomoc vš. súdov na výkon kontroly doposial nie je priamo formulovaná v ústave a utvorila sa na zákl. výkladu èl. 6
pre konanie a rozhodovanie Najvyššieho súdu platia vždy rovnaké procesné pravidlá
zaèína sa jeho konanie iba na základe 2, už spomínaných postupov
pred pojednávaním majú strany povinnos predloži súdu svoje písomné stanoviská
1. súd rozhoduje o ústavnosti iba na zákl. konkr. prípadu (konkrétna kontrola ústavnosti)
2. pri rozhodovaní súdu sa uplatòuje prezumpcia ústavnosti zákona
3. dôkazné bremeno má navrhovatel konania
4. osoby môžu navrhova konanie iba o ústavnosti zákona, kt aplikáciou sú priamo dotknuté ich ústavou zaruèené práva 5. súd nemôže rozhodovat o ústavnosti zákona, pokia¾ sa môže sporný prípad rozhodnú na inom základe
6. nezasahovanie súdu do riešenia politických otázok
7. konanie je zásadne ústne a verejné
prípad sa rozhoduje hlasovaním, pri kt rozhoduje väèšina sudcov
súd nerozhoduje vec bezprostredne ale vždy v stanovené dni, na tzv. neverejnych konferenciách
každý z nich pripravuje vlastné stanovisko v pí¬somnej podobe a všetky stanoviská sa dostávajú do odôvodnenia
rozhodnutia sa publikujú tak v štátnych zbierkach rozhodnuti, ako aj súkromných zbierkách
Následný (represívny) charakter
- rozhodnutia (nálezy) ústavných súdov majú spätné účinky
jeden z trendov ústavnoprávneho vývoja spočíva aj v určitom rozširovaní ich kompetencie napríklad :
- ústavné sťažnosti proti porušovaniu práv a slobôd
- horizontálne kompetenčné spory
- skúmanie ústavnosti politických strán
- výkon volebnej kontroly
základné členenie a druhy kontroly ústavnosti
I. Z hľadiska subj (kto vykonáva): a/ systém vš. úst. súdnictva (rozličné stupne vš. súdov - dec. model - USA)
b/ systém osobit. úst. súdnictva (iba osobitné úst. súdy / kvázi súdne orgány)
II. Z časového hľadiska a/ preventívna (pred vyhlásenim, pred nadobudnutim účinnosti pr predpisu)
b/ následná (v čase platnosti, alebo do urč lehoty po nadobudnutí účinnosti)
III. Z hľadiska objektu : a/ všeobecne záväzný charakter - erga omnes
b/ rozhodnutie sa vzťahuje iba na strany zúčastnené v spore - inter partes
jeden z trendov ústavnoprávneho vývoja spočíva aj v určitom rozširovaní ich kompetencie napríklad :
- ústavné sťažnosti proti porušovaniu práv a slobôd
- horizontálne kompetenčné spory
- skúmanie ústavnosti politických strán
- výkon volebnej kontroly
základné členenie a druhy kontroly ústavnosti
I. Z hľadiska subj (kto vykonáva): a/ systém vš. úst. súdnictva (rozličné stupne vš. súdov - dec. model - USA)
b/ systém osobit. úst. súdnictva (iba osobitné úst. súdy / kvázi súdne orgány)
II. Z časového hľadiska a/ preventívna (pred vyhlásenim, pred nadobudnutim účinnosti pr predpisu)
b/ následná (v čase platnosti, alebo do urč lehoty po nadobudnutí účinnosti)
III. Z hľadiska objektu : a/ všeobecne záväzný charakter - erga omnes
b/ rozhodnutie sa vzťahuje iba na strany zúčastnené v spore - inter partes
IV. Podla charakteru úèinkov :
a/ sa nimi vyhla¬suje právna norma za nulitnú od samého zaèiatku (ex tunc)
b/ nemajú spätnú úèinnos (ex nunc)
problematika spätnej úèinnosti však doposial nie je uspokojivo a jednotne vyriešená
ustanovovanie sudcov ústavných súdov, zloženie ústav¬ných súdov a funkèné obdobie
sudcovia sa vyberajú spomedzi skúsených právnikov z rozlièných právnických po¬volaní, vysokých úradov a pol. funkcií
nie sú voleni obèanmi, ale spravidla ich spoloène utvárajú viaceré štátne orgány
- Komory parlamentov - Hlava štátu - vláda - súdne orgány (všeobecné a osobitné súdy) - Ústavný súd
Zloženie orgánov : Francúzsko - 9 èlenov (9 rokov), Španielsko - 12 èlenov (9 rokov), Taliansko - 15 èlenov (9 rokov), SRN - 16 èlenov (12 rokov), USA - 9 sudcov (doživotne), Kanada -9 sudcov (doživotne)
b/ nemajú spätnú úèinnos (ex nunc)
problematika spätnej úèinnosti však doposial nie je uspokojivo a jednotne vyriešená
ustanovovanie sudcov ústavných súdov, zloženie ústav¬ných súdov a funkèné obdobie
sudcovia sa vyberajú spomedzi skúsených právnikov z rozlièných právnických po¬volaní, vysokých úradov a pol. funkcií
nie sú voleni obèanmi, ale spravidla ich spoloène utvárajú viaceré štátne orgány
- Komory parlamentov - Hlava štátu - vláda - súdne orgány (všeobecné a osobitné súdy) - Ústavný súd
Zloženie orgánov : Francúzsko - 9 èlenov (9 rokov), Španielsko - 12 èlenov (9 rokov), Taliansko - 15 èlenov (9 rokov), SRN - 16 èlenov (12 rokov), USA - 9 sudcov (doživotne), Kanada -9 sudcov (doživotne)
Historický vývoj kontroly ústavnosti
otázka kontroly ústavnosti objavuje sa až po vzniku prvých ústav, na jej ďalší rozvoj mali vplyv predovšetkým 2 ústavnoprávne princípy - princíp suverenity ľudu (rousseauvský)
- princíp delby moci (montesquieuovský)
zásadný význam malo až doplnenie teórie delby moci o mechanizmus "brzd a protiváh"
pri všeobecnej charakteristike súdnej kontroly ústavnosti v "angloamerickom" modele možno uviesť tieto znaky:
- decentralizácia (na výkon kontroly sú oprávnené všeobecné súdy na rôznych stupňoch)
- incidentnost a konkrétnosť (orgány sa otázkou ústavnosti zaoberajú iba v súvislosti s konkrétnym sporom)
- zúžané právne účinky (rozhodnutie sa vzťahuje iba na dotknuté strany; zásada "inter partes")
- spätná účinnost (rozhodnutím môžu pozastaviť jej ďalšie uplatňovanie v budúcnosti)
pre vývoj kontroly ústavnosti v Európe malo mim. význam rozširovanie demokracie a zápas o účinné záruky ústavy
zovšeobecnenie charakteristických znakov súdnej kontroly ústavnosti :
- centralizácia výkonu (kontrolou ústavnosti sú poverované osobitné súdne / kvázi súdne orgány, nikde nie vš. súdy !)
- abstraktný char kontroly (na podanie návrhu je dostačujúcim presvedčenie norma / rozhodnutie je v rozpore s ústavou)
- princíp delby moci (montesquieuovský)
zásadný význam malo až doplnenie teórie delby moci o mechanizmus "brzd a protiváh"
pri všeobecnej charakteristike súdnej kontroly ústavnosti v "angloamerickom" modele možno uviesť tieto znaky:
- decentralizácia (na výkon kontroly sú oprávnené všeobecné súdy na rôznych stupňoch)
- incidentnost a konkrétnosť (orgány sa otázkou ústavnosti zaoberajú iba v súvislosti s konkrétnym sporom)
- zúžané právne účinky (rozhodnutie sa vzťahuje iba na dotknuté strany; zásada "inter partes")
- spätná účinnost (rozhodnutím môžu pozastaviť jej ďalšie uplatňovanie v budúcnosti)
pre vývoj kontroly ústavnosti v Európe malo mim. význam rozširovanie demokracie a zápas o účinné záruky ústavy
zovšeobecnenie charakteristických znakov súdnej kontroly ústavnosti :
- centralizácia výkonu (kontrolou ústavnosti sú poverované osobitné súdne / kvázi súdne orgány, nikde nie vš. súdy !)
- abstraktný char kontroly (na podanie návrhu je dostačujúcim presvedčenie norma / rozhodnutie je v rozpore s ústavou)
Vysoký súdny dvor
je najvyšším súdnym orgánom Francúzskej republiky
skladá sa z èlenov, kt rovnaký poèet volí zo svojho stredu Národné zhromaždenie a Senát, vždy po vo¾bách
je jediným orgánom, kt je oprávnený súdi francúzskeho prezidenta (obžalobu vznesú obe snemovne)
XIII. KAPITOLA
KONTROLA ÚSTAVNOSTI (ÚSTAVNÉ SÚDNICTVO)
13.1 Všeobecná charakteristika
Ústavnos ako jedna zo zákl. súèasti dem. štátu je spojená s osobitným postavenim ústavy v systéme pr. noriem
je chápaná ako potreba jednoty právneho poriadku štátu s obsahom jeho základného zákona
povinnos aby sa všetky pr predpisy nedostávali do rozporu s obsahom ústavy
viazanos št. org., úst èinitelov, FO a PO ústavou
pri kontrole ústavnosti ide aj o kontrolu èinnosti št. org., úst èinitelov a subjektov, kt úlohou je uvádza ústavu do života
je nevyhnutné, aby v krajinách existovala inštitúcie, kt úlohou je bezprostredne garantova zachovávanie ústavy
skladá sa z èlenov, kt rovnaký poèet volí zo svojho stredu Národné zhromaždenie a Senát, vždy po vo¾bách
je jediným orgánom, kt je oprávnený súdi francúzskeho prezidenta (obžalobu vznesú obe snemovne)
XIII. KAPITOLA
KONTROLA ÚSTAVNOSTI (ÚSTAVNÉ SÚDNICTVO)
13.1 Všeobecná charakteristika
Ústavnos ako jedna zo zákl. súèasti dem. štátu je spojená s osobitným postavenim ústavy v systéme pr. noriem
je chápaná ako potreba jednoty právneho poriadku štátu s obsahom jeho základného zákona
povinnos aby sa všetky pr predpisy nedostávali do rozporu s obsahom ústavy
viazanos št. org., úst èinitelov, FO a PO ústavou
pri kontrole ústavnosti ide aj o kontrolu èinnosti št. org., úst èinitelov a subjektov, kt úlohou je uvádza ústavu do života
je nevyhnutné, aby v krajinách existovala inštitúcie, kt úlohou je bezprostredne garantova zachovávanie ústavy
12.7 Súdne orgány vo Francúzskej republike
ústava charakterizuje súdnu moc ako "strážkyòu u osobnej slobody obèanov"
na reálne zabezpeèenie nezávislosti vyjadruje ústava ako jeden zo zákl. princípov èinnosti nezosaditelnos ich sudcov
sudcovia nemôžu by preložení / povýšeni proti svojej vôli a dozor nad prof disciplínou vykonáva Najvyššia súdna rada
organizácia - ide o sústavu všeobecných a osobitných (špecializovaných) súdov (senátov)
- medzi vš. patria súdy departementov (zlo¬žité obè. spor) a tzv. porotné súdy (závažné trestnoprávne veci)
- priestupky FO prejednávajú tzv. policajné súdy a preèiny tzv. nápravné súdy
odvolaniami sa zaoberajú osobitné odvolacie súdy
a koneènou odvolacou inštanciou v sústave všeobecných súdov je Kasaèný súd
Najvyššia sudcovská rada
je orgánom, kt. pomáha prezidentovi republiky pri realizácii ústavou zverených povinností v oblasti súdnictva
predsedom je francúzsky prezident, podpredsedom minister. sprav a radu tvorí 9 èlenov, kt vymenúva prezident
- podáva návrhy na vymenovanie sudcov Kasaèneho súdu a 1.predsedu Apelaèneho súdu
- vyjadruje sa k návrhom na udelovanie milosti
- je zároveò aj disciplinárnym orgá¬nom pre riadnych sudcov
na reálne zabezpeèenie nezávislosti vyjadruje ústava ako jeden zo zákl. princípov èinnosti nezosaditelnos ich sudcov
sudcovia nemôžu by preložení / povýšeni proti svojej vôli a dozor nad prof disciplínou vykonáva Najvyššia súdna rada
organizácia - ide o sústavu všeobecných a osobitných (špecializovaných) súdov (senátov)
- medzi vš. patria súdy departementov (zlo¬žité obè. spor) a tzv. porotné súdy (závažné trestnoprávne veci)
- priestupky FO prejednávajú tzv. policajné súdy a preèiny tzv. nápravné súdy
odvolaniami sa zaoberajú osobitné odvolacie súdy
a koneènou odvolacou inštanciou v sústave všeobecných súdov je Kasaèný súd
Najvyššia sudcovská rada
je orgánom, kt. pomáha prezidentovi republiky pri realizácii ústavou zverených povinností v oblasti súdnictva
predsedom je francúzsky prezident, podpredsedom minister. sprav a radu tvorí 9 èlenov, kt vymenúva prezident
- podáva návrhy na vymenovanie sudcov Kasaèneho súdu a 1.predsedu Apelaèneho súdu
- vyjadruje sa k návrhom na udelovanie milosti
- je zároveò aj disciplinárnym orgá¬nom pre riadnych sudcov
Najvyšším odvolacím súdom
- Kasačný súd (pre všeobecné súdnictvo)
- Štátna rada (súdy s osobitnou jurisdikciou)
ústava priamo zakazuje ustanovovanie akýchkolvek mimoriadnych súdov
sudcovia majú garantované nezávislé postavenie od akejkolvek inej moci, ako aj od verejnej obžaloby
sudcu nemožno za norm. okolností zosadiť z úradu, pozbaviť služby či poslať na iné miesto alebo funkciu
do funkcií sú vymenúvaní na základe predchádzajúceho konkurzu
občania majú možnosť zúčastňovať sa na výkone súdnictva prostredníctvom laických porôt
Najvyššia sudcovská rada
predsedá jej prezident republiky
úlohou tohto orgánu je zabezpečovať funkčnú a organizačnú autonómiu a nezávislosť súdnych orgánov
jej členmi sú - ex lege 1. predseda a gen. prokurátor Kasačného súdu
- 2/3 ostatných členov volia zástupcovia sudcovských kategórii a 1/3 parlament (na 4 roky)
medzi ďalšie úlohy rady patrí: - rozmiestňovanie sudcov, ich povyšovanie, premiestňovanie
- vydávať stanoviská k zák opatreniam vztahujúcim sa na správu a organizáciu súdnictva
právomoc rozpúšťať Najvyššiu sudcovskú radu má prezident republiky ak tento orgán nie je schopný plniť svoje funkcie
- Štátna rada (súdy s osobitnou jurisdikciou)
ústava priamo zakazuje ustanovovanie akýchkolvek mimoriadnych súdov
sudcovia majú garantované nezávislé postavenie od akejkolvek inej moci, ako aj od verejnej obžaloby
sudcu nemožno za norm. okolností zosadiť z úradu, pozbaviť služby či poslať na iné miesto alebo funkciu
do funkcií sú vymenúvaní na základe predchádzajúceho konkurzu
občania majú možnosť zúčastňovať sa na výkone súdnictva prostredníctvom laických porôt
Najvyššia sudcovská rada
predsedá jej prezident republiky
úlohou tohto orgánu je zabezpečovať funkčnú a organizačnú autonómiu a nezávislosť súdnych orgánov
jej členmi sú - ex lege 1. predseda a gen. prokurátor Kasačného súdu
- 2/3 ostatných členov volia zástupcovia sudcovských kategórii a 1/3 parlament (na 4 roky)
medzi ďalšie úlohy rady patrí: - rozmiestňovanie sudcov, ich povyšovanie, premiestňovanie
- vydávať stanoviská k zák opatreniam vztahujúcim sa na správu a organizáciu súdnictva
právomoc rozpúšťať Najvyššiu sudcovskú radu má prezident republiky ak tento orgán nie je schopný plniť svoje funkcie
Spolok
Spolok ïalej zriaïuje Spolkový - súdny dvor, - finanèný dvor, - správny súd, - pracovný súd, - sociálny súd
najvyšším súdnym dvorom pre všetky uvedené súdy je Spolkový súdny dvor
èlenmi týchto súdov sú vyberaní sudcovia z jednotlivých krajin SRN
právomoci jednotlivých súdov sú rozdelené medzi Spolok a krajiny
- t.j. najvyššie súdne orgány sú súdmi spolkovými a nižšie súdy sú súdmi krajín
krajinska sústava všeobecných súdov je 3-stupòová
sudcov vymenúva a odvoláva spolkový prezident a pri výkone súdnictva sú nezávislí a podliehajú len zákonu
sudcu možno preloži / predèasne penzionova iba ak sa previní proti zásadám Zákl. zákona / proti ústavnému zriadeniu
neprípustnos odòatia zák sudcovi, právo každého, aby bol vypoèutý podla práva, zákaz retroaktivity v tr. veciach
najvyšším súdnym dvorom pre všetky uvedené súdy je Spolkový súdny dvor
èlenmi týchto súdov sú vyberaní sudcovia z jednotlivých krajin SRN
právomoci jednotlivých súdov sú rozdelené medzi Spolok a krajiny
- t.j. najvyššie súdne orgány sú súdmi spolkovými a nižšie súdy sú súdmi krajín
krajinska sústava všeobecných súdov je 3-stupòová
sudcov vymenúva a odvoláva spolkový prezident a pri výkone súdnictva sú nezávislí a podliehajú len zákonu
sudcu možno preloži / predèasne penzionova iba ak sa previní proti zásadám Zákl. zákona / proti ústavnému zriadeniu
neprípustnos odòatia zák sudcovi, právo každého, aby bol vypoèutý podla práva, zákaz retroaktivity v tr. veciach
12.6 Súdne orgány v Talianskej republike
existujú tu tak súdy so vš. jurisdikciou i špeciálnou (osobitnou) jurisdikciou (zásada speciality)
pre èinnos trestnoprávnych senátov je char : - rozhodujú na zákl. trestnoprávnych noriem
- ich konanie iniciuje vždy štát prostr ver al št úradníka
- proces je vedený v záujme spol a zistenia "obj pravdy"
pre èinnos obè. senátov je char : - ich konanie závisí od iniciatívy dotknutej strany
- je sporom medzi stranami
- pokladá sa za hladanie pravdy v konkrétnej veci
medzi súdne orgány s osobitnou jurisdikciou patria : - Správne súdy
- Úètovné súdy
- súdy s jurisdikciou nad ver. vodami
- Vojenské súdy
- Ústavný súd
pre èinnos trestnoprávnych senátov je char : - rozhodujú na zákl. trestnoprávnych noriem
- ich konanie iniciuje vždy štát prostr ver al št úradníka
- proces je vedený v záujme spol a zistenia "obj pravdy"
pre èinnos obè. senátov je char : - ich konanie závisí od iniciatívy dotknutej strany
- je sporom medzi stranami
- pokladá sa za hladanie pravdy v konkrétnej veci
medzi súdne orgány s osobitnou jurisdikciou patria : - Správne súdy
- Úètovné súdy
- súdy s jurisdikciou nad ver. vodami
- Vojenské súdy
- Ústavný súd
NS akceptuje
- NS niektorého štátu vyhlási protiústavnos fed. zákona
- NS niektorého štátu potvrdí zákon, proti kt. smeruje žalobe poukazujúca rozpor s fed. ústavou/zákonom
- fed. odvolací súd vyhlási, že èas ústavy niektorého zo štátov / jeho zákon je v rozpore s fed ústa¬vou
- fed súd vyhlási zákon Kongresu za protiústavný a jednou zo strán je americká vláda
12.5 Súdne orgány v Spolkovej republike Nemecko
hist. skúsennos (zasahanie štátu) si vyžiadala vytvorenie podrobných pravidiel vzahov medzi súdmi a štátom
"pokia¾ ver moc zasiahne do práv kohokolvek, má tento právo domáha sa ochrany na súde"
mimoriadne významná je tiež zásada rovnosti úèastníkov súdneho konania
napr. pokia¾ sa dostane obèan do sporu s ver. mocou vystupuje ako úplne rovnoprávny (nie podriadený !)
