28. Ústavný zákon č. 68/1942 Sl. z. o vysťahovaní Židov

- Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky
- toto ustanovenie neplatí:
a.) na osoby, ktoré sa najneskoršie 14. marca 1939 stali príslušníkmi niektorého kresťanského vierovyznania
b.) na osoby, ktoré žijú v platnom manželstve s Nežidom ( Nežidovkou ), uzavretom pred 10. septembrom 1941
- osoby, ktorým prezident republiky udelil alebo udelí oslobodenie, ako aj lekári, lekárnici, zverolekári, inžinieri a iné osoby, ak príslušné ministerstvo uzná za potrebné ponechať ich vo verejnom, technickom alebo hospodárskom živote Slovenska, nemajú byť vysťahovaní dokiaľ je v platnosti rozhodnutie o ich oslobodení alebo ponechaní
- toto platí aj pre manžela a pre deti týchto osôb
- Židia vysťahovaní, ale aj tí, ktorí opustili územie štátu, stratili štátne občianstvo SR
- ich majetok prepadá do rúk štátu

27. Prevod židovských podnikov podľa podľa nariadenia 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- za židovské podniky treba považovať:
a.) podniky jednotlivcov, ak títo sú Židia
b.) podniky židovských združení
- židovskí majitelia sú povinní na nápadných miestach označiť svoje podniky nápisom „ Židovský podnik “
- zákonom zanikli nevykonávané alebo dočasne odhlásené živnostenské oprávnenia Židov

Ústredný hospodársky úrad môže s cieľom vylúčenia Židov zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života nariadiť:
a.) likvidáciu židovského podniku
b.) prevod židovského podniku na Nežida alebo alebo nežidovského združenia, ktorého sa Žid nezúčastní, za likvidačnú hodnotu podniku
c.) prevod podniku Žida na nežidovské združenia Nežida, ktorého sa Žid ( prevoditeľ ) zúčastní, za obecnú hodnotu podniku
d.) prevod účasti Žida alebo židovského združenia na obchodných spoločnostiach na Nežida alebo nežidovské združenie za riadnu ( obecnú ) hodnotu účasti
e.) Ústredný hospodársky úrad určí osobu arizátora, výšku hodnoty podniku
f.) Kým nebude uhradená likvidačná, alebo všeobecná hodnota, nesmie byť podnik zlikvidovaný bez povolenia Ústredného hospodárskeho úradu, a zároveň podlieha kontrole Ústredného hospodárskeho úradu

ďalšie 2 hlavy

Výkup nehnuteľností kúpených Židmi na exekučnej dražbe:
• Cieľom bolo vrátiť späť majetok zo židovských rúk do pôvodných rúk
• Každý Nežid, ktorý prišiel o nehnuteľnosť, mohol žiadosťou žiadať o spätný výkup takýchto nehnuteľností ( prekluzívna doba do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti židovského kódexu na podanie žiadosti )
• Samotné konanie dotýkajúceho sa spätnej navrátenosti bolo formalizované s cieľom zabezpečiť práva 3. osôb

Povinnosť Žida na žiadosť Nežida zisk nadobudnutý odpredajom nehnuteľností, kúpených na exekučnej dražbe:
- Žid je povinný na žiadosť Nežida vydať zisk, nadobudnutý odpredajom nehnuteľností, kúpenej na exekučnej dražbe, vedenej proti Nežidovi
- 6 mesačná lehota na uplatnenie práva

26. Výkaz a prevod majetku podľa podľa nariadenia 198/1941 Sl. z.

198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

4 hlava 1. časť
- Židia, nežidovský manželia Židov, ako aj židovské združenia ú povinné vykázať svoj majetok na území tuzemska
- túto povinnosť majú aj cudzí štátni príslušníci ( Židia ) žijúci na území Slovenska
- slovenskí Židia mali vykázať majetok aj v cudzine
- do 1. 10. 1941 ( 3 týždne od vyhlásenia židovského kódexu ) si to museli splniť všetci
- mali povinnosť vykázať aj zmeny v majetku
- porušenie sa trestalo 5 rokmi vo väzení
- ak sa preukázalo úmyselné nesplnenie, prepadol majetok osoby štátu

25. Majetkovoprávne postavenie Židov podľa nariadenia 198/1941 Sl. z.

198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- na platnosť právneho úkonu, ktorým Židia, nežidovský manželia Židov, židovské združenia nakladali so svojim majetkom, ktorého riadna hodnota prevyšovala 500 Ks, bolo potrebné písomné povolenie Ústredného hospodárskeho úradu
- Ústredný hospodársky úrad je povinný vyberať za povolenie poplatky vo výške 20% hodnoty predmetu právneho úkonu v prospech Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov
- židovské združenia a Židia sú povinní ukladať peňažnú pohotovosť na vkladné knižky, na viazané účty
- výber z viazaných účtov bol obmedzený, pre rodinu maximálne 500 Ks / týždeň
- Žid a nežidovský manžel Žida je povinní uložiť všetky akcie, kuksy a iné cenné papiere do depozitu v banke ( aj na predmety zo zlata, zo zliatin, drahokamov )
- Žid nemôže mať v držbe obrazy, sochy, busty významných národných dejateľov
- Židom sa zakazuje držba fotoaparátov, ďalekohľadov, gramofónových platní s národnými piesňami ; štátne znaky, zástavy, vlajky

23. Obmedzenia vo veciach náboženstva a vzdelania podľa nariadenia 198/1941 Sl. z.

198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

OBMEDZENIA VO VECIACH KULTU:
- príslušníci židovského vyznania a židovské náboženské obce môžu vykonávať svoje kultové úkony len v budovách, z vonkajšieho vzhľadu ktorých nie je zjavné, že ide o budovy, určené pre náboženské úkony
- židovské obce boli povinné do 1. júla 1942 upraviť židovské synagógy a modlitebne takým spôsobom, aby nebolo možné určiť, že ide o budovy, ktoré sú určené na výkon židovských úkonov, v opačnom prípade prešli do vlastníctva štátu
- židovské rituálne porážky akéhokoľvek dobytka a zvieratstva, ako aj výsek, predaj takéhoto mäsa bolo zakázané

OBMEDZENIA OHĽADOM VZDELANIA:

- Židia sú vylúčení zo štúdia, okrem štúdia na ľudových školách
- nemohli si zriadiť školy
- vysvedčenia Židov zo škôl a učebných ústavov, vydané v cudzine, nemožno nostrifikovať
- Židia v školopovinnom roku okrem tých, čo prestúpili na kresťanstvo, sa môžu učiť len v osobitných školách ( ľudových ) a v osobitných triedach

24. Obmedzenia práva na zamestnania podľa nariadenia 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- v židovských domácnostiach, v ktorých väčšina členov bola židovského pôvodu, nemožno zamestnať pomocnice v domácnosti - Nežidovky
- zamestnávať žida v pracovnom, služobnom a v učebnom pomere možno len po udelení povolenia ( povolenie netreba, ak zamestnávateľom je štát )
- povolenie udeľuje Ústredný hospodársky úrad
- žiadosť o povolenie je povinný podať zamestnávateľ
- povolenie sa dáva na určitý čas, v prípade zamietnutia žiadosti, alebo odňatia povolenia je zamestnávateľ povinný zrušiť pracovný pomer s 2 alebo 6 týždňovou lehotou ( tým pádom nemajú právo na penzijné a iné pôžitky )

22. Obmedzenia spolkového a zhromažďovacieho práva a tlačovej slobody podľa nariadenia 198/1941 Sl. z.

198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- Židom sa zakazuje zriaďovať židovské spolky, organizácie, okrem židovských náboženských obcí
- jedinou ich organizáciou, ktorá má povolenie zastupovať ich kolektívne záujmy je Ústredňa Židov so sídlom v Bratislave
- bola zriadená zákonom ako verejnoprávna záujmová organizácia, korporácia, ktorá podlieha len dozoru Ústredného hospodárskeho úradu
- Židia nesmú usporiadať verejné zhromaždenia, alebo sprievody
- nesmú byť vydavateľmi, redaktormi, prispievateľmi nijakého časopisu okrem židovského ( vydávala Ústredňa Židov )
- bolo zakázané tlačou, alebo inak zavádzať do obehu akékoľvek dielo, ktorého autorom bol Žid
- porušenie zákona bol priestupok