organizácia súdov v SRN
v SRN pôsobia tak súdy spolku (federálne), ako aj súdy jednotlivých krajin
"súdna právomoc je zverená sudcom; vykonáva ju spolkový ústavný súd, spolkové súdy a súdy krajín"
na èele sústavy súdnych orgánov Spolkový ústavný súd (osobitný súdny orgán ochrany ústavnosti)
- NS niektorého štátu potvrdí zákon, proti kt. smeruje žalobe poukazujúca rozpor s fed. ústavou/zákonom
- fed. odvolací súd vyhlási, že èas ústavy niektorého zo štátov / jeho zákon je v rozpore s fed ústa¬vou
- fed súd vyhlási zákon Kongresu za protiústavný a jednou zo strán je americká vláda
12.5 Súdne orgány v Spolkovej republike Nemecko
hist. skúsennos (zasahanie štátu) si vyžiadala vytvorenie podrobných pravidiel vzahov medzi súdmi a štátom
"pokia¾ ver moc zasiahne do práv kohokolvek, má tento právo domáha sa ochrany na súde"
mimoriadne významná je tiež zásada rovnosti úèastníkov súdneho konania
napr. pokia¾ sa dostane obèan do sporu s ver. mocou vystupuje ako úplne rovnoprávny (nie podriadený !)
organizácia súdov v SRN
v SRN pôsobia tak súdy spolku (federálne), ako aj súdy jednotlivých krajin
"súdna právomoc je zverená sudcom; vykonáva ju spolkový ústavný súd, spolkové súdy a súdy krajín"
na èele sústavy súdnych orgánov Spolkový ústavný súd (osobitný súdny orgán ochrany ústavnosti)
b/ Federálny odvolací súd pre federálny súdny obvod
súdny orgán s výluènou právomocou rozhodova o odvolaniach voèi rozhodnutiam fed. obvodových súdov, súdov s osobitnou jurisdikciou a niektorých agentúr
má výluènú jurisdikciu v sporoch vznikajúcich pri medz. obchode a aj v príp. niektorých sporov s vládou USA
c/ Federálny odvolací vojenský súd
je oprávnený prejednáva všetky odvolania proti rozhodnutiam riad¬nych vojenských súdov
d/ Najvyšší súd USA
pozostáva z 9 sudcov a zastre¬šuje systém súdnych orgánov USA
vzahuje sa na všetky príp. vyslancov / iných zá¬stupcov Únie a konzulov a príp v kt vystupuje štát ako jedna zo strán
procesnoprávne sa môže dosta spor na NS : - Najvyšší súd si sám vyžiada vec
- strana sa riadne odvolá
odvolania sú prípustné ak - boli vyèerpané všetky riadne opravné prostriedky +
- prípad sa vzahuje na problematiku v ústave, fed zákone èi medz zmluve
väèšinou rozhoduje odvolania proti rozhod¬nutiam: - najvyšších súdov štátov
- fed obvodových súdov
- fed odvolacích súdov
má výluènú jurisdikciu v sporoch vznikajúcich pri medz. obchode a aj v príp. niektorých sporov s vládou USA
c/ Federálny odvolací vojenský súd
je oprávnený prejednáva všetky odvolania proti rozhodnutiam riad¬nych vojenských súdov
d/ Najvyšší súd USA
pozostáva z 9 sudcov a zastre¬šuje systém súdnych orgánov USA
vzahuje sa na všetky príp. vyslancov / iných zá¬stupcov Únie a konzulov a príp v kt vystupuje štát ako jedna zo strán
procesnoprávne sa môže dosta spor na NS : - Najvyšší súd si sám vyžiada vec
- strana sa riadne odvolá
odvolania sú prípustné ak - boli vyèerpané všetky riadne opravné prostriedky +
- prípad sa vzahuje na problematiku v ústave, fed zákone èi medz zmluve
väèšinou rozhoduje odvolania proti rozhod¬nutiam: - najvyšších súdov štátov
- fed obvodových súdov
- fed odvolacích súdov
II. Federálne súdy s obmedzenou jurisdikciou
pôsobia paralelne s federálnymi obvodnými súdmi a prejednávajú iba konkrétne stanovený druh právnych sporov:
a/ Federálny nárokový (žalobný) súd
b/ Federálny colný súd
c/ Federálny daòový súd
d/ Osobitné trojèlenné obvodné súdy
III. Federélne odvolacie súdy
ich jurisdikcia sa obmedzuje na prerokúvanie odvolaní proti rozhodnutiam nižšich fed. súdov a administra¬tívnych agentúr
a/ Odvolacie súdy všeobecné
územie Spojených štátov sa rozdeluje na dvanás súdnych okresov (Circuits) a v každom pracuje jeden takýto súd
veci sa k nim dostávajú : - na zákl. odvolania voèi rozhodnutiam fed. obvodo¬vých súdov
- na zákl. požiadavky o preskúmanie rozhodnutia fed. administratívnej agentúry
a/ Federálny nárokový (žalobný) súd
b/ Federálny colný súd
c/ Federálny daòový súd
d/ Osobitné trojèlenné obvodné súdy
III. Federélne odvolacie súdy
ich jurisdikcia sa obmedzuje na prerokúvanie odvolaní proti rozhodnutiam nižšich fed. súdov a administra¬tívnych agentúr
a/ Odvolacie súdy všeobecné
územie Spojených štátov sa rozdeluje na dvanás súdnych okresov (Circuits) a v každom pracuje jeden takýto súd
veci sa k nim dostávajú : - na zákl. odvolania voèi rozhodnutiam fed. obvodo¬vých súdov
- na zákl. požiadavky o preskúmanie rozhodnutia fed. administratívnej agentúry
IV. Najvyššie súdy štátov
spravidla sa skladajú zo 7 sudcov, z kt sú ustanovovaní doživotne / na presne urèené funkèné obdobie
právomoci sú presne stanovené v ústave každého štátu
- majú vlastnú (originálnu) jurisdikciu - prípady porušovania zákl. práv obèanov, ústavných žalôb a pod.
- jednak pôsobia aj ako najvyššie odvolacie súdy v konkrétnom štáte - všetky trestné veci, v ktorých bol vynesený trest smrti, prípady, kt. sa dotýkajú ústavy štátu al fede¬rálnej ústavy
pokia¾ sa predmet veci dotýka fed zákona al Ústavy USA môže každá strana poda odvolanie na Najvyšší súd USA
Systém federálnych súdov v USA
sudcov NS i nižších federálnych súdov vymenuje doživotne prezident na návrh a so súhlasom Senátu
ústava garantuje sudcom právo na pravidelnú odmenu, kt. im nesmie by poèas ich zotrvávania v úrade znižovaná
na federálnej úrovni existujú vedla seba oddelené sústavy súd. orgánov: - Federálne súdy s originálnou jurisdikciou
- Federálne odvolacie súdy
právomoci sú presne stanovené v ústave každého štátu
- majú vlastnú (originálnu) jurisdikciu - prípady porušovania zákl. práv obèanov, ústavných žalôb a pod.
- jednak pôsobia aj ako najvyššie odvolacie súdy v konkrétnom štáte - všetky trestné veci, v ktorých bol vynesený trest smrti, prípady, kt. sa dotýkajú ústavy štátu al fede¬rálnej ústavy
pokia¾ sa predmet veci dotýka fed zákona al Ústavy USA môže každá strana poda odvolanie na Najvyšší súd USA
Systém federálnych súdov v USA
sudcov NS i nižších federálnych súdov vymenuje doživotne prezident na návrh a so súhlasom Senátu
ústava garantuje sudcom právo na pravidelnú odmenu, kt. im nesmie by poèas ich zotrvávania v úrade znižovaná
na federálnej úrovni existujú vedla seba oddelené sústavy súd. orgánov: - Federálne súdy s originálnou jurisdikciou
- Federálne odvolacie súdy
Vytvoril kongres celý rad špeciálnych federálnych súdov
využivaním svojho ústavného splnomocnenia vytvoril Kongres celý rad špeciálnych federálnych súdov
Ustava zveruje súdom právomoc v prípade "práva a spravodlivosti ", kt splňajú niektorý z vš. predpokladov :
a/ vec: spadajúca pod ustanovenia ústavy, zákonov USA a medz. zmlúv a veci admiralitnej a námornej jurisdikcie
prípady bankrotu a porušenia federálneho trestného zákona (kódexu)
b/ zúčastnená strana: veci, kt sa dotýkajú záležitostí vyslancov, iných zástupcov Únie a konzulov
prejednávajú všetky uvedené veci ako prvostupňové orgány (majú tzv. originálnu jurisdikciu)
I. Federálne oblastné (obvodné) súdy
sú oprávnené prejednávať tak trestnoprávne, ako aj občianskoprávne veci (všeobecné súdy)
- ich trestnoprávna jurisdikcia sa vzťahuje na porušenia federálnych trestných kódexov
- ich občianskoprávnymi jurisdikcia sa vzťahuje - žalovaný a žalobca sú občanmi rozdielnych štátov Únie
- hodnota sporu presahuje 50 000 dolárov
- jednou zo strán je vláda USA
Ustava zveruje súdom právomoc v prípade "práva a spravodlivosti ", kt splňajú niektorý z vš. predpokladov :
a/ vec: spadajúca pod ustanovenia ústavy, zákonov USA a medz. zmlúv a veci admiralitnej a námornej jurisdikcie
prípady bankrotu a porušenia federálneho trestného zákona (kódexu)
b/ zúčastnená strana: veci, kt sa dotýkajú záležitostí vyslancov, iných zástupcov Únie a konzulov
prejednávajú všetky uvedené veci ako prvostupňové orgány (majú tzv. originálnu jurisdikciu)
I. Federálne oblastné (obvodné) súdy
sú oprávnené prejednávať tak trestnoprávne, ako aj občianskoprávne veci (všeobecné súdy)
- ich trestnoprávna jurisdikcia sa vzťahuje na porušenia federálnych trestných kódexov
- ich občianskoprávnymi jurisdikcia sa vzťahuje - žalovaný a žalobca sú občanmi rozdielnych štátov Únie
- hodnota sporu presahuje 50 000 dolárov
- jednou zo strán je vláda USA
12.4 Systém súdnych orgánov v jednotlivých štátoch USA
I. Súdy prvého stupòa (súdy s obmedzenou jurisdikciou)
- Malé žalovacie súdy (obè. spory kt je hodnota sporu relatívne malá
- Rodinné súdy (je žalováným osoba maloletá èi neplnoletá)
- Dopravné súdy (menšie dopravné priestupky a preèiny)
- Osobitné súdy oprávnené preskúmava obsah závetu (probate courts)
II. súdy so všeobecnou jurisdikciou
prejednávajú ako prvostupòové súdne orgány spory s hodnotou presahujúcou urèitú sumu (napr. 3 000 dolárov)
prejednávajú ob¬èianskoprávne veci ako aj trestnoprávne,
dokazo¬vanie sa koná v priebehu procesu, niekedy za úèasti laickej poroty / iba pred samosudcom
III. Odvolacie súdy štátov
môžu buï výluène prejednáva iba odvolania / v niektorých štátoch vykonáva právomoci najvyššieho súdu (Maryland)
tieto súdy sa zameriavajú na skúmanie procesných otázok
- Malé žalovacie súdy (obè. spory kt je hodnota sporu relatívne malá
- Rodinné súdy (je žalováným osoba maloletá èi neplnoletá)
- Dopravné súdy (menšie dopravné priestupky a preèiny)
- Osobitné súdy oprávnené preskúmava obsah závetu (probate courts)
II. súdy so všeobecnou jurisdikciou
prejednávajú ako prvostupòové súdne orgány spory s hodnotou presahujúcou urèitú sumu (napr. 3 000 dolárov)
prejednávajú ob¬èianskoprávne veci ako aj trestnoprávne,
dokazo¬vanie sa koná v priebehu procesu, niekedy za úèasti laickej poroty / iba pred samosudcom
III. Odvolacie súdy štátov
môžu buï výluène prejednáva iba odvolania / v niektorých štátoch vykonáva právomoci najvyššieho súdu (Maryland)
tieto súdy sa zameriavajú na skúmanie procesných otázok
VI. Snemovòa Lordov (The House of tha Lords)
najvyšší odvolací súdny orgán - voèi rozhodnutia nižších súdov pokia¾ sa v nich poukazuje na for¬málne vady konania
- ak vec sa dotýka záv. pr. problému vš. významu
- obžaloby vznesené Snemovòou obcí (ministerská žaloba - ¬impeachment)
v príp impeach. sa koná proces vo Westmin¬sterskom paláci (žalobcom je Snemovòa obcí ako Výbor celej snemovne
súdneho konania sa na òom zúèastòujú iba doživotne monarchom vymenovaní právnici (lordi práva - Law Lords)
Lordi práva pracujú v 3 až 5-èlenných senátoch
ako precedenty sa publikujú iba tie roz¬hodnutia Snemovne lordov, ktoré majú význam pre celý britský právny systém
VII. Súdny výbor Tajnej rady
najvyšší odvolací súd pre ostrov Man, Kanálové ostrovy, kolónie a štáty B Commonwealth ak ho tieto pripúšajú
ako sudcovia rozhodujú jednak Lordi práva a tiež jej riadní èlenovia Privy Councilors
- ak vec sa dotýka záv. pr. problému vš. významu
- obžaloby vznesené Snemovòou obcí (ministerská žaloba - ¬impeachment)
v príp impeach. sa koná proces vo Westmin¬sterskom paláci (žalobcom je Snemovòa obcí ako Výbor celej snemovne
súdneho konania sa na òom zúèastòujú iba doživotne monarchom vymenovaní právnici (lordi práva - Law Lords)
Lordi práva pracujú v 3 až 5-èlenných senátoch
ako precedenty sa publikujú iba tie roz¬hodnutia Snemovne lordov, ktoré majú význam pre celý britský právny systém
VII. Súdny výbor Tajnej rady
najvyšší odvolací súd pre ostrov Man, Kanálové ostrovy, kolónie a štáty B Commonwealth ak ho tieto pripúšajú
ako sudcovia rozhodujú jednak Lordi práva a tiež jej riadní èlenovia Privy Councilors
IV. Vysoký súd spravodlivosti (High Court of Justice)
sudcovia sú vysoko profesio¬nálni špecialisti, musia ma min 10 rokov súdnej praxe
sudcovia pravidlene odchádzajú pracova aj na jednotlivé "súdne obvody" (assizes)
právomoc ako prvostupòový orgán roz¬hoduje všetky ostatné obèianskoprávne i trestnoprávne spory
obèianske spory, v kt hodnota sporu presahuje 5 000 Lbs
komplikované rozvodové konania
V. Odvolací súd (The Court of Appeal)
pozostáva z 12-tich sudcov a spravidla rozho¬duje v 2- 3 senáte
pozostáva z trestnoprávneho oddelenia (Criminal Division) a obèianskoprávneho oddelenia (Civil Division)
v konaní sa nevykonáva nové dokazovanie vo veci, ani sa nevypoèúvajú noví svedkovia
právomoc kontrola a preskú¬mavani procedurálnych náležitostí rozhodnutí a postupov nižšich súdov
sudcovia pravidlene odchádzajú pracova aj na jednotlivé "súdne obvody" (assizes)
právomoc ako prvostupòový orgán roz¬hoduje všetky ostatné obèianskoprávne i trestnoprávne spory
obèianske spory, v kt hodnota sporu presahuje 5 000 Lbs
komplikované rozvodové konania
V. Odvolací súd (The Court of Appeal)
pozostáva z 12-tich sudcov a spravidla rozho¬duje v 2- 3 senáte
pozostáva z trestnoprávneho oddelenia (Criminal Division) a obèianskoprávneho oddelenia (Civil Division)
v konaní sa nevykonáva nové dokazovanie vo veci, ani sa nevypoèúvajú noví svedkovia
právomoc kontrola a preskú¬mavani procedurálnych náležitostí rozhodnutí a postupov nižšich súdov
12.3 Štruktúra súdnych orgánov vo Ve¾kej Británii
I. Magistrátne súdy (Magistrates Courts)
pracujú v nich zmierovaci sudcovia (aj obèania bez právnického vzdelania)
pracujú v 3 alebo 5-èlenných senátoch
ide o mimoriadne významné súdne orgány (vïaka ve¾kému záujmu a tradiènému britskému prístupu)
právomoc - menej závažné obèianskoprávne spory, priestupky a menej závažné trestné veci
pri závažnejších tr. veciach môžu vykonáva vybraté predbežné úkony (vypoèúvanie svedkov, zab dôkazov)
preve¬rujú najmä dôkazy obžaloby a zisujú, èi sú splnené predpoklady na zaèatie súdneho konania
ak ziskajú súhlas obžalovaného a zástupcu obžaloby môžu rieši aj niektoré závažnejšie trestné veci
max. trest, kt sú tieto súdne orgány oprávnené v trestných veciach uloži je 6 mesiacov odòa¬tia slobody
pracujú v nich zmierovaci sudcovia (aj obèania bez právnického vzdelania)
pracujú v 3 alebo 5-èlenných senátoch
ide o mimoriadne významné súdne orgány (vïaka ve¾kému záujmu a tradiènému britskému prístupu)
právomoc - menej závažné obèianskoprávne spory, priestupky a menej závažné trestné veci
pri závažnejších tr. veciach môžu vykonáva vybraté predbežné úkony (vypoèúvanie svedkov, zab dôkazov)
preve¬rujú najmä dôkazy obžaloby a zisujú, èi sú splnené predpoklady na zaèatie súdneho konania
ak ziskajú súhlas obžalovaného a zástupcu obžaloby môžu rieši aj niektoré závažnejšie trestné veci
max. trest, kt sú tieto súdne orgány oprávnené v trestných veciach uloži je 6 mesiacov odòa¬tia slobody
II. Súdy grófstiev pre civilné veci (County Courts of Civil Matters)
tieto súdy majú pomerne málo sudcov (okolo 90), kt sa nazývajú obvodní sudcovia (Circuit Judges)
zvláštnosou je že sa zúèastòujú v jednotlivých obvodoch na prerokúvaní viacerých prípadov naraz
sudcami sú iba právnici, kt absolvovali sudcovské skúšky a majú už minimálne 7 rokov sudcovskej praxe
právomoc sa vzahuje na všetky menej závažné obèianske spory, kt hodnota neprevyšuje 5 000 Lbs
je stanovená v zákonoch (napríklad roz¬hodujú o tzv. jednoduchom rozvode manželstva)
III. Korunné súdy (Crown Courts)
v nich pracujú osoby s pr. vzdelaním a rozhodujú v porotách, tvorených zmierovacími sudcami z magistrátov (3 až 8)
laická porota rozhodne o vine/nevine a senáty rozhodujú o výške trestu
právomoc majú právomoc rozhodova o všetkých závažných trestných veciach ako prvostupòové súdy
no fungujú aj ako odvolacie súdy rozhodnutiam magistrátnych súdov v obè sporoch
zvláštnosou je že sa zúèastòujú v jednotlivých obvodoch na prerokúvaní viacerých prípadov naraz
sudcami sú iba právnici, kt absolvovali sudcovské skúšky a majú už minimálne 7 rokov sudcovskej praxe
právomoc sa vzahuje na všetky menej závažné obèianske spory, kt hodnota neprevyšuje 5 000 Lbs
je stanovená v zákonoch (napríklad roz¬hodujú o tzv. jednoduchom rozvode manželstva)
III. Korunné súdy (Crown Courts)
v nich pracujú osoby s pr. vzdelaním a rozhodujú v porotách, tvorených zmierovacími sudcami z magistrátov (3 až 8)
laická porota rozhodne o vine/nevine a senáty rozhodujú o výške trestu
právomoc majú právomoc rozhodova o všetkých závažných trestných veciach ako prvostupòové súdy
no fungujú aj ako odvolacie súdy rozhodnutiam magistrátnych súdov v obè sporoch
Charakteristickým znakom rozhodnutí je :
charakteristickým znakom rozhodnutí je tiež ich individuálny charakter, t.j vzťahujú sa iba na konkr. prípady
hlavnými úlohami súdov je nájsť vhodné "právo" a toto aplikovať pri rozhodnutí
napriek rozdielom súdne orgány v niektorých štátoch Britského spol národov vychádzajú z rovnakých procesných zásad
- najmä neexistencia povinnosti súdu samostatne navrhovať dôkazy, rozhodovanie samosudcom, využívanie poroty
vš črtou justičného sys USA s vedením súdneho sporu možno označiť prepracovaný mechanizmus ich predchádzania :
- vyjednávanie
- arbitrážne rozhodovanie
- zmierovanie
char znakom súdneho procesu v občianskoprávnych veciach je jeho tzv. "súťaživý" charakter
v obč. sporoch je dôkazné bremeno na žalobcovi, kt. musí dokázať pravdu na zákl. väčšej váhy vlastných dôkazov
v trestnom procese je zaťažený bremenam prokurátor, kt. musí dokázať obžalovanemu vinu nad "rozumnú pochybnosť"
hlavnými úlohami súdov je nájsť vhodné "právo" a toto aplikovať pri rozhodnutí
napriek rozdielom súdne orgány v niektorých štátoch Britského spol národov vychádzajú z rovnakých procesných zásad
- najmä neexistencia povinnosti súdu samostatne navrhovať dôkazy, rozhodovanie samosudcom, využívanie poroty
vš črtou justičného sys USA s vedením súdneho sporu možno označiť prepracovaný mechanizmus ich predchádzania :
- vyjednávanie
- arbitrážne rozhodovanie
- zmierovanie
char znakom súdneho procesu v občianskoprávnych veciach je jeho tzv. "súťaživý" charakter
v obč. sporoch je dôkazné bremeno na žalobcovi, kt. musí dokázať pravdu na zákl. väčšej váhy vlastných dôkazov
v trestnom procese je zaťažený bremenam prokurátor, kt. musí dokázať obžalovanemu vinu nad "rozumnú pochybnosť"
Práce MacCormicka zvýrazňujú :
- všeobecnú platnosť zákonov
- trvácnosť
- publikovatelnosť predvídatelnosť
- racionálnosť ich obsahu
v nemeckých štátoch - uznávanie občianskych slobôd
- rovnost pred zákonom
- účasť zástupcov ľudu na zákonodarstve
- budovanie nezávislého súdnictva
12.2 Všeobecné poznámky k činnosti súdnych orgánov vo Veľkej Británii a USA
jedno z najdôl. práv je právo domáhať sa súdnej ochrany práv a právo obrátiť sa na súd so žiadosťou o riešenie sporu
aby rozhodovanie mohlo byť spravodlivé musí sa zaručovať nezávislé postavenie sudcov a ich viazanosť jedine právom
- trvácnosť
- publikovatelnosť predvídatelnosť
- racionálnosť ich obsahu
v nemeckých štátoch - uznávanie občianskych slobôd
- rovnost pred zákonom
- účasť zástupcov ľudu na zákonodarstve
- budovanie nezávislého súdnictva
12.2 Všeobecné poznámky k činnosti súdnych orgánov vo Veľkej Británii a USA
jedno z najdôl. práv je právo domáhať sa súdnej ochrany práv a právo obrátiť sa na súd so žiadosťou o riešenie sporu
aby rozhodovanie mohlo byť spravodlivé musí sa zaručovať nezávislé postavenie sudcov a ich viazanosť jedine právom
11.6 Zastupovanie hlavy štátu (regentská rada, vice¬prezident, predseda senátu, predseda parlamentul
štáty, kt. majú na svojom èele in¬dividuálnu hlavu štátu (monarchu, prezidenta) upravujú aj otázkou jej zastupo¬vania
otázka nástupníctva je pomerne jednoduchá v parl. monarchiách - na èelo štátu sa dostávajú dediène prísl. král. rodiny
VB - panovník za urèitej situácie poverí svojim zastupovaním štátnych kancelárov
Španielsko - zastupovanie neplnoletého panovníka, èi neschopného výkonu funkcie - inštitút regenstva
v prezidentských republikách je otázka zastupovania v zá¬sade riešená niektorým z uvedených spôsobov:
- inštitútom viceprezidenta, kt je volený zároveò s pre¬zidentom
- po dobu uvolnenia zverujú výkon jeho právomocí niektorému funkcionárovi zákonodarnej moci
- výkon právomocí môže prejs aj na vládu
pri problematike zastupovania je dôležité venova pozornos otázke vládnej formy
v súèasnosti dochádza k obmedzovaniu rozsahu prezidentských právomocí, kt môže subjekt zastupujúci vykonáva
USA - viceprezident - jeho hlavná úloha sa obmedzuje iba na formálne predsednictvo Senátu
za najdôležitejšiu povinnos možno považova pripravenos v prípade potreby nahradi prezidenta USA
viceprezident sa zúèastòuje na všetkých stretnutiach amerického kabinetu
Švajèiarsko - viceprezident - zastupovanie prezidenta v Spolk. rade v príp. jeho ne¬schopnosti vykonáva úrad
viceprezidenta pozná aj
Grécka republika - predseda parlamentu, resp. v prípade neochoty prechádza jeho zastupovanie na vládu
SRN - predseda Spolkovej rady
otázka nástupníctva je pomerne jednoduchá v parl. monarchiách - na èelo štátu sa dostávajú dediène prísl. král. rodiny
VB - panovník za urèitej situácie poverí svojim zastupovaním štátnych kancelárov
Španielsko - zastupovanie neplnoletého panovníka, èi neschopného výkonu funkcie - inštitút regenstva
v prezidentských republikách je otázka zastupovania v zá¬sade riešená niektorým z uvedených spôsobov:
- inštitútom viceprezidenta, kt je volený zároveò s pre¬zidentom
- po dobu uvolnenia zverujú výkon jeho právomocí niektorému funkcionárovi zákonodarnej moci
- výkon právomocí môže prejs aj na vládu
pri problematike zastupovania je dôležité venova pozornos otázke vládnej formy
v súèasnosti dochádza k obmedzovaniu rozsahu prezidentských právomocí, kt môže subjekt zastupujúci vykonáva
USA - viceprezident - jeho hlavná úloha sa obmedzuje iba na formálne predsednictvo Senátu
za najdôležitejšiu povinnos možno považova pripravenos v prípade potreby nahradi prezidenta USA
viceprezident sa zúèastòuje na všetkých stretnutiach amerického kabinetu
Švajèiarsko - viceprezident - zastupovanie prezidenta v Spolk. rade v príp. jeho ne¬schopnosti vykonáva úrad
viceprezidenta pozná aj
Grécka republika - predseda parlamentu, resp. v prípade neochoty prechádza jeho zastupovanie na vládu
SRN - predseda Spolkovej rady
XII. KAPITOLA
SÚDNA MOC
12.1 Vývoj doktríny panstva práva v anglo-americkom ústav¬nom systéme
súèasou dem. spol. je idea právneho štátu, spájaná s obmedzovaním št. moci poriadkom a ne¬zasahovania do zákl. práv
v anglo-americkom právnom systéme sa už od stredoveku rozvíjala koncepcia Vláda práva (Rule of Law)
nemožno ju stotožòova s pojmom právny štát (Rechtsstaat)
rozdiely spoèivajú v - rozdielnom pr. systéme (štruktúra prameòov práva a postavenia súd. org. ako tvorcov práva)
- rozdielnom historickom vývoji
autorom jednej z prvých a obsiahlych interpretácii britskej zásady "panstva práva" Albert Dicey
oznaèil "pan¬stvo (vládu) práva" za 2.rozhodujúci princíp anglickej ústavy
za 1. pokladal "suverenitu parlamentu"
Dicey troch rozhodujúcich znakov pr. sys : - nadvládu práva
- rovnos pred zákonom
- existenciu ústavy
12.1 Vývoj doktríny panstva práva v anglo-americkom ústav¬nom systéme
súèasou dem. spol. je idea právneho štátu, spájaná s obmedzovaním št. moci poriadkom a ne¬zasahovania do zákl. práv
v anglo-americkom právnom systéme sa už od stredoveku rozvíjala koncepcia Vláda práva (Rule of Law)
nemožno ju stotožòova s pojmom právny štát (Rechtsstaat)
rozdiely spoèivajú v - rozdielnom pr. systéme (štruktúra prameòov práva a postavenia súd. org. ako tvorcov práva)
- rozdielnom historickom vývoji
autorom jednej z prvých a obsiahlych interpretácii britskej zásady "panstva práva" Albert Dicey
oznaèil "pan¬stvo (vládu) práva" za 2.rozhodujúci princíp anglickej ústavy
za 1. pokladal "suverenitu parlamentu"
Dicey troch rozhodujúcich znakov pr. sys : - nadvládu práva
- rovnos pred zákonom
- existenciu ústavy
Prezident V. Francúzskej republiky
z prezidenta sa stal najvýzn. št. orgán, kt. bdie nad zachovávaním ústavy a zabezpeèuje riadny chod orgánov ver. moci
na druhé miesto sa dostala vláda a parlament sa ocitol až na treom mieste
Vo¾ba - prezidenta republiky volia na obdobie 7 rokov na zákl všeobecných a priamych volieb obèania
- na zvolenie v 1.kole sa vyžaduje, aby získal absolútnu väèšinu všetkých odovzdaných hlasov (v 2. relatívnu)
Právomoci - je politicky nezodpovedný za výkon svojich právomocí a žiaden ústavný orgán ho nemôže odvola z funkcie
formálne vymenúva predsedu vlády a na zákl. jeho návrhu ministrov, no vláda je zodpovedná parlamentu
právomoci v èase normálneho fungovania ústavného mechanizmu :
- rozpusti Národné zhromaždenie
- veto zákona / niektorých jeho èlánkov
- vyhlasova zákony a podpisova nariadenia a dekréty, na kt sa uzniesla ministerská rada (vláda)
- udelova milos,
- zvoláva zasadanie Ústavnej rady a vymenúva 3 èlenov Ústavnej rady
- predklada zákony pred ich vyhlásením na posúdenie Ústavnej rade
v èase ohrozenia republiky, resp. politickej krízy zveruje ústava prezidentovi takmer neobmedzené právomoci
je fakticky oprávenný rozhodova samo¬statne nad parlament i vládu republiky
na druhé miesto sa dostala vláda a parlament sa ocitol až na treom mieste
Vo¾ba - prezidenta republiky volia na obdobie 7 rokov na zákl všeobecných a priamych volieb obèania
- na zvolenie v 1.kole sa vyžaduje, aby získal absolútnu väèšinu všetkých odovzdaných hlasov (v 2. relatívnu)
Právomoci - je politicky nezodpovedný za výkon svojich právomocí a žiaden ústavný orgán ho nemôže odvola z funkcie
formálne vymenúva predsedu vlády a na zákl. jeho návrhu ministrov, no vláda je zodpovedná parlamentu
právomoci v èase normálneho fungovania ústavného mechanizmu :
- rozpusti Národné zhromaždenie
- veto zákona / niektorých jeho èlánkov
- vyhlasova zákony a podpisova nariadenia a dekréty, na kt sa uzniesla ministerská rada (vláda)
- udelova milos,
- zvoláva zasadanie Ústavnej rady a vymenúva 3 èlenov Ústavnej rady
- predklada zákony pred ich vyhlásením na posúdenie Ústavnej rade
v èase ohrozenia republiky, resp. politickej krízy zveruje ústava prezidentovi takmer neobmedzené právomoci
je fakticky oprávenný rozhodova samo¬statne nad parlament i vládu republiky
podmienky :
obèan, kt má volebné právo do snemu, dovàšil vek 40 rokov
na zvolenie a vyžaduje aby kandidát získal 1/2 hlasov zhromaždenia, v 3. kole iba rela¬tívnu väèšinu
formálne stoji síce na èele štátu, no urèovaním zákl. smeru politiky ústava poveruje spolkového kancelára
na plat¬nos nariadení al opatrení sa vyžaduje kontrasignácia (nieje politicky zodpovedný parlamentu zo svojej èinnosti)