21. Obmedzenia osobnej a domovej slobody a listového tajomstva podľa nariadenia 198/1941 Sl. z.

198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov osobnú prehliadku, a to aj bez písomného príkazu alebo súdu
- Žid a židovské združenie ako odosielateľ akejkoľvek poštovej zásielky vo vnútrozemskom styku je povinný uviesť na nej svoju prsnú adresu a ľahko zbadateľné označenie ( židovskú hviezdu )
- kto poruší ustanovenie sa potresce okresným ( štátnym policajným ) pre priestupok úradom peňažným trestom od 100 do 10 000 Ks, ktorý sa v prípade nevymožiteľnosti premení na zatvorenie od 1 dňa do 10 dní

18. Vylúčenie z volebného práva, z verejnoprávnych funkcií a z verejných služieb podľa nariadenia 198/1941 Sl. z.

198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani do orgánov verejnoprávnych korporácií
- Žid nemôže byť ustanovení za funkcionára štátu a verejnoprávnych korporácií a ustanovizní vôbec
- žid nemôže byť členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, registrovaných strán národných skupín, ani členom Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže
- Žid nesmie byť ustanovení za znalca, odhadcu, tlmočníka, sudcu laika, konkurzného správcu, vnútorného správcu v súdnom alebo inom pokračovaní, za poručíka, opatrovníka - opatrovníkom inej osoby ako Žid
- Žid nesmie byť zamestnaný v službách štátu, v službách verejnoprávnych korporácií a verejných ustanovizní vôbec, okrem židovských kultových a sociálne - zdravotných ustanovizní

19. Zákaz výkonu slobodných povolaní podľa nariadenia 198/1941 Sl. z.

198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- Žid nemôže byť:
a.) verejným notárom
b.) advokátom
c.) civilným inžinierom
- Židia nemôžu vykonávať lekársku, zverolekársku a lekárnickú prax
- nemôžu byť majiteľom alebo koncesionárom lekárne

20. Pracovná povinnosť podľa nariadenia 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- Židia vo veku 16 až 60 rokov, ak nekonajú práce podľa branného zákona, sú povinní konať práce, ktoré im prikáže Ministerstvo vnútra
- týmito prácami sa nezakladá pracovný pomer a pracujúci nepodliehajú verejnoprávnemu poisteniu
- kto neposlúchne príkaz, nekoná prácu, alebo ju koná nedbalo, alebo ju bez súhlasu Ministerstva vnútra zanechá, potresce sa pre priestupok okresným ( štátnym policajným ) úradom peňažným trestom od 100 do 10 000 Ks, ktorý sa v prípade nevymožiteľnosti premení na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní

- židovský miešanec:

kto pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov, ak:
1.) dňa 20. apríla 1939 bol alebo po tomto dni sa stal príslušníkom židovského vyznania
2.) po 20. apríli 1939 vstúpil do manželstva so Židom
3.) pochádza z manželstva so Židom, uzavretého po 0. apríli 1939
4.) pochádza z nemanželského styku so Židom a narodil sa ako nemanželské dieťa po 20. februári 1940
- za židovskú právnickú osobu treba považovať:
1.) verejnú obchodnú spoločnosť
2.) komanditnú spoločnosť
3.) účastinnú spoločnosť
5.) spoločnosť s ručením obmedzeným
6.) fondy, nadácie, ...
7.) ťažiarstvo - ak štvrtina členov správnej rady sú Židia, alebo aspoň polovica kuksov patrí židom

17. Obmedzenia ohľadne manželstva podľa nariadenia 198/1941 Sl. z.

198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- zakazuje sa uzavierať manželstvo medzi Židom ( Židovkou ) a Nežidovkou ( Nežidom ) a medzi Židom ( Židovkou ) židovskou miešankou
- ak sa poruší zákon potresce sa pre prečin väzením do 3 rokov a stratou úradu a práva volebného
- vedomý mimomanželský pohlavný styk medzi Židom ( Židovkou ) a Nežidovkou
( Nežidom ) sa tresce ako prečin väzením do 5 rokov

13. Obmedzenia práva na vzdelanie podľa nariadenia č. 255/1940 Sl.z

č. 255/1940 Sl.z o úprave niektorých právnych pomerov Židov vo veciach školstva a vzdelania

- Židia boli vylúčený z účasti na vzdelávaní na všetkých stupňoch školstva, okrem škôl ľudových
- nemohli si zriadiť školy okrem škôl ľudových
- vysvedčenia Židov zo škôl a učebných ústavov, vydané v cudzine, nemožno nostrifikovať
- segregovaná výučba židov: oddelené triedy, osobitné ľudové školy

14. Ústavný zákon č. 210/1940 Sl. z., ktorým sa vláda splnomocňuje, aby činila opatrenie o veciach arizácie

- vláda sa splnomocňuje, aby nariadením robila všetky opatrenia, ktoré sú potrebné:
a.) aby sa vylúčili Židia zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života
b.) aby majetok Židov prešiel do vlastníctva kresťanov
- toto nariadenie malo platnosť zákona
- splnomocnenie platilo 1 rok
- bol to ústavný zákon vo veciach arizácie

15. Obmedzenia ľudských a občianskych práva podľa nariadenia 198/1941 Sl. z.

198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- Židia a židovské združenia 1.) boli povinne evidované na obecných notárskych úradoch
2.) boli povinní hlásiť zmeny údajov ( kto toto nesplní, pácha priestupok - trest od 100 do 10 000 ks alebo väzenie od 1 do 15 dní )
3.) boli povinní nosiť židovské označenie


16. Rasové základy vymedzenia prenasledovaných fyzických a právnických osôb podľa nariadenia 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov

- definícia žida ako právnickej osoby je prísnejšia a omnoho rasovo motivovanejšia ako pri definícii vo vládnom nariadení č. 63 / 39
- fyzická osoba: kto pochádza najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov

12. Prehlbujúce sa obmedzenia práva fyzických osôb na slobodný výkon povolania podľa nariadenia č. 256/1940 Sl. z.

• zamestnať žida v hocijakom služobnom, pracovnom, učebnom pomere možno iba po udelení povolenia ( už sa neurčoval počet židov v podniku )
• zamestnávateľ, ktorý zamestnáva žida v deň, keď toto nariadenie nadobudne účinnosť, je povinný do 15. 11 1940 podať žiadosť o pracovné povolenie
• pracovné povolenie možno kedykoľvek odňať s 2 respektíve 6 týždňovou výpovednou lehotou podľa toho, či pracoval vo vyšších službách či nie

- porušenie ustanovení - peňažný trest 1000 - 50 000 ks, alebo
zavretie od 1 dňa do 6 mesiacov

- ak sú predajné ceny nižšie ako nákupné ceny

- ak sú predajné ceny nižšie ako nákupné ceny, smerodajné sú ceny predajné
- pri likvidácii podniku Ústredný hospodársky úrad určí podmienky a spôsob likvidácie
- uplynutím likvidačnej lehoty zaniká živnostenské oprávnenie Žida
2.) arizácia: predaj majetku kvalifikovanému kresťanovi za likvidačnú cenu, ktorá bola nižšia než trhová cena podniku

10. Vykazovacia povinnosť a charakter sankcií podľa nariadenia s mocou zákona č. 203/1940 Sl. z. o súpise židovského majetku

- právna povinnosť židov a židovských združení vykázať svoj majetok v tuzemsku a v zahraničí, ako aj jeho hodnotu
- Židia, ale cudzí štátni príslušníci sa na Slovensku museli vykázať a svoj majetok iba na Slovensku
- do 16. 9 1940 to museli spraviť všetci
- taktiež každú zmenu, ktorá nastane nad hranicou 5000 ks bolo potrebné hlásiť do 15 dní
- porušenie zákona: zločin ( 5 rokov )- nevykázal včas a pravdivo
zločin ( 1 rok ) - pomôže skrývať majetok

11. Ústavný zákon č. 210/1940 Sl. z.