keï sa pri opakovanej vo¾be kancelára nepo¬darí žiadnemu z kandidátov získa väèšinu hlasov snemu je oprávnený
- vymenova kandidáta, kt získal najviac, al
- rozpusti snem
Právomoc : - vydáva nariadenia alebo opatrenia (kontrasignácia)
- navrhovova, vymenúva a uvolòova Kancelára (rozhodnutie snemu) a ministrov (ná¬vrh kancelára)
- vymenúva a odvoláva sudcov (kontrasignácia)
- udelova milos
na zvolenie a vyžaduje aby kandidát získal 1/2 hlasov zhromaždenia, v 3. kole iba rela¬tívnu väèšinu
formálne stoji síce na èele štátu, no urèovaním zákl. smeru politiky ústava poveruje spolkového kancelára
na plat¬nos nariadení al opatrení sa vyžaduje kontrasignácia (nieje politicky zodpovedný parlamentu zo svojej èinnosti)
keï sa pri opakovanej vo¾be kancelára nepo¬darí žiadnemu z kandidátov získa väèšinu hlasov snemu je oprávnený
- vymenova kandidáta, kt získal najviac, al
- rozpusti snem
Právomoc : - vydáva nariadenia alebo opatrenia (kontrasignácia)
- navrhovova, vymenúva a uvolòova Kancelára (rozhodnutie snemu) a ministrov (ná¬vrh kancelára)
- vymenúva a odvoláva sudcov (kontrasignácia)
- udelova milos
právomoci :
- vymenovanie predsedu vlády a ministrov,
- vyhlasovanie volieb do snemovni a ¾udové referen¬dum
- vyhlasova zákony a vydáva dekréty s mocou zákona a naria¬denia,
- ratifikova medz. zmluvy
- udelova milos a meni tresty
je hl. velitelom ozbrojených síl, má právo predseda Najvyššej sudcovskej rade
pre postavenie neutrálneho rozhodcu je významné opráv¬nenie rozpusti snemovnu(e) parla¬mentu
na platnos aktov sa vyžaduje spolupodpis - teda nie je zodpovedný
Prezident SRN
v Základnom zákone 1949 došlo k význ. oslabeniu jeho postavenia, v pros¬pech spolk. Kancelára a Spolkovej rady
prezidenta volí osobitné Spolk. zhromaždenie (zo všetkých èlenov Snemu a poslancov vol. krajinskými parlamentmi)
- vyhlasovanie volieb do snemovni a ¾udové referen¬dum
- vyhlasova zákony a vydáva dekréty s mocou zákona a naria¬denia,
- ratifikova medz. zmluvy
- udelova milos a meni tresty
je hl. velitelom ozbrojených síl, má právo predseda Najvyššej sudcovskej rade
pre postavenie neutrálneho rozhodcu je významné opráv¬nenie rozpusti snemovnu(e) parla¬mentu
na platnos aktov sa vyžaduje spolupodpis - teda nie je zodpovedný
Prezident SRN
v Základnom zákone 1949 došlo k význ. oslabeniu jeho postavenia, v pros¬pech spolk. Kancelára a Spolkovej rady
prezidenta volí osobitné Spolk. zhromaždenie (zo všetkých èlenov Snemu a poslancov vol. krajinskými parlamentmi)
11.5 Prezidenti v európskych štátoch
demokracie, kt zaviedli republikánsku št. formu postavili na èelo svojich štátov volených prezidentov (Švajèiarsko nie)
najvyšším výkonným a nariaïovacím org. krajiny je Spolková rada, kt. možno poklada za kolektívnu hlavu štátu
tento orgán 7 èlenov vymenuje Spolkový snem na 4-roèné obdobie
oprávnenim prezidenta je pripravova zasadania a predseda Spolkovej rade a reprezentova Švajèiarsko navonok
Prezidenta i viceprezidenta volí na dobu 1 roka Spolkový snem z èlenov Spolkovej rady
v postavení, právomociach, ako aj spôsobe vo¾by prezidentov existuje celý rad varíácií
pomerne silné postavenie prezidentov upravujú ústavy v Portugalsku, Fínsku , Polsku, Rusku a Bulharsku
Prezident Talianskej republiky
1946 rozhodli talianski obèania o nahradeni monarchistickej štátnej formy republikánskou
je hlavou štátu a reprezentantom jednoty národa (ústava nespája postavenie hlavy štátu s exekutívou)
podmienky : obèan, vek 50 rokov a požíva obèianske a politické práva
prezidenta volí parlament na spol schôdzke oboch snemovní + rozšírenej o 3 delegátov z každého regiónu
- na zvolenie sa vyžaduje 2/3 väèšinu hlasov tohto zhromaždenia (v 3 kole iba 1/2)
najvyšším výkonným a nariaïovacím org. krajiny je Spolková rada, kt. možno poklada za kolektívnu hlavu štátu
tento orgán 7 èlenov vymenuje Spolkový snem na 4-roèné obdobie
oprávnenim prezidenta je pripravova zasadania a predseda Spolkovej rade a reprezentova Švajèiarsko navonok
Prezidenta i viceprezidenta volí na dobu 1 roka Spolkový snem z èlenov Spolkovej rady
v postavení, právomociach, ako aj spôsobe vo¾by prezidentov existuje celý rad varíácií
pomerne silné postavenie prezidentov upravujú ústavy v Portugalsku, Fínsku , Polsku, Rusku a Bulharsku
Prezident Talianskej republiky
1946 rozhodli talianski obèania o nahradeni monarchistickej štátnej formy republikánskou
je hlavou štátu a reprezentantom jednoty národa (ústava nespája postavenie hlavy štátu s exekutívou)
podmienky : obèan, vek 50 rokov a požíva obèianske a politické práva
prezidenta volí parlament na spol schôdzke oboch snemovní + rozšírenej o 3 delegátov z každého regiónu
- na zvolenie sa vyžaduje 2/3 väèšinu hlasov tohto zhromaždenia (v 3 kole iba 1/2)
právomoc
- zákonodarná èinnos (formálne sa z bill-y stávajú act-mi až na základe udelenia král súhlasu)
- výkonná moc (symbolické o¬právnenie radit ministrom a každoroène preèíta prejav min predsedu)
- súdna moc (oprávnenie udelovat milos na zákl návrhu ministra vnútra)
reálnejší význam majú rozhodnutia v 2 výnimoèných prípadoch:
a/ pokia¾ na základe volieb nezíska v parlamente 1/2 väèšinu žiadna z politických strán
b/ pokia¾ rezignuje vodca väèšinovej po¬litickej strany, a táto nie je schopná zjednoti sa na jeho nástupcovi
vtedy môže monarcha rozhodnú o osobe, kt má stá na èele vlády - premiér
za norm okolností o osobe premiéra rozhodujú výsledky volieb do Snemovne obci
monarcha menuje kandidáta premiérom, a na zákl jeho žiadosti vymenúva èlenov vlády (ministrov)
panovník nie je zodpovedný parlamentu, no na platnos jeho aktov sa vyža¬duje kontrasignácia èlena vlády
prerogatíva panovníka, t.j. oprávnenia, o kt môže za výnimoèných okolností monarcha rozhodnú samo¬statne :
- rozpusti parlament (patová situácia)
- povyšova do šlachtického stavu
- odmietnu súhlas s predloženým návrhom zákona (porušenie právneho poriadku)
- výkonná moc (symbolické o¬právnenie radit ministrom a každoroène preèíta prejav min predsedu)
- súdna moc (oprávnenie udelovat milos na zákl návrhu ministra vnútra)
reálnejší význam majú rozhodnutia v 2 výnimoèných prípadoch:
a/ pokia¾ na základe volieb nezíska v parlamente 1/2 väèšinu žiadna z politických strán
b/ pokia¾ rezignuje vodca väèšinovej po¬litickej strany, a táto nie je schopná zjednoti sa na jeho nástupcovi
vtedy môže monarcha rozhodnú o osobe, kt má stá na èele vlády - premiér
za norm okolností o osobe premiéra rozhodujú výsledky volieb do Snemovne obci
monarcha menuje kandidáta premiérom, a na zákl jeho žiadosti vymenúva èlenov vlády (ministrov)
panovník nie je zodpovedný parlamentu, no na platnos jeho aktov sa vyža¬duje kontrasignácia èlena vlády
prerogatíva panovníka, t.j. oprávnenia, o kt môže za výnimoèných okolností monarcha rozhodnú samo¬statne :
- rozpusti parlament (patová situácia)
- povyšova do šlachtického stavu
- odmietnu súhlas s predloženým návrhom zákona (porušenie právneho poriadku)
Monarcha v Španielsku
po 2. svetovej vojne sa Španielsko formálne opätovne vyhlásilo za monarchiu
nástup na trón sa uskutoèòuje podla pravidiel primoge¬nitúry a zastupovania
(vždy má prednos predchádzajúca vetva oproti nasledujúcej; muž pred ženou a staršia osoba pred mladšou)
postavenie monarchu je totožné s postavením prezidenta v moderných demokraciách
- je najvyšším reprezentantom štátu, zastupuje navonok, je rozhodcom a usmeròuje pravidelné fungovanie úst inštitúcií
- osoba panovníka je nedotknutelná a nemôže by volaný na zodpovednos
všetky vládne akty panovníka vyžadujú spolupodpis (kontrasigná¬ciu) príslušného ústavného èinitela
v spolupráci s parlamentom mu patrí: - schvalova a vyhlasova zákony
- zvoláva Generálne zhromaždenie na zasadanie
- vyhlasova konzultatívne referendum
- navrhova a menova kan¬didáta na funkciu predsedu vlády
v spolupráci s výk mocou : - vymenúva a odvoláva èlenov vlády (návrh jej predsedu)
- rozpusti Generálne zhromaždenie /Kongres a vyhlási vo¾by (návrh predsedu vlády)
- udelova milos
nástup na trón sa uskutoèòuje podla pravidiel primoge¬nitúry a zastupovania
(vždy má prednos predchádzajúca vetva oproti nasledujúcej; muž pred ženou a staršia osoba pred mladšou)
postavenie monarchu je totožné s postavením prezidenta v moderných demokraciách
- je najvyšším reprezentantom štátu, zastupuje navonok, je rozhodcom a usmeròuje pravidelné fungovanie úst inštitúcií
- osoba panovníka je nedotknutelná a nemôže by volaný na zodpovednos
všetky vládne akty panovníka vyžadujú spolupodpis (kontrasigná¬ciu) príslušného ústavného èinitela
v spolupráci s parlamentom mu patrí: - schvalova a vyhlasova zákony
- zvoláva Generálne zhromaždenie na zasadanie
- vyhlasova konzultatívne referendum
- navrhova a menova kan¬didáta na funkciu predsedu vlády
v spolupráci s výk mocou : - vymenúva a odvoláva èlenov vlády (návrh jej predsedu)
- rozpusti Generálne zhromaždenie /Kongres a vyhlási vo¾by (návrh predsedu vlády)
- udelova milos
11.2 Základné druhy monarchií
triedenie vychádza z úpravy posta¬venia monarchu, koho možno poklada za nositiela suverenity v štáte, existencia/neexistenica ústavy, štátnych orgánov a ich vzah k panovníkovi a rozsah oprávnení (kompetencií) monarchu
môžeme rozlišova :
- absolutistickú (panovník nie je pri výkone svojich oprávneni obmedzovaný žiadnym iným št. org má "najvyššiu moc")
- konštituènú (panovník je nositelom suverenity, no už tu exis¬tujú urèité obmedzenia postavenia a kompetencií)
ústava ho zaväzuje k spolupráci
- parlamentnú (v štáte sa utvoril parlament ako zastupitelský orgán ¾udu a deli sa o moc s panovníkom (zákonodarstvo)
neskôr sa zaèal ¾ud podiela na moci aj prostredníctvom výkonných orgánov
v súèasných parl. monarchiách postavenie monarchu sa v zásade obmedzuje na výkon ceremoniálnych právomoci
môžeme rozlišova :
- absolutistickú (panovník nie je pri výkone svojich oprávneni obmedzovaný žiadnym iným št. org má "najvyššiu moc")
- konštituènú (panovník je nositelom suverenity, no už tu exis¬tujú urèité obmedzenia postavenia a kompetencií)
ústava ho zaväzuje k spolupráci
- parlamentnú (v štáte sa utvoril parlament ako zastupitelský orgán ¾udu a deli sa o moc s panovníkom (zákonodarstvo)
neskôr sa zaèal ¾ud podiela na moci aj prostredníctvom výkonných orgánov
v súèasných parl. monarchiách postavenie monarchu sa v zásade obmedzuje na výkon ceremoniálnych právomoci
11.3 Republika ako demokratická forma štátu
v republikánskom zriadeni sa za nositela suverenity aspoò teoreticky pokladá všetok ¼ud
môžno rozlišova medzi priamou al nepriamou (zastupitelskou) demokraciou
v súèasnosti sa využíva v jednotlivých švajèiarskych kantónoch i celej Švajèiarskej federácii
zriedkavejšie využívanie sa odôvodòuje najmä praktickými ažkosami spojenými s jej realizáciou
11.4 Rozdelenie štátnych foriem podla osoby stojacejna èele štátu
- v monarchiách stojí na èele štátu panovník
- v republike je hlavou štátu pre¬zident volený na obmedzené funkèné obdobie
Monarcha vo Ve¾kej Británii
hlavou štátu sa stávajú potomci krála Jakuba I., prisluš¬níci anglikánskej cirkvi, zložili korunovaèný slub
môžno rozlišova medzi priamou al nepriamou (zastupitelskou) demokraciou
v súèasnosti sa využíva v jednotlivých švajèiarskych kantónoch i celej Švajèiarskej federácii
zriedkavejšie využívanie sa odôvodòuje najmä praktickými ažkosami spojenými s jej realizáciou
11.4 Rozdelenie štátnych foriem podla osoby stojacejna èele štátu
- v monarchiách stojí na èele štátu panovník
- v republike je hlavou štátu pre¬zident volený na obmedzené funkèné obdobie
Monarcha vo Ve¾kej Británii
hlavou štátu sa stávajú potomci krála Jakuba I., prisluš¬níci anglikánskej cirkvi, zložili korunovaèný slub
XI. KAPITOLA
ŠTÁTNE FORMY (HLAVY ŠTÁTOV V MONARCHIÁCH A REPUBLIKÁCH)
11.1 Forma štátu
forma štátu = ako je organizovaná moc v štáte (vláda)
ktorý subjekt je jej nositelom a akým spôsobom ju vykonáva (tiež èi ide o štát jednotný, alebo zložený)
Aristoteles : rozlišuje medzi št. formami na zákl. toho, èi sa moc vykonávala v záujme celku / iba v záujme vládnu¬cich
stredoveku : došlo k zavedeniu 2-èlenného delenia štát¬nej formy (monarchia a republika)
za rozhodujúce kritérium sa pokladal najmä poèet osôb, kt sa zúèastòovali na vláde
aj otázka, komu patrí suverenita v štáte v monarchi patrí panovníkovi v republike ¾udu
Normativistická teória pokladá za relevantný rozlišujúci znak št. formy, spôsob tvorby právnych noriem
- v monarchiách je normotvorný proces zal. na autokratickom princípe (vznikajú bez spolupôsobenia tých, kt zaväzujú)
- v republikách sa spravuje demokratickým princípom (vznikajú za spoluúèasti subjektov, kt zaväzujú)
11.1 Forma štátu
forma štátu = ako je organizovaná moc v štáte (vláda)
ktorý subjekt je jej nositelom a akým spôsobom ju vykonáva (tiež èi ide o štát jednotný, alebo zložený)
Aristoteles : rozlišuje medzi št. formami na zákl. toho, èi sa moc vykonávala v záujme celku / iba v záujme vládnu¬cich
stredoveku : došlo k zavedeniu 2-èlenného delenia štát¬nej formy (monarchia a republika)
za rozhodujúce kritérium sa pokladal najmä poèet osôb, kt sa zúèastòovali na vláde