11. Ústavný zákon č. 210/1940 Sl. z., ktorým sa vláda splnomocňuje, aby činila opatrenia vo veciach arizácie

- vláda sa splnomocňuje, aby nariadením robila všetky opatrenia, ktoré sú potrebné:
a.) aby sa vylúčili Židia zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života
b.) aby majetok Židov prešiel do vlastníctva kresťanov
- toto nariadenie malo platnosť zákona
- splnomocnenie platilo 1 rok
- bol to ústavný zákon vo veciach arizácie

12. Prehlbujúce sa obmedzenia práva fyzických osôb na slobodný výkon povolania podľa nariadenia č. 256/1940 Sl. z. o zamestnávaní Židov

- týmto nariadením sa zrušia ustanovenia arizačného zákona týkajúce sa zákazu, obmedzeniu výkonu všetkých povolaniach

9. Revízia živnostenských oprávnení podľa zákona č. 113/1940 Sl. z.

9. Revízia živnostenských oprávnení podľa zákona č. 113/1940 Sl. z. o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch (tzv. arizačný zákon) a spôsoby prevodu majetku v prípade odňatia živnostenského oprávnenia

- predkladateľ zákona dal kompetenciu k revízii živnostenských oprávnení župnému úradu, ktorý mohol toto oprávnenie odňať
- toto sa nevzťahovalo na podniky, ktorých predmetom bola továrenská výroba
- ministerstvo hospodárstva mohlo preskúmať rozhodnutie župného úradu
- 2 možnosti riešenia odňatého živnostenského oprávnenia:
1.) likvidácia: má sa vykonať do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia
- likvidačnú hodnotu židovského podniku určí Ústredný hospodársky úrad so zreteľom na miestne pomery podľa inventárne zistenej súhrnnej hodnoty tovaru, ustálenej podľa nákupných cien, taktiež podľa skutočnej hodnoty zriadenia, prípadne iných hnuteľností, ako aj podľa hodnoty preberaných nehnuteľností a prenajímateľom uznaných a preberaných

Zákaz nadobúdania živnostenských oprávnení židovským podnikom:

- židom sa zakazuje znovunadobúdať živnostenské oprávnenia akéhokoľvek druhu a znovunadobúdať priemyselné, obchodné a živnostenské podniky
- výnimka: povolí ministerstvo hospodárstva - ak by došlo k osožnému využitiu voľného židovského kapitálu pre rozvoj hospodárstva SR
- je potrebné zriadiť si závody, ktoré budú základom továrenskej výroby

Zákaz disponovania s majetkom židovského podniku:
- Židia a židovské združenia môžu scudziť, zaťažiť a prenajať nehnuteľnosti, práva na nehnuteľnosti, hospodárske podniky ( závody ), akcie, kmeňové vklady, kuksy, závodné a iné podiely a previesť nájomné práva tohto druhu len s osobitným písomným povolením ministerstva hospodárstva
- pri nakladaní s akciami, závodnými a inými podielmi, kmeňovými vkladmi, kuksami vydávala komisia pri Slovenskej národnej banke
- právne úkony, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú právne neúčinné

- cieľom toho bolo, aby sa zabránilo fingovaným prevodom majetku z jednej ( židovskej ) osoby na druhú, aby sa zabránilo skrývaniu židovského majetku, a aby sa židovské majetky nedostali do rúk iným osobám ako arizátorom

- židovskú alebo nežidovskú povahu podnikov

- židovskú alebo nežidovskú povahu podnikov podľa tohto nariadenia, podľa tohto zákona ustáli príslušný župný úrad na žiadosť zúčastnených strán alebo na dožiadanie úradov a po vypočutí obchodnej a priemyselnej komory a príslušného židovského spoločenstva

7. Formy obmedzení podnikateľských subjektov podľa zákona č. 113/1940 Sl. z. o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch (tzv. arizačný zákon)

- zákaz nadobúdania nových živnostenských oprávnení
- zákaz disponovať s majetkom židovského podniku
- zákaz prevodu majetkových účastí na iné ako židovské

8. Zákaz nadobúdania živnostenských oprávnení a obmedzenie dispozície s majetkom podnikateľských subjektov podľa zákona č. 113/1940 Sl. z. o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch (tzv. arizačný zákon)

- za židovský podnik treba považovať:

1.) podnik jednotlivca - pokiaľ jednotlivec je Žid
2.) účastinné spoločnosti a družstvá, keď viac ako jedna štvrtina členov správnej rady sú Židia, alebo keď aspoň polovica základnej istiny patrí Židom
3.) verejné obchodné spoločnosti, keď aspoň polovica spoločníkov sú Židia a keď aspoň polovica účasti na čistom zisku patrí židom
4.) komanditné spoločnosti, keď aspoň polovica komandistov a aspoň polovica kompelementárov sú Židia, alebo aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí židom
5.) spoločnosti s ručením obmedzeným, keď aspoň jedna štvrtina jednateľov sú Židia, alebo keď aspoň polovica účasti na kmeňovom kapitále patrí Židom
6.) iné právnické osoby ( spolky, nadácie, fondy, náboženské obce a pod. ), keď aspoň polovica členov sú Židia, vyjmúc tie, ktorých zriadenie spočíva na osobitných predpisoch, alebo bez ohľadu na zloženie členstva, keď ich cieľom je napomáhať záujmy židovské

- ak Žid opustil podnik

- ak Žid opustil podnik alebo nevykonáva živnosť môže ministerstvo hospodárstva nariadiť majiteľovi predaj podniku za likvidačnú cenu ( určí župný úrad ) kvalifikovanému kresťanskému uchádzačovi
- židovský majiteľ je povinný označiť svoj podnik na nápadnom mieste ako „ židovský “
- v priemyselných, živnostenských a obchodných podnikoch môžu byť zamestnaní Židia:
a.) vo vyšších službách ku dňu 31. 12 1940 najviac do 25 % celkového počtu pracovníkov tejto kategórie v podniku, ak ich odmeny nepresahovali 25% celkovej výšky odmien všetkých pracovníkov
b.) v ostatných kategóriách toto percento bolo iba 4

6. Podnikateľské subjekty obmedzené na základe zákona č. 113/1940 Sl. Z. o židovských podnikoch a židoch zamestnaných v podnikoch (tzv. arizačný zákon)

5. Obmedzenie práva fyzických osôb

5. Obmedzenie práva fyzických osôb na slobodný výkon povolania podľa zákona č. 113/1940 Sl. z. o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch (tzv. arizačný zákon)

- Židom a židovským podnikom sa zakazuje: 1.) preberať, zriaďovať priemyselné,
živnostenské, obchodné podniky
- revízia už existujúcich živnostenských oprávnení a ich následné odnímanie ( smerujúce k procesu arizácie a likvidácie )
2.) preberať, nadobúdať živnostenské
oprávnenia akéhokoľvek druhu
- Židia si môžu zaťažiť, scudziť, prenajať nehnuteľnosti, práva na nehnuteľnosti, akcie, podniky len osobitným písomným povolením ministerstvo hospodárstva

3. Obmedzenie (usmernenie) počtu ...

3. Obmedzenie (usmernenie) počtu osôb v slobodných povolaniach a vo verejných službách a zákaz výkonu týchto povolaní podľa vládnych nariadení z obdobia roku 1939