aj otázka, komu patrí suverenita v štáte v monarchi patrí panovníkovi v republike ¾udu
Normativistická teória pokladá za relevantný rozlišujúci znak št. formy, spôsob tvorby právnych noriem
- v monarchiách je normotvorný proces zal. na autokratickom princípe (vznikajú bez spolupôsobenia tých, kt zaväzujú)
- v republikách sa spravuje demokratickým princípom (vznikajú za spoluúèasti subjektov, kt zaväzujú)
Re¬zolúcia o vojenských právomociach (1973)
Kongres uznal, že prezident môže ma legitimné dôvody aby v prípade ohrozenia použil vojenskú silu,
sformuloval jeho povinnos svoje rozhodnutia v predstihu konzul¬tova so zákonodarným orgánom
prezident ich musí skonèi najneskôr do 60-tich dní, pokia¾ Kongres: - nevyhlási vojnu
- zákonom nepredlži lehotu
výnimku predstavujú iba okolnosti, za kt by sa Kongres nemohol zís
sformuloval jeho povinnos svoje rozhodnutia v predstihu konzul¬tova so zákonodarným orgánom
prezident ich musí skonèi najneskôr do 60-tich dní, pokia¾ Kongres: - nevyhlási vojnu
- zákonom nepredlži lehotu
výnimku predstavujú iba okolnosti, za kt by sa Kongres nemohol zís
oblas zahranièných vzahov
obsah prezidentových právomocí v oblasti zahr politiky sa nepodarilo jednoznaène objasni
ústava priamo pred¬pokladá spoluprácu medzi legislatívou a exekutívou v zahranièno¬politickej oblasti
Senát ju doteraz vždy viac kontroloval ako formuloval
vojenská oblas
rozdelenie pôsobnosti tiež vyvolalo mnoho ústavných sporov
v platí, že v 20. storoèi prebrali do svojich rúk iniciativu jednotliví americkí prezidenti
- napr. stratilo pôvodný význam v ústave vyjadrené oprávnenie Kongresu vyhlasova vojnu
- moderné technológie umožòovali prezidentom využíva rýchle a prekvapivé útoky aj bez spoluúèasti Kongresu
- prezidenti sa opierali najmä o svoje ústavné posta¬venie "vrchného velitela vojska a loïsta Spojených štátov"
ústava priamo pred¬pokladá spoluprácu medzi legislatívou a exekutívou v zahranièno¬politickej oblasti
Senát ju doteraz vždy viac kontroloval ako formuloval
vojenská oblas
rozdelenie pôsobnosti tiež vyvolalo mnoho ústavných sporov
v platí, že v 20. storoèi prebrali do svojich rúk iniciativu jednotliví americkí prezidenti
- napr. stratilo pôvodný význam v ústave vyjadrené oprávnenie Kongresu vyhlasova vojnu
- moderné technológie umožòovali prezidentom využíva rýchle a prekvapivé útoky aj bez spoluúèasti Kongresu
- prezidenti sa opierali najmä o svoje ústavné posta¬venie "vrchného velitela vojska a loïsta Spojených štátov"
právne :
- neexistujú vzájomné donucovacie mechanizmy
- zásada inkompatibility
- mechanizmus "bàzd a protiváh"
- právo veta iba voèi celému zákonu
- viceprezident je formálne predsedom Senátu
- Senát má právo spolurozhodova s výkonnou mocou v tax stanovených veciach
- sa výkonná moc spolupodiela na tvorbe zákonných opatrení a patrí jej výkon tzv. deleg zákonodarstva
- oprávnenie Kongresu odsúhlasova finanèné prostriedky na èinnos výkonnej moci
politické : - malý stranícky vplyv prezidenta na èlenov svojej pol strany
- uvolnená stranícka disciplína a neexistujúce pevné vedenie vládnej opozície
- existencia a rozvoj "lobbyzmu
- zásada inkompatibility
- mechanizmus "bàzd a protiváh"
- právo veta iba voèi celému zákonu
- viceprezident je formálne predsedom Senátu
- Senát má právo spolurozhodova s výkonnou mocou v tax stanovených veciach
- sa výkonná moc spolupodiela na tvorbe zákonných opatrení a patrí jej výkon tzv. deleg zákonodarstva
- oprávnenie Kongresu odsúhlasova finanèné prostriedky na èinnos výkonnej moci
politické : - malý stranícky vplyv prezidenta na èlenov svojej pol strany
- uvolnená stranícka disciplína a neexistujúce pevné vedenie vládnej opozície
- existencia a rozvoj "lobbyzmu
Zhromaždenia volitelov uskutoèní ...
Zhromaždenia volitelov uskutoèní vo¾bu prezidenta a viceprezidenta
- na zvolenie prezidenta a viceprezidenta sa vy¬žaduje získanie minimálne 270 hlasov
- pokia¾ žiaden z kandidátov nezíska absolútnu väèšinu hlasov prechádza vo¾ba na Snemov¬òu Reprezentantov
Prezidenta možno pozbavi úradu iba na základe ústavnej žaloby a následného odsúdenia (impeachment)
Právomoci - výkonná moc Spojených štátov
- velitel vojska a loïstva a domo¬brany
- právo udelova milos a amnestiu
- po porade a so súhlasom Senátu uzatvára medz. zmluvy, vymenúva úradníkov, dôstoj¬níkov a fed. sudcov
- bdie nad riadnym vykonávaním zákonov Kongresu,
- má suspenzívne (aj absolútne) veto
10.5 Spolupôsobenie prezidenta a Kongresu
vzájomné vyvažovanie legislatívy a exekutívy je založené na právnych a politických faktoroch :
- na zvolenie prezidenta a viceprezidenta sa vy¬žaduje získanie minimálne 270 hlasov
- pokia¾ žiaden z kandidátov nezíska absolútnu väèšinu hlasov prechádza vo¾ba na Snemov¬òu Reprezentantov
Prezidenta možno pozbavi úradu iba na základe ústavnej žaloby a následného odsúdenia (impeachment)
Právomoci - výkonná moc Spojených štátov
- velitel vojska a loïstva a domo¬brany
- právo udelova milos a amnestiu
- po porade a so súhlasom Senátu uzatvára medz. zmluvy, vymenúva úradníkov, dôstoj¬níkov a fed. sudcov
- bdie nad riadnym vykonávaním zákonov Kongresu,
- má suspenzívne (aj absolútne) veto
10.5 Spolupôsobenie prezidenta a Kongresu
vzájomné vyvažovanie legislatívy a exekutívy je založené na právnych a politických faktoroch :
Finanèné veci - úprava fin. otázok, ...
Finanèné veci - úprava fin. otázok, tvorb št. rozpoètu, schvalovanie št. výdajov a èinnos fed. orgánov a agentúr
urèovanie daní, ciel, stanovovanie základných smerníc, rozhodovanie o výške výdavkov
Zahranièná politika - jeden z pretrvávajúcich zápasov o politickú nadvládu medzi Kongresom a Prezidentom
dve hlavné zásady - iniciatívna úloha amerického prezidenta
- potreba permanentnej spolupráce medzi mocou Kongresom a Prezidentom
prezidenti realizujú èas zahraniènej politiky cez medzinárodné dohody o týchto sa ústava nezmieòuje
10.4 Prezident Spojených štátov amerických
výkonná moc náleží Prezidentovi, ktorý je volený na 4-roèné funkèné obdobie
podmienky - vek 35 rokov, obèan USA 14 rokov a získal štátne obèianstvo narodením
proces vo¾by : - svojich kandidátov vyberajú politické strany v primárkach, na vol. schôdzach, na straníckych zjazdoch
- predvolebná sa oficiálne zaèina kampaò v Deò práce
- samotná vo¾ba volitelov prezi¬denta kt. volia obèania jednotlivých štátov na zákl väèšinového vol sys
urèovanie daní, ciel, stanovovanie základných smerníc, rozhodovanie o výške výdavkov
Zahranièná politika - jeden z pretrvávajúcich zápasov o politickú nadvládu medzi Kongresom a Prezidentom
dve hlavné zásady - iniciatívna úloha amerického prezidenta
- potreba permanentnej spolupráce medzi mocou Kongresom a Prezidentom
prezidenti realizujú èas zahraniènej politiky cez medzinárodné dohody o týchto sa ústava nezmieòuje
10.4 Prezident Spojených štátov amerických
výkonná moc náleží Prezidentovi, ktorý je volený na 4-roèné funkèné obdobie
podmienky - vek 35 rokov, obèan USA 14 rokov a získal štátne obèianstvo narodením
proces vo¾by : - svojich kandidátov vyberajú politické strany v primárkach, na vol. schôdzach, na straníckych zjazdoch
- predvolebná sa oficiálne zaèina kampaò v Deò práce
- samotná vo¾ba volitelov prezi¬denta kt. volia obèania jednotlivých štátov na zákl väèšinového vol sys
utvára sa Konferenèný výbor ...
utvára sa Konferenèný výbor a návrh, kt. vypracuje musia schváli obe snemovne
každý návrh zákona musí by predložený prezidentovi
- nepodpíše do 10 dni a Kongres stále zasadá návrh sa stáva právoplatným zákonom
- nepodpíše do 10 dni a Kongres ukonèí svoje zasadanie nemôže sa už nikdy sta zákonom ¬(absolútne veto)
- nepodpíše a do 10 dni ho vráti (suspenzívne veto) - Kongres ho prelomí 2/3 väèšinou
Publikovanie zákona - zákony sa uverejòujú vo federálnych kódexoch a súkromných zbierkach
ïalšie oblasti pôsobnosti Kongresu
Kreaèná pôsobnos - zriaïova zákonom poštové úrady, súdy a loïstvo, Štáb Kongresu, Všeobecný revizny úrad, Kongresová knižnica, Rozpoètový úrad a Úrad pre technologický odhad
dáva "odporúèanie a súhlas" na vymenúvacích právomo¬ciach amerického prezidenta
vymenú¬va velvyslancov a konzulov, sudcov Najvyššieho súdu
každý návrh zákona musí by predložený prezidentovi
- nepodpíše do 10 dni a Kongres stále zasadá návrh sa stáva právoplatným zákonom
- nepodpíše do 10 dni a Kongres ukonèí svoje zasadanie nemôže sa už nikdy sta zákonom ¬(absolútne veto)
- nepodpíše a do 10 dni ho vráti (suspenzívne veto) - Kongres ho prelomí 2/3 väèšinou
Publikovanie zákona - zákony sa uverejòujú vo federálnych kódexoch a súkromných zbierkach
ïalšie oblasti pôsobnosti Kongresu
Kreaèná pôsobnos - zriaïova zákonom poštové úrady, súdy a loïstvo, Štáb Kongresu, Všeobecný revizny úrad, Kongresová knižnica, Rozpoètový úrad a Úrad pre technologický odhad
dáva "odporúèanie a súhlas" na vymenúvacích právomo¬ciach amerického prezidenta
vymenú¬va velvyslancov a konzulov, sudcov Najvyššieho súdu
Rokovanie v snemovniach
návrh sa prideluje poradie v niektorom z jej tzv. legislativnych kalendárov
dåžka diskusie v Snemovni závisí od toho, èi sa o òom diskutuje na riadnom za¬sadnutí / sa schádza ako tzv. Výbor celej snemovne
pre diskusiu v Senáte je charakteristická jej èasová neohra¬nièenos - èo sa neraz zneužíva na blokovanie hlasovania
Hlasovanie
na prija¬tie návrhu sa vyžaduje súhlas oboch snemovní
pre obe snemovne je príznaèná široká škála spôsobov hlasovania napr. jednoduché, povstaním, podla mien
po každom rozhodujúcom hlasovaní a oznámeni výsledkov sa môže navrhnú opätovné zváženie rozhodnutia
v poradí 2.snemovòa môže: - prija vo forme, v akej jej bol predložený
- zasla na rokovanie do vlastných výborov
- úplne odmietnu alebo sa vôbec návrhom nezaobera
ak došlo k podstatnejším zmenám pôv. návrhu zaèína za súhlasu oboch snemovní dohodovacie konanie
dåžka diskusie v Snemovni závisí od toho, èi sa o òom diskutuje na riadnom za¬sadnutí / sa schádza ako tzv. Výbor celej snemovne
pre diskusiu v Senáte je charakteristická jej èasová neohra¬nièenos - èo sa neraz zneužíva na blokovanie hlasovania
Hlasovanie
na prija¬tie návrhu sa vyžaduje súhlas oboch snemovní
pre obe snemovne je príznaèná široká škála spôsobov hlasovania napr. jednoduché, povstaním, podla mien
po každom rozhodujúcom hlasovaní a oznámeni výsledkov sa môže navrhnú opätovné zváženie rozhodnutia
v poradí 2.snemovòa môže: - prija vo forme, v akej jej bol predložený
- zasla na rokovanie do vlastných výborov
- úplne odmietnu alebo sa vôbec návrhom nezaobera
ak došlo k podstatnejším zmenám pôv. návrhu zaèína za súhlasu oboch snemovní dohodovacie konanie
zákonodarný proces v Kongrese
Zakonodarná iniciatíva - èlenovia Kongresu (formálne)
- prezident prostredníctvom jeho "správy" s návrhmi opatrení
Reprezentanti svoje návrhy osobne prinesú úradníkovi Snemovne / ich vložia do špec. schránky v Snemovni
Senátori musia najprv získa súhlas predsedu snemovne
po uplatnení iniciatívy sa návrhu prideluje identifikaèné èíslo, oznaèuje sa jeho tzv. sponzor
návrh sa zasiela na ïalšie podrobnejšie prerokovanie do niektorého z vecne prislušných stá¬lych výborov
Rokovanie vo výboroch "prvé èítanie"
prerokúvanie návrhu môže by verejné, tajné, alebo kombi¬nované
pokia¾ to dovoluje obsah spravidla organizujú v rámci prerokovania aj tzv. ver. audiencie (výpoèú¬vanie, hearings)
po pre¬rokovaní návrhu prijíma k nemu výbor vlastné stanovisko a za¬siela ho svojej snemovni
- prezident prostredníctvom jeho "správy" s návrhmi opatrení
Reprezentanti svoje návrhy osobne prinesú úradníkovi Snemovne / ich vložia do špec. schránky v Snemovni
Senátori musia najprv získa súhlas predsedu snemovne
po uplatnení iniciatívy sa návrhu prideluje identifikaèné èíslo, oznaèuje sa jeho tzv. sponzor
návrh sa zasiela na ïalšie podrobnejšie prerokovanie do niektorého z vecne prislušných stá¬lych výborov
Rokovanie vo výboroch "prvé èítanie"
prerokúvanie návrhu môže by verejné, tajné, alebo kombi¬nované
pokia¾ to dovoluje obsah spravidla organizujú v rámci prerokovania aj tzv. ver. audiencie (výpoèú¬vanie, hearings)
po pre¬rokovaní návrhu prijíma k nemu výbor vlastné stanovisko a za¬siela ho svojej snemovni
Výbor pre doho¬dovacie konanie -
Výbor pre doho¬dovacie konanie - má možnos samostatne formulova závereèné znenie návrhu zákona
Špeciálne výbory
Spojené výbory
úèas politických strán v èinnosti Kongresu je zal. na ústavnej tradícii a nie je upravovaná formálne pr. poriadkom
pôsobnos Kongresu v zákonodarnej oblasti
legislatívne právomoc sa pokladá za odvodenú od právomoci jednotlivých štátov :
- Kongres vzh¾adom na federálnu štruktúru má iba obmedzený okruh legislativnych právomocí
- je obmedzovaný mechanizmom delby moci, systémom bàzd a zákl. slobodami (do kt. nemôže zasahova)
je oprávenný vydáva zákony, kt. sú nevy¬hnutné na uskutoèòovanie právomocí v èl.1 odd 8 a právomocí udelených vláde
- tzv.klauzula o nevy¬hnutných a vhodných právomociach
- urèova a vybera dane, clá a poplatky, požièiava si peniaze, stara sa o obranu a všeobecný blahobyt, stanovi jednotné pravidlá o naturalizácii, podporova vedecký pokrok, zriadova súdy, vyhlasova vojnu, povoláva a vydržiava armádu...