- počet židov advokátov určuje sa štyrmi percentami celkového počtu zapísaných členov príslušnej komory
- prebytok advokátov sa vymaže zo zoznamu príslušníkov komôr, a to z úradu
- vymažú sa najmä tí, ktorí:
1.) nemajú svoje ročné dane, dávky, poplatky
2.) podľa svojho majetkového stavu nie sú odkázaní na toto povolanie
3.) prax v skutočnosti nevykonávajú
4.) neovládajú primerane štátnu reč
5.) nie sú žiadúci, v tomto povolaní z iného dôležitého verejného záujmu ( počet takto prípustných nesmie presahovať 10 % celkového počtu členov príslušníkov komory )
- Žid nemôže byť verejným notárom, redaktorom ( len židovského časopisu )

4. Úprava vojenskej povinnosti perzekvovaných osôb podľa vládneho nariadenia č. 150/1939 Sl. z.

Rasové zákonodarstvo na Slovensku

1. Ústavnoprávne východiská normotvorby obmedzujúcej ľudské a občianske práva v období Slovenskej republiky (samostatného Slovenského štátu) v rokoch 1939 – 1945


2. Vymedzenie perzekvovaných fyzických osôb podľa vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl. z. o vymedzení pojmu žida a o usmernení počtu židov v niektorých povolaniach a jeho východiská

- za Žida sa pokladá bez ohľadu na pohlavie a štátnu príslušnosť:
1.) kto je, alebo bol izraelitského vierovyznania, i keď po 30. októbri 1918 prestúpil na niektorú kresťanskú vieru
2.) kto je, alebo bol bez konfesie a pochádza aspoň z jedného rodiča izraelitského vierovyznania
3.) kto pochádza z osoby, uvedenej pod bodmi 1 lebo 2 ( vyjmúc takého potomka, ktorý sám prestúpil na niektorú kresťanskú vieru pre 30. októbrom 1918 )
4.) kto uzavrel po dni účinnosti tohto nariadenia manželstvo s osobou, uvedenou pod bodmi 1 až 3, po dobu trvania tohto manželstva
5.) kto po dní účinnosti tohto nariadenia žije s osobou, uvedenou pod bodmi 1 až 3, v mimomanželskom spoločenstve, ako aj potomkovia, splodení v takomto spoločenstve

(1) Ústavný súd rozhoduje vo ...

(1) Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom, ktorý sa
doručí navrhovateľovi a Národnej rade Slovenskej republiky alebo
petičnému výboru, ak sa má referendum vyhlásiť na základe petície
občanov.

(2) Ak Ústavný súd rozhodne, že predmet referenda nie je
v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi, nemožno také
referendum vyhlásiť.
(1) Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platia pre
konanie o sťažnosti proti výsledku referenda ustanovenia o návrhu
na začatie konania.

(2) Navrhovateľom môže byť
a) najmenej 1/5 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) generálny prokurátor Slovenskej republiky,
e) skupina najmenej 350 tisíc občanov Slovenskej republiky.

3) Sťažnosť musí byť podaná Ústavnému ...

(3) Sťažnosť musí byť podaná Ústavnému súdu do 30 dní od
zverejnenia výsledkov referenda.

Štátne orgány a orgány, ktoré sa zúčastňujú na organizovaní
referenda a zisťovaní jeho výsledkov, sú povinné Ústavnému súdu na
jeho požiadanie poskytnúť informácie a predložiť doklady týkajúce
sa referenda.

(1) Predseda Ústavného súdu a členovia senátu sú oprávnení za
prítomnosti predsedu príslušnej ústrednej komisie pre referendum
otvoriť zapečatenú zložku s dokladmi o hlasovaní a vykonať úkony
potrebné na preskúmanie ústavnosti postupu referenda.
(2) O otvorení zložky a zistených skutočnostiach sa spíše
zápisnica, ktorú podpíšu predseda Ústavného súdu a ostatné
zúčastnené osoby podľa odseku 1, ktoré sú oprávnené uviesť
prípadné výhrady k obsahu zápisnice.