Špeciálne výbory
Spojené výbory
úèas politických strán v èinnosti Kongresu je zal. na ústavnej tradícii a nie je upravovaná formálne pr. poriadkom
pôsobnos Kongresu v zákonodarnej oblasti
legislatívne právomoc sa pokladá za odvodenú od právomoci jednotlivých štátov :
- Kongres vzh¾adom na federálnu štruktúru má iba obmedzený okruh legislativnych právomocí
- je obmedzovaný mechanizmom delby moci, systémom bàzd a zákl. slobodami (do kt. nemôže zasahova)
je oprávenný vydáva zákony, kt. sú nevy¬hnutné na uskutoèòovanie právomocí v èl.1 odd 8 a právomocí udelených vláde
- tzv.klauzula o nevy¬hnutných a vhodných právomociach
- urèova a vybera dane, clá a poplatky, požièiava si peniaze, stara sa o obranu a všeobecný blahobyt, stanovi jednotné pravidlá o naturalizácii, podporova vedecký pokrok, zriadova súdy, vyhlasova vojnu, povoláva a vydržiava armádu...
- Senát vznikol ako vnútorný ...
- Senát vznikol ako vnútorný protipól Snemovne, je stabilizaèným faktorom
osobitné postavenie vyplýva z jeho: - výluèného oprávenia by súdnym orgánom v príp. impeach¬mentu
- udelovat "odporúèania a súhlas" s kan¬didátmi na miesta vo fed. úradoch
- udelova "odporúèanie a súhlas" s medzinárodnými zmluvami
spôsob práce a orgány Kongresu
Kongres sa schádza minimálne jedenkrát za rok (zasadanie oboch komôr sa zaèína vždy 3. januára)
Snemovòa i Senát si overujú platnos vo¾by svojich èlenov, volia prísl. úradníkov a prijimajú nové rokovacie poriadky
Senát si nevolí "predsedu" pretože týmto je formálne pod¾a Ústavy viceprezident USA
- nezvykne sa pravidelne zúèastòova na jeho práci a Senátori si preto volia doèasného prezidenta
v oboch snemovniach pracujú štyri druhy výborov:
Stále (legislatívne) výbory - sú oprávnené schvalova, meni, / odmieta návrh, kt im snemovòa zaslala na vyjadrenie
osobitné postavenie vyplýva z jeho: - výluèného oprávenia by súdnym orgánom v príp. impeach¬mentu
- udelovat "odporúèania a súhlas" s kan¬didátmi na miesta vo fed. úradoch
- udelova "odporúèanie a súhlas" s medzinárodnými zmluvami
spôsob práce a orgány Kongresu
Kongres sa schádza minimálne jedenkrát za rok (zasadanie oboch komôr sa zaèína vždy 3. januára)
Snemovòa i Senát si overujú platnos vo¾by svojich èlenov, volia prísl. úradníkov a prijimajú nové rokovacie poriadky
Senát si nevolí "predsedu" pretože týmto je formálne pod¾a Ústavy viceprezident USA
- nezvykne sa pravidelne zúèastòova na jeho práci a Senátori si preto volia doèasného prezidenta
v oboch snemovniach pracujú štyri druhy výborov:
Stále (legislatívne) výbory - sú oprávnené schvalova, meni, / odmieta návrh, kt im snemovòa zaslala na vyjadrenie
10.3 Postavenie zákonodarného orgánu
všetka zákonodarná moc náleži Kongresu, kt sa skladá zo Senátu a Snemovne reprezen¬tantov
americký model spoèíva na existen¬cii a spolupráci dvoch, v zásade rovnoprávnych komôr
Reprezentanti sú volení na 2-roèné vol. obdobie (25 rokov, 7 roèné št. obèianstvo a trvalé bydlisko v štáte)
Se¬nátori sú volení na 6-rokov (30 rokov, 9 rokov št. obèianstvo a trvalé bydlisko v štáte), obnova 1/3 Senátu za 2 roky
- Snemovòa reprezentantov je vzh¾adom vysoký poèet èlenov znaène vnútorne štrukturalizovaná
osobitné postavenie vyplýva z jej: - výluèného oprávnenie iniciova finanèné zákony
- výluèného oprávnenie podáva návrhy na impeachment
odlišuje sa od druhej komory aj odlišným spôsobom svojho rokovania - osobitné pravidlá pre každý leg návrh
americký model spoèíva na existen¬cii a spolupráci dvoch, v zásade rovnoprávnych komôr
Reprezentanti sú volení na 2-roèné vol. obdobie (25 rokov, 7 roèné št. obèianstvo a trvalé bydlisko v štáte)
Se¬nátori sú volení na 6-rokov (30 rokov, 9 rokov št. obèianstvo a trvalé bydlisko v štáte), obnova 1/3 Senátu za 2 roky
- Snemovòa reprezentantov je vzh¾adom vysoký poèet èlenov znaène vnútorne štrukturalizovaná
osobitné postavenie vyplýva z jej: - výluèného oprávnenie iniciova finanèné zákony
- výluèného oprávnenie podáva návrhy na impeachment
odlišuje sa od druhej komory aj odlišným spôsobom svojho rokovania - osobitné pravidlá pre každý leg návrh
poslanci Spolkového snemu
zákaz imperativneho mandátu
Základný zákon nepozná inkompatibilitu medzi výko¬nom posl. mandátu a èlenstvom v spolkovej vláde !
celkovú beztrestnos (indemnitu) - hlasovanie, výroky aj po skonèení vol obdobia
a vyòatie z trestnej al inej právomoci štátu (imunitu) - zatknutie len so súhlasom Snemu
X. KAPITOLA
PREZIDENTSKÁ VLÁDNA FORMA V USA
10.1 Všeobecná charakteristika
na èelo exekutívy sa po 1.krát dostal obèan volený ¾udom (prezident) a exekutíva sa vyèlenila spod kontroly parlamentu
prezidentskú vládnu formu USA struène možno charakterizova :
- na èele výkonnej moci stojí prezident (monistická exekutíva), ktorý vymenúva a odvoláva èlenovia kabinetu (poradcov)
- neexistujú kontrolné právomocí Kongresu voèi prezidentovi a výkonnej moci (exekutíve)
- vzájomné vyvažovanie kompetencií zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci (systém bàzd a protiváh)
Základný zákon nepozná inkompatibilitu medzi výko¬nom posl. mandátu a èlenstvom v spolkovej vláde !
celkovú beztrestnos (indemnitu) - hlasovanie, výroky aj po skonèení vol obdobia
a vyòatie z trestnej al inej právomoci štátu (imunitu) - zatknutie len so súhlasom Snemu
X. KAPITOLA
PREZIDENTSKÁ VLÁDNA FORMA V USA
10.1 Všeobecná charakteristika
na èelo exekutívy sa po 1.krát dostal obèan volený ¾udom (prezident) a exekutíva sa vyèlenila spod kontroly parlamentu
prezidentskú vládnu formu USA struène možno charakterizova :
- na èele výkonnej moci stojí prezident (monistická exekutíva), ktorý vymenúva a odvoláva èlenovia kabinetu (poradcov)
- neexistujú kontrolné právomocí Kongresu voèi prezidentovi a výkonnej moci (exekutíve)
- vzájomné vyvažovanie kompetencií zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci (systém bàzd a protiváh)
- Fed. súdy vykonávajú dohlad ...
- Fed. súdy vykonávajú dohlad nad nezávislostou, podávajú výklad ústavy a vy¬hlásujú neplatnos protiústavného pr. aktu
- federalizmus (rozdelenie kompetencií a organizáciu vzá¬j. vzahov medzi ústr. vládou a vládami èlenských štátov)
10.2 Formálna štruktúra Ústavy USA
bola chválená vo Philadelphii (1787) a ratifikovaná poètom 9 z 13 štátov
najdôležitejšie faktory, kt ovplyvnili obsah : - anglická nepísaná ústava a ústavy amerických kolónií
- systém obyèajoveho práva a zá¬kony gar. slobodu jednotlivca
- teória suverenity ¾udu a uèenie o delbe moci
bola do súèasnosti zmenená 26-mi dodatkami (Prvých 10. obsahuje zákl. ¾udské práva a garancie "Listina slobôd")
možno ju zaraïi medzi tzv. tuhé ústavy ale na druhej strane živé ústavy
- federalizmus (rozdelenie kompetencií a organizáciu vzá¬j. vzahov medzi ústr. vládou a vládami èlenských štátov)
10.2 Formálna štruktúra Ústavy USA
bola chválená vo Philadelphii (1787) a ratifikovaná poètom 9 z 13 štátov
najdôležitejšie faktory, kt ovplyvnili obsah : - anglická nepísaná ústava a ústavy amerických kolónií
- systém obyèajoveho práva a zá¬kony gar. slobodu jednotlivca
- teória suverenity ¾udu a uèenie o delbe moci
bola do súèasnosti zmenená 26-mi dodatkami (Prvých 10. obsahuje zákl. ¾udské práva a garancie "Listina slobôd")
možno ju zaraïi medzi tzv. tuhé ústavy ale na druhej strane živé ústavy
orgány Spolkového snemu
Prezídium - kol org, tvorí ho prezident Snemu a jeho viceprezidenti
Prezident - riadi jeho èinnos najmä: - zvoláva a vedie Spolkové zhromaždenie a predsedá Spoloènému výboru
- má osobitné a policajné právomoci v Spolkovom sneme
- je predsedom Rady starších
Parlamentné výbory, podvýbory
na zákl. Zákl zákona sa utvára výbor pre za¬hranièné veci, branný výbor a petièný výbor
majú právo pozýva na svoje zasada¬nia èlenov vlády a klás im otázky
sú oprávnené kona aj tzv. verejné vyšetrovania, pri kt zisu¬jú stanoviská expertov a zástupcov lobby skupín
Študijné komisie - príprava odborných materiálov a ïalších podkladov pre prácu Snemu
Vyšetrovacie výbory objasòujú akékolvek skutoènosti, kt ich poverí snem (spravidla aféry)
Politické kluby - minimálne 5 % jeho èlenov
Prezident - riadi jeho èinnos najmä: - zvoláva a vedie Spolkové zhromaždenie a predsedá Spoloènému výboru
- má osobitné a policajné právomoci v Spolkovom sneme
- je predsedom Rady starších
Parlamentné výbory, podvýbory
na zákl. Zákl zákona sa utvára výbor pre za¬hranièné veci, branný výbor a petièný výbor
majú právo pozýva na svoje zasada¬nia èlenov vlády a klás im otázky
sú oprávnené kona aj tzv. verejné vyšetrovania, pri kt zisu¬jú stanoviská expertov a zástupcov lobby skupín
Študijné komisie - príprava odborných materiálov a ïalších podkladov pre prácu Snemu
Vyšetrovacie výbory objasòujú akékolvek skutoènosti, kt ich poverí snem (spravidla aféry)
Politické kluby - minimálne 5 % jeho èlenov
Spolkový úètovný dvor pomáha ...
Spolkový úètovný dvor pomáha snemu v oblasti výkonu kontroly financií
skúma zároveò hospodárnos a správnos rozpoètu i hospodárenia s ním
nástrojom kontroly je aj inštitút poslaneckých otázok a interpelácií (malá interpelácia, ve¾ká interpelácia)
Branný splnomocnenec - má právo na informácie a právo nazera do spi¬sov Min obrany a podriadených orgánov
kreaèná právomoc Spolkového snemu
- volí spolkového kancelára, spolkového prezidenta a prezidenta, viceprezidenta, zapisovatela Snemu)
- volí 1/2 sudcov Federálneho ústavného súdu a zúèastòuje sa pri vymenovaní sudcov najvyšších federálných súdov
- spoluutvára Spoloèný výbor, vyšetrovací výbor, výbor pre zahr. veci a branný výbor, petièný výbor
- ustanovuje Branného splnomocnenca
právomoc v oblasti zahraniènej politikv Spolkového snemu
oprávnenie vyhlasova stav obrany a ratifikova medzinárodné zmluvy
uznáša sa so súhlasom Rady že územie Spolku bolo napadnuté ozbrojenou mocou / že taká situácia hrozí
skúma zároveò hospodárnos a správnos rozpoètu i hospodárenia s ním
nástrojom kontroly je aj inštitút poslaneckých otázok a interpelácií (malá interpelácia, ve¾ká interpelácia)
Branný splnomocnenec - má právo na informácie a právo nazera do spi¬sov Min obrany a podriadených orgánov
kreaèná právomoc Spolkového snemu
- volí spolkového kancelára, spolkového prezidenta a prezidenta, viceprezidenta, zapisovatela Snemu)
- volí 1/2 sudcov Federálneho ústavného súdu a zúèastòuje sa pri vymenovaní sudcov najvyšších federálných súdov
- spoluutvára Spoloèný výbor, vyšetrovací výbor, výbor pre zahr. veci a branný výbor, petièný výbor
- ustanovuje Branného splnomocnenca
právomoc v oblasti zahraniènej politikv Spolkového snemu
oprávnenie vyhlasova stav obrany a ratifikova medzinárodné zmluvy
uznáša sa so súhlasom Rady že územie Spolku bolo napadnuté ozbrojenou mocou / že taká situácia hrozí
prvé èítanie - ...
prvé èítanie - diskusia o potrebe a cieloch predloženého leg. návrhu + sa pridelí do niektorého zo stálych výborov
druhé èítanie - diskusia poslancov k správe leg. výborov s príp dodatkami, kt vyplynuli z rokovania výborov
už sa osobitne hlasuje o každom èlánku návrhu a môže nasledova tretie èítanie
tretie èítanie - závereènú fáza sa konèí závereèným hlasovaním o celom prerokúvanom návrhu
pri zmene Základného zákona je zákaz nepriamej novelizácie !
po schválení sa zákon predkladá na podpis spolkovému prezidentovi
vyhlasovanie a publikácia - Zbierke zákonov ich vyhlasuje ten orgán, ktorý ich vydal
tzv. núdzový stav zákonodarstva - vyhlasuje spolk. prezident na návrh spolk. vlády so súhlasom Spolkovej rady
(ak snem zamietne vládny návrh zákona, kt. vláda oznaèila za naliehavý al. ak kancelár spojil s návrhom návrh na vyslovenie dôvery)
druhé èítanie - diskusia poslancov k správe leg. výborov s príp dodatkami, kt vyplynuli z rokovania výborov
už sa osobitne hlasuje o každom èlánku návrhu a môže nasledova tretie èítanie
tretie èítanie - závereènú fáza sa konèí závereèným hlasovaním o celom prerokúvanom návrhu
pri zmene Základného zákona je zákaz nepriamej novelizácie !
po schválení sa zákon predkladá na podpis spolkovému prezidentovi
vyhlasovanie a publikácia - Zbierke zákonov ich vyhlasuje ten orgán, ktorý ich vydal
tzv. núdzový stav zákonodarstva - vyhlasuje spolk. prezident na návrh spolk. vlády so súhlasom Spolkovej rady
(ak snem zamietne vládny návrh zákona, kt. vláda oznaèila za naliehavý al. ak kancelár spojil s návrhom návrh na vyslovenie dôvery)
postavenie Spolkovej rady v legislatívnom proaese
na spolkových zákonoch sa uznáša Spolkový snem
po prijatí je prezident Snemu povinný predloži ho Spolkovej rade, kt. može požiada aby sa zišiel Dohodovací výbor
- úlohou je prerokova obsah námietok vznesených Spolkovou radou
- formulovanie kompromisných návrhov ak ide o zákony, na kt sa vyžaduje aj súhlas Rady
na prijatie zmenu Základného zákona, sa vyžaduje súhlas 2/3 väèšiny Snemu a Rady
Spoloèný výbor
na tento orgán prechádzajú v prípade krízy / stavu ohrozenia najdôležitejšie funkcie Snemu
tvoria ho z 2/3 poslanci Snemu a z 1/3 èlenovia Rady
kontrolná právomoc Spolkového snemu
kontrolná právomoc parlamentu voèi exekutíve sa uplatòuje iba voèi kancelárovi (urèuje smer politiky a nesie zodp.)
- ministri vedú svoje odbory samos¬tatne na vlastnú zodpovednos, no iba v rámci línie stanovenej kancelárom
- snem má možnos vyslovi kancelárovi nedôveru tým že väèši¬nou svojich èlenov zvolí jeho nástupcu
po prijatí je prezident Snemu povinný predloži ho Spolkovej rade, kt. može požiada aby sa zišiel Dohodovací výbor
- úlohou je prerokova obsah námietok vznesených Spolkovou radou
- formulovanie kompromisných návrhov ak ide o zákony, na kt sa vyžaduje aj súhlas Rady
na prijatie zmenu Základného zákona, sa vyžaduje súhlas 2/3 väèšiny Snemu a Rady
Spoloèný výbor
na tento orgán prechádzajú v prípade krízy / stavu ohrozenia najdôležitejšie funkcie Snemu
tvoria ho z 2/3 poslanci Snemu a z 1/3 èlenovia Rady
kontrolná právomoc Spolkového snemu
kontrolná právomoc parlamentu voèi exekutíve sa uplatòuje iba voèi kancelárovi (urèuje smer politiky a nesie zodp.)
- ministri vedú svoje odbory samos¬tatne na vlastnú zodpovednos, no iba v rámci línie stanovenej kancelárom
- snem má možnos vyslovi kancelárovi nedôveru tým že väèši¬nou svojich èlenov zvolí jeho nástupcu
zakotvila sa povinnos pravidelne, .
zakotvila sa povinnos pravidelne, v štvorroènom období opakova vo¾by do zákonodarného orgánu
bývalý proporcionálny volebný systém sa nahradil kombináciou proporcionálneho a väèšinového vol. systému
zastúpenie ve¾kého množstva súperiacich pol strán sa podarilo odstráni zavedením 5 % klauzuly
zloženie a spôsob práce Spolkového snemu
poslanci sú volení vo všeobecných, pria¬mych, slobodných, rovných a tajných vo¾bách na 4 roèné volebné obdobie
(1/2 je volená priamo a 1/2 na základe princípu pomerného zastúpenia)
voli je oprávnený ten, kto dosiahol 18 r a voli¬telná je osoba, kt. dosiahla plnoletos
Základný zákon vyžaduje aby sa zišiel po 1.krát najneskoršie 30 deò po vo¾bách
Snem si urèuje samostatne koniec i opätovné zaèatie svojich zasadaní
základné úlohy Spolkového snemu
zákonodarná - 2/3 väèšinou (spolu so Spolkovou radou) meni Základný zákon
- prijíma spolkové zákony
bývalý proporcionálny volebný systém sa nahradil kombináciou proporcionálneho a väèšinového vol. systému
zastúpenie ve¾kého množstva súperiacich pol strán sa podarilo odstráni zavedením 5 % klauzuly
zloženie a spôsob práce Spolkového snemu
poslanci sú volení vo všeobecných, pria¬mych, slobodných, rovných a tajných vo¾bách na 4 roèné volebné obdobie
(1/2 je volená priamo a 1/2 na základe princípu pomerného zastúpenia)
voli je oprávnený ten, kto dosiahol 18 r a voli¬telná je osoba, kt. dosiahla plnoletos
Základný zákon vyžaduje aby sa zišiel po 1.krát najneskoršie 30 deò po vo¾bách
Snem si urèuje samostatne koniec i opätovné zaèatie svojich zasadaní
základné úlohy Spolkového snemu
zákonodarná - 2/3 väèšinou (spolu so Spolkovou radou) meni Základný zákon
- prijíma spolkové zákony
kontrolná - kontrola èinnosti ...
kontrolná - kontrola èinnosti vlády (v obmedzenej forme) prostredníctvom Spolkového kancelára
- schvalovanie št. rozpoètu a úètu, poslaneckých otázok a interpelácii, èinnos vyšetrovacích výborov
kreaèná - utvára si vlastné parl. orgány a najvyššie štátne orgány SRN
zahranièná politika - vyhlasova stav obrany, ratifikova medzinárodné zmluvy
ústavná žaloba na prezidenta - pre úmyselné porušenie Zákl al iného zákona
zákonodarný proces v Spolkovom sneme
môže prijíma : zá¬konodarstva Spolku, konkurujúceho zákonodarstvo Spolku a kra¬jín a núdzové zákonodarstvo
zákonodarná iniciatíva - Spolková vláda
- poslanci Spolkového snemu
- Spolková rada
návrh vlády sa musí ešte pred uplatnením iniciatívy predloži na vyjadrenie Spolkovej rade
- schvalovanie št. rozpoètu a úètu, poslaneckých otázok a interpelácii, èinnos vyšetrovacích výborov
kreaèná - utvára si vlastné parl. orgány a najvyššie štátne orgány SRN
zahranièná politika - vyhlasova stav obrany, ratifikova medzinárodné zmluvy
ústavná žaloba na prezidenta - pre úmyselné porušenie Zákl al iného zákona
zákonodarný proces v Spolkovom sneme
môže prijíma : zá¬konodarstva Spolku, konkurujúceho zákonodarstvo Spolku a kra¬jín a núdzové zákonodarstvo
zákonodarná iniciatíva - Spolková vláda
- poslanci Spolkového snemu
- Spolková rada
návrh vlády sa musí ešte pred uplatnením iniciatívy predloži na vyjadrenie Spolkovej rade
po prvom èitaní správy prísl. výboru ...
po prvom èitaní správy prísl. výboru hlasuje sa osobitne o každom èlánku návrhu
èo sa takto schváli každý èlánok hlasuje snemovòa ešte raz o celom návrhu
osobitos : ko¬neèné hlasovanie o návrhu je obligatórne tajné
b/ skrátený postup èasové úseky na prerokovanie návrhu sa skracujú o 1/2
skráteným postu¬pom sa prerokúvajú návrhy, kt snemovne oznaèia za naliehavé
c/ decentralizovaný postup celý leg postup sa prenáša do niektorého z legislatívnych výborov
povinnos - písomne oboznamova všetkých èlenov snemo¬vne, verejnos a masovokomunikaèné prostriedky
d/ tzv. stredná cesta na prerokúvaní návrhu sa podiela tak celá snemovòa, ako aj príslušný legislatívny výbor
všetky uvedené kroky musí v leg procese zopakova aj druhá snemovòa
vyhlásenie a publikácia zákona chýba
èo sa takto schváli každý èlánok hlasuje snemovòa ešte raz o celom návrhu
osobitos : ko¬neèné hlasovanie o návrhu je obligatórne tajné
b/ skrátený postup èasové úseky na prerokovanie návrhu sa skracujú o 1/2
skráteným postu¬pom sa prerokúvajú návrhy, kt snemovne oznaèia za naliehavé
c/ decentralizovaný postup celý leg postup sa prenáša do niektorého z legislatívnych výborov
povinnos - písomne oboznamova všetkých èlenov snemo¬vne, verejnos a masovokomunikaèné prostriedky
d/ tzv. stredná cesta na prerokúvaní návrhu sa podiela tak celá snemovòa, ako aj príslušný legislatívny výbor
všetky uvedené kroky musí v leg procese zopakova aj druhá snemovòa
vyhlásenie a publikácia zákona chýba
postavenie èlenov talianskeho parlamentu
Ústava vychádza pri konštrukcii poslaneckého mandátu z ich nezávis¬losti a zákazu imperatívneho mandátu
"každý èlen par¬lamentu reprezentuje taliansky národ a vykonáva poslaneckú funkciu bez prikazu"
- spája myšlienku zastupitelskej demokracie s ich oslobodením od imperatívneho mandátu
ústava rozdeluje privilégiá na: - indemnitu (nepostihnutelnos za prejavy, názory a hlasovanie)
- imunitu (nestíhate¾nos, nezatknutie / nepozbavenie slobody bez súhlasu sne¬movne)
9.3 Parlament v Spolkovej republíke Nemecko (der Bundestaq)
cielom tvorcov ústavy bolo vypracova Základný zákon, kt. by umožnil zjednotenie a zabránil zlyhaniu dem. inštitútov
- snažili sa vytvori zábrany proti zneužitiu a koncentrácii moci v budúc¬nosti
- pri tvorbe sa snažili bra do úvahy pozitívne i negativne skúsennosti z inštitútov Weimarskej ústavy
- vytvorenie federálneho sys., v kt majú jednotlivé krajiny znaèné právomoci malo sažova postavenie centrálnej vlády
"každý èlen par¬lamentu reprezentuje taliansky národ a vykonáva poslaneckú funkciu bez prikazu"
- spája myšlienku zastupitelskej demokracie s ich oslobodením od imperatívneho mandátu
ústava rozdeluje privilégiá na: - indemnitu (nepostihnutelnos za prejavy, názory a hlasovanie)
- imunitu (nestíhate¾nos, nezatknutie / nepozbavenie slobody bez súhlasu sne¬movne)
9.3 Parlament v Spolkovej republíke Nemecko (der Bundestaq)
cielom tvorcov ústavy bolo vypracova Základný zákon, kt. by umožnil zjednotenie a zabránil zlyhaniu dem. inštitútov
- snažili sa vytvori zábrany proti zneužitiu a koncentrácii moci v budúc¬nosti
- pri tvorbe sa snažili bra do úvahy pozitívne i negativne skúsennosti z inštitútov Weimarskej ústavy
- vytvorenie federálneho sys., v kt majú jednotlivé krajiny znaèné právomoci malo sažova postavenie centrálnej vlády
orgány snemovní s prevažne organizaèným zameraním :
Doèasný predseda - stoji na èele snemovne poèas jej prvej schôdze po vo¾bách
- Predsedníctvo - predseda, podpredsedovia, tajomníci, policajní dôstojníci a poradcovia
- Stály organizaèný výbor - zaoberá sa obsahom roko¬vacieho poriadku
- Volebný výbor - skúma vo¬lebné sažnosti, kt postupuje celej sne¬movni
- Politické kluby - združujú poslancov / senátorov podla politickej príslušnosti
- Poradné výbory - nie sú stálymi orgánmi a vytvárajú na podrobnejšie štúdium inej ako leg problematiky
výkonné orgány snemovni s vlastnými právomo¬cami :
- Predseda Senátu - kedykolvek je prezident zaneprázdnený vykonáva jeho funkciu
- Predseda Poslaneckej snemovne - zvoláva a vedie rokovanie snemovne urèuje jeho program
- Legislativne výbory (v Senáte 12 a v Poslaneckej snemo¬vni 14)
- Vyšetrovacie výbory - vyšetrovanie vo veciach ver. záujmu
- Predsedníctvo - predseda, podpredsedovia, tajomníci, policajní dôstojníci a poradcovia
- Stály organizaèný výbor - zaoberá sa obsahom roko¬vacieho poriadku
- Volebný výbor - skúma vo¬lebné sažnosti, kt postupuje celej sne¬movni
- Politické kluby - združujú poslancov / senátorov podla politickej príslušnosti
- Poradné výbory - nie sú stálymi orgánmi a vytvárajú na podrobnejšie štúdium inej ako leg problematiky
výkonné orgány snemovni s vlastnými právomo¬cami :
- Predseda Senátu - kedykolvek je prezident zaneprázdnený vykonáva jeho funkciu
- Predseda Poslaneckej snemovne - zvoláva a vedie rokovanie snemovne urèuje jeho program
- Legislativne výbory (v Senáte 12 a v Poslaneckej snemo¬vni 14)
- Vyšetrovacie výbory - vyšetrovanie vo veciach ver. záujmu
zákonodarný proces
na prijatie zákona sa vyžaduje súhlas oboch z nich so zhodným znením návrhu
zákonodarná iniciatíva - poslanci a senátori
- vláda Talianska a vlády oblastí
- Národná rada hospodárstva a práce
- ¾ud (50 000 volièov)
prerokúvanie návrhu a hlasovanie - snemovòe rokuju o návrhu buï v rámci plenárneho zasadania, al. vo výboroch
snemovòa môže rozhodnú že zriadi osobitný podvýbor, kt. bude zapracova do návrhu pripomienky, kt vzišli z diskusie
osobitos : celý rad zákonov nemusia schváli snemovne v pléne a tak môže urobi iba niektorý z ich výborov
o spôsobe prerokúvania a schvalovania návrhu rozhoduje predseda :
a/ bežný postup (prerokúvania a priameho schválenia návrhu zákona celou snemovòou)
obligatórne - ústavné a vo¬lebné zákony, delegácia právomoci, ratifikácia medz. zmlúv, št. rozpoèet a št. èet
zákonodarná iniciatíva - poslanci a senátori
- vláda Talianska a vlády oblastí
- Národná rada hospodárstva a práce
- ¾ud (50 000 volièov)
prerokúvanie návrhu a hlasovanie - snemovòe rokuju o návrhu buï v rámci plenárneho zasadania, al. vo výboroch
snemovòa môže rozhodnú že zriadi osobitný podvýbor, kt. bude zapracova do návrhu pripomienky, kt vzišli z diskusie
osobitos : celý rad zákonov nemusia schváli snemovne v pléne a tak môže urobi iba niektorý z ich výborov
o spôsobe prerokúvania a schvalovania návrhu rozhoduje predseda :
a/ bežný postup (prerokúvania a priameho schválenia návrhu zákona celou snemovòou)
obligatórne - ústavné a vo¬lebné zákony, delegácia právomoci, ratifikácia medz. zmlúv, št. rozpoèet a št. èet
ku skráteniu funkèného ...
ku skráteniu funkèného obdobia snemovní môže dôjs na základe rozhodnutia prezidenta, ak
- parlament prestal svojím zložením zodpoveda pol. zloženiu spoloènosti
- nie je v òom možné utvori parlamentnú väèšinu
- vznikne neriešitelný konflikt medzi oboma snemovòami
obe komory pracujú oddelene a ich schôdze sú verejné
parlament sa schádza na spol schôdzi : - vo¾bu a slub prezidenta
- vznesenie obžaloby úst. èinite¾om (prezident, premiér, ministri)
- vo¾bu 1/3 èlenov Najvyššej sudcovskej rady a 1/3 sudcov Ústavného súdu
orgány snemovní
vznik niektorých z nich predpokladá priamo ústava, iné sa utvárajú na základe ustanovení rokovacích poriadkov :
- parlament prestal svojím zložením zodpoveda pol. zloženiu spoloènosti
- nie je v òom možné utvori parlamentnú väèšinu
- vznikne neriešitelný konflikt medzi oboma snemovòami
obe komory pracujú oddelene a ich schôdze sú verejné
parlament sa schádza na spol schôdzi : - vo¾bu a slub prezidenta
- vznesenie obžaloby úst. èinite¾om (prezident, premiér, ministri)
- vo¾bu 1/3 èlenov Najvyššej sudcovskej rady a 1/3 sudcov Ústavného súdu
orgány snemovní
vznik niektorých z nich predpokladá priamo ústava, iné sa utvárajú na základe ustanovení rokovacích poriadkov :
základné právomoci :
prijíma zákony o zmene ústavy a ústavné zákony, obyèajné zákony, ratifikova medzinárodné zmluvy, podiela sa na vo¾be prezidenta, kontrolova vládu, podáva obžalobu voèi prezidentovi, voli 1/3 sudcov Ústavného súdu a 1/3 èlenov Najvyššej sudcovskej rady
zloženie
parlament je dvojkomorový orgán, kt sa utvára vo všeobecných vo¾bách
snemovne majú prakticky rovnaké právomoci a postavenie
- prejavuje sa to v leg procese ale aj pri výkone kontrolných právomocí voèi vláde (opiera sa dôveru oboch komôr)
- rovnoprávne postavenie nepodporuje politickú stabilitu
ústava neobsahuje nijaké podrobnejšie ustanovenia, na zákl kt možno rieši príp krízu medzi oboma komorami
Poslanecká snemovòa sa volí všeobecným a priamym hlasovaním
voli môžu talianski štátní obèania, kt. dosiahli vek 18 rokov
za po¬slanca môže by zvolený voliè, kt. dosiahol vek 25 rokov
zloženie
parlament je dvojkomorový orgán, kt sa utvára vo všeobecných vo¾bách
snemovne majú prakticky rovnaké právomoci a postavenie
- prejavuje sa to v leg procese ale aj pri výkone kontrolných právomocí voèi vláde (opiera sa dôveru oboch komôr)
- rovnoprávne postavenie nepodporuje politickú stabilitu
ústava neobsahuje nijaké podrobnejšie ustanovenia, na zákl kt možno rieši príp krízu medzi oboma komorami
Poslanecká snemovòa sa volí všeobecným a priamym hlasovaním
voli môžu talianski štátní obèania, kt. dosiahli vek 18 rokov
za po¬slanca môže by zvolený voliè, kt. dosiahol vek 25 rokov
Senát republiky sa volí na základe ...
Senát republiky sa volí na základe vš. a priameho hlasovania (no na rozdiel od dolnej komory podla oblastí (regiónov)
voli môžu talianski štátni obèania, ktorí dosiahli vek 25 rokov
za senátorov sú volitelní volièi, kt. dovàšili 40 rokov
nevolení èlenovia: - doživotne každý bývalý prezident
- max. 5 senátorov vymenovaných prezidentom republiky, kt sa preslávili zásluhami
každá snemovòa rozhoduje o overení vo¾by svojich vlastných èlenov a o prípadoch ich nezluèitelnosti a nevolitelnosti
cielom nezluèitelnosti je: - postavi prekážku pre kumuláciu dôležitých funkcii a koncentráciu moci
- zabraòovat konfliktom súkromných a verejnych záujmov
spôsob práce
snemovòa a Senát sa volia na obdobie 5 rokov, k predlženiu môže dôjs :
- na zákl. zákona v èase vojny max. na jedno ïalšie obdobie, al
- doèasne, keï vykonávajú svoje právomoci do prvej schôdzky novozvoleného
sa obe snemovne schádzajú vždy v prvý pracovný deò vo februári a v októbri
voli môžu talianski štátni obèania, ktorí dosiahli vek 25 rokov
za senátorov sú volitelní volièi, kt. dovàšili 40 rokov
nevolení èlenovia: - doživotne každý bývalý prezident
- max. 5 senátorov vymenovaných prezidentom republiky, kt sa preslávili zásluhami
každá snemovòa rozhoduje o overení vo¾by svojich vlastných èlenov a o prípadoch ich nezluèitelnosti a nevolitelnosti
cielom nezluèitelnosti je: - postavi prekážku pre kumuláciu dôležitých funkcii a koncentráciu moci
- zabraòovat konfliktom súkromných a verejnych záujmov
spôsob práce
snemovòa a Senát sa volia na obdobie 5 rokov, k predlženiu môže dôjs :
- na zákl. zákona v èase vojny max. na jedno ïalšie obdobie, al
- doèasne, keï vykonávajú svoje právomoci do prvej schôdzky novozvoleného
sa obe snemovne schádzajú vždy v prvý pracovný deò vo februári a v októbri
- formovanie vnútornej ...
- formovanie vnútornej a zahraniènej politiky
- súdne rozhodovanie (formálne obe Snemovne, no v súèasnosti ho využíva iba S. Lordov)
postavenie S. Lordov : - spôsob trestu, kt. môže vynies závisí od jej volnej úvahy
- otázka èi èin je vôbec trestným èinom rieši na zákl. vlastného súdneho rozhodnutia
postavenie èlenov parlamentu
èlenovia požívajú : - slobodu parlamentných prejavov
- imunitu, kt. je chápaná ako nemožnos uväznenia poèas jeho zasadania (40 dní pred a po)
- prístup k panovníkovi
- urèujú si vlastné podmienky pre èlenstvo a prijma vlastný rokovací oriadok
9.2 Parlament v Talianskej republike
parlament vïaka parlamentnej vládnej forme má doteraz postavenie najdôležitejšieho štátneho orgánu
- súdne rozhodovanie (formálne obe Snemovne, no v súèasnosti ho využíva iba S. Lordov)
postavenie S. Lordov : - spôsob trestu, kt. môže vynies závisí od jej volnej úvahy
- otázka èi èin je vôbec trestným èinom rieši na zákl. vlastného súdneho rozhodnutia
postavenie èlenov parlamentu
èlenovia požívajú : - slobodu parlamentných prejavov
- imunitu, kt. je chápaná ako nemožnos uväznenia poèas jeho zasadania (40 dní pred a po)
- prístup k panovníkovi
- urèujú si vlastné podmienky pre èlenstvo a prijma vlastný rokovací oriadok
9.2 Parlament v Talianskej republike
parlament vïaka parlamentnej vládnej forme má doteraz postavenie najdôležitejšieho štátneho orgánu
systém troch èitaní (readings)
Prvé - úradník snemovne oboznámi pritomných iba s názvom navrhovaného zákona
Druhé - navrhovatel oboznámi snemovòu s obsahom hlavných zásad a poukáže na jeho výhody
Snemovòa sa k návrhu po prvýkrát vyjadrí a príp. môže návrh ako celok odmietnu
ak návrh získa pri hlasovaní, ktoré nasleduje väèšinovú podporu, postupuje na rokovanie do legislatívnych výborov
Snemovòa môže pre¬rokúva bežný leg. návrh aj ako Výbor celej snemovne (obligatórne - finanèné návrhy zákonov)
Tretie - po prerokovaní vo výboroch sa návrh vracia do celej snemovne, kt. oboznamuje s ich pís. stanovis¬kom
nasleduje diskusia a rozhodujúce hlasovanie, sa vyžaduje 1/2 väèšina prítomných hlasov
Královský súhlas - po udelení súhlasu sa návrh stáva zákonom (Act of Parliament)
Druhé - navrhovatel oboznámi snemovòu s obsahom hlavných zásad a poukáže na jeho výhody
Snemovòa sa k návrhu po prvýkrát vyjadrí a príp. môže návrh ako celok odmietnu
ak návrh získa pri hlasovaní, ktoré nasleduje väèšinovú podporu, postupuje na rokovanie do legislatívnych výborov
Snemovòa môže pre¬rokúva bežný leg. návrh aj ako Výbor celej snemovne (obligatórne - finanèné návrhy zákonov)
Tretie - po prerokovaní vo výboroch sa návrh vracia do celej snemovne, kt. oboznamuje s ich pís. stanovis¬kom
nasleduje diskusia a rozhodujúce hlasovanie, sa vyžaduje 1/2 väèšina prítomných hlasov
Královský súhlas - po udelení súhlasu sa návrh stáva zákonom (Act of Parliament)
Zákony o parlamente z roku 1911 a 1949
po stároèia sa vyžadoval sú¬hlas Snemovne lordov ku každému leg. návrhu (to umožòovalo bojkotova celý rad pokrokových zákonov)
roku 1911 a 1949 boli prijatie nové zákony o parlamente, kt. procesne skrátili niektoré lehoty :
- návrhy fin. zákonov sa môžu predloži na podpis panovníkovi aj bez súhlasu S. Lordov ak súhlas nedá do 1 mesiaca
- návrhy ostatných, ktoré neschválila do 1 roka S. Lordov po opätovnom schválení
- ostala zachovaná právomoc S. Lordov odmietnu každý zákon, kt by predlžoval vol. obdobie Dolnej snemovne nad 5 r
ïalšie oblasti pôsobnosti
- kontrola èinnosti vlády - vláda je zodpovedná za svoju èinnos parlamentu, kt. jej môže odoprie svoju dôveru
ministri vlády zodpovedajú s par¬lamentu jednak kolektívne a jednak indivi¬duálne
kontrola èinnosti vlády sa uskutoèòuje : - poslaneckými otázkami a parlametnou rozpravou k ministerským vyhláseniam
- prácou parlamentných výborov
roku 1911 a 1949 boli prijatie nové zákony o parlamente, kt. procesne skrátili niektoré lehoty :
- návrhy fin. zákonov sa môžu predloži na podpis panovníkovi aj bez súhlasu S. Lordov ak súhlas nedá do 1 mesiaca
- návrhy ostatných, ktoré neschválila do 1 roka S. Lordov po opätovnom schválení
- ostala zachovaná právomoc S. Lordov odmietnu každý zákon, kt by predlžoval vol. obdobie Dolnej snemovne nad 5 r
ïalšie oblasti pôsobnosti
- kontrola èinnosti vlády - vláda je zodpovedná za svoju èinnos parlamentu, kt. jej môže odoprie svoju dôveru
ministri vlády zodpovedajú s par¬lamentu jednak kolektívne a jednak indivi¬duálne
kontrola èinnosti vlády sa uskutoèòuje : - poslaneckými otázkami a parlametnou rozpravou k ministerským vyhláseniam
- prácou parlamentných výborov
zákonodarný proces
na platnos zákona sa vyžaduje, aby jeho text schválili obe komory a aby s nim vyjadril súhlas aj monarcha
v rámci zák. procesu v parlamente sa leg. návrh oznaèuje ako "bill", od okamihu jeho schvá¬lenia "Act"
po stároèia platilo že obe komory museli 1/2 väèšinou vyjadri súhlas s každým návrhom (zmena v 1911 a 1949)
právo zákonodarnej iniciatívy má: - vláda
- èlen parlamentu
britské právo rozlišuje druhy leg. návrhov z materiálneho (verejný, súkromný a hybridný bill) a formálneho h¾adiska
všeobecne sú vládne leg. návrhy uprednosnované pred osobnými návrhmi poslancov
- návrhy súkromných billov poslancov sú znevýhodòo¬vané aj tým, že na ich podanie sú stanovené iba niektoré piatky
- návrhy verejnych billov môžu poslanci podáva aj na rokovaní snemovne iba po ukonèení vládneho programu
v rámci zák. procesu v parlamente sa leg. návrh oznaèuje ako "bill", od okamihu jeho schvá¬lenia "Act"
po stároèia platilo že obe komory museli 1/2 väèšinou vyjadri súhlas s každým návrhom (zmena v 1911 a 1949)
právo zákonodarnej iniciatívy má: - vláda
- èlen parlamentu
britské právo rozlišuje druhy leg. návrhov z materiálneho (verejný, súkromný a hybridný bill) a formálneho h¾adiska
všeobecne sú vládne leg. návrhy uprednosnované pred osobnými návrhmi poslancov
- návrhy súkromných billov poslancov sú znevýhodòo¬vané aj tým, že na ich podanie sú stanovené iba niektoré piatky
- návrhy verejnych billov môžu poslanci podáva aj na rokovaní snemovne iba po ukonèení vládneho programu
Snemovòa lordov (the House of Lords)
je bezprostredným nástupcom bývalej "Curie Regis", poradného orgánu monarchu
Ústavná tradícia a zákony umožnujú èlenstvo v tejto komore niekolkým skupinám britských šlachticov (lordov - peers) :
A. tzv. Svetskí lordi (peerovia)
1. Dedièní krá¾ovskí peerovia (s výnimkou írskych peerov)
môže sa šlachtic doživotne zriec svojho titulu a prenecha na dedièa èi tento titul a prácu v hornej komore prijme
dôvodom doèasného zániku èlenstva je vylúèenie osoby, kt sa trvalo nezúèastòujú na jej práci
2. Britskí štátni obèania, kt monarcha povýšil do šlach¬tickáho stavu (doživotne vymenovaní peerovia)
3. 11 Law lordov Najvyššieho odvolacieho súdu - doživotne vymenovaní šlachtici z radov sudcov
B. Duchovní lordi - arcibiskupi, biskupi, ktorých cirkev vyberá na základe prednosti starších èlenov (seniority system)
na èele stoji jej predseda Lord kancelár, ktorého vymenúva monar¬cha
z titulu svojho postavenia aj èlenom britskej vlády
znaèná èas lordov sa nehlási k žiadnej politickej strane
Ústavná tradícia a zákony umožnujú èlenstvo v tejto komore niekolkým skupinám britských šlachticov (lordov - peers) :
A. tzv. Svetskí lordi (peerovia)
1. Dedièní krá¾ovskí peerovia (s výnimkou írskych peerov)
môže sa šlachtic doživotne zriec svojho titulu a prenecha na dedièa èi tento titul a prácu v hornej komore prijme
dôvodom doèasného zániku èlenstva je vylúèenie osoby, kt sa trvalo nezúèastòujú na jej práci
2. Britskí štátni obèania, kt monarcha povýšil do šlach¬tickáho stavu (doživotne vymenovaní peerovia)
3. 11 Law lordov Najvyššieho odvolacieho súdu - doživotne vymenovaní šlachtici z radov sudcov
B. Duchovní lordi - arcibiskupi, biskupi, ktorých cirkev vyberá na základe prednosti starších èlenov (seniority system)
na èele stoji jej predseda Lord kancelár, ktorého vymenúva monar¬cha
z titulu svojho postavenia aj èlenom britskej vlády
znaèná èas lordov sa nehlási k žiadnej politickej strane
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)