26) Pôsobnosť US SR vo veciach referenda

Konanie o predmete referenda

(1) Návrh na začatie konania o súlade predmetu referenda,
ktoré sa má vyhlásiť podľa osobitného predpisu, 12) môže podať
prezident Slovenskej republiky, ak má pred vyhlásením referenda
pochybnosti, či predmet referenda je v súlade s Ústavou alebo
s ústavnými zákonmi.

(2) Návrh okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20
ods. 1 musí obsahovať
a) predmet referenda,
b) právny základ na vyhlásenie referenda,
c) dôvody, ktoré viedli navrhovateľa k pochybnostiam, či predmet
referenda je v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi.
(1) Ústavný súd rozhodne o návrhu do 60 dní odo dňa jeho
doručenia.
(2) Ústavný súd si pred rozhodnutím vyžiada stanovisko
Národnej rady Slovenskej republiky, ak sa má referendum vyhlásiť
na základe jej uznesenia, alebo stanovisko petičného výboru
ustanoveného podľa osobitného predpisu, 13) ak sa má referendum
vyhlásiť na základe petície občanov.

5) Ak Ústavný súd rozhodne ...

(5) Ak Ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.
(6) Ak Ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci
vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je
povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo
postupe je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.
(7) Ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení
alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím podľa odseku 3,
ktoré je vykonateľné jeho doručením.

Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť ...

Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, Ústavný súd konanie
o nej zastaví okrem prípadu, ak Ústavný súd rozhodne, že
späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému
právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré
mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody
sťažovateľa.

Ústavný súd vychádza zo skutkových zistení urobených
v predchádzajúcich konaniach, ak sa nerozhodne inak.


(1) Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré
základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie Ústavy, ústavného
zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo
sloboda porušili.

(2) Ak sa základné právo ...

(2) Ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím
alebo opatrením, Ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie
zruší. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné
právo alebo sloboda, ak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu.
(3) Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže

a) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil
svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných
predpisov, 14)
b) vrátiť vec na ďalšie konanie,
c) zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo
slobody, alebo
d) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil,
obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

(4) Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo
sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

(1) Podanie sťažnosti nemá odkladný účinok.

(2) Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom
opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore
s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre
sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri
odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa
sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody sťažovateľa, aby
sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali
oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom.

(3) Dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou
rozhodnutia vo veci samej, ak Ústavný súd nerozhodne o jeho
skoršom zrušení.

(4) Dočasné opatrenie možno ...

(4) Dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú
dôvody, pre ktoré sa nariadilo.
(1) Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal
opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných
predpisov. 14)

(2) Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa
nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že
túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

(3) Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu
počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom
zásahu dozvedieť.

(1) Sťažnosť okrem všeobecných ...

(1) Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20
musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia
sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,
ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.

(2) K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

(3) Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha.
Učastníci konania sú sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť
smeruje.

(1) Návrh na preskúmanie ...

(1) Návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo
pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia
môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až
e) aj politická strana alebo politické hnutie. Návrh na začatie
konania má odkladný účinok.

(2) Pred rozhodnutím vo veci si predseda Ústavného súdu alebo
predseda senátu vyžiada stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

(3) Rozhodnutie Ústavného súdu sa doručuje navrhovateľovi
a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej
len "sťažovateľ"), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo
slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.

22) Pôsobnosť US SR a medzinárodné orgány

Základom právneho poriadku Európskych spoločenstiev je presun rozhodovania na spoločné inštitúcie a tomu zodpovedajúce rozhraničenie oblastí, ktoré zostali v právomoci jednotlivých krajín a ktoré boli presu¬nuté na rozhodovanie spoločných orgánov. Komunitárne právo v mnohých smeroch má prednosť pred vnútroštát¬nym právom a disponuje priamou účinnosťou, čo je odrazom skutočnosti, že v oblastiach, kde platí komunitárne právo sa členské štáty vzdali časti svojej suverenity, resp. previedli jej výkon na orgány únie.
Ústava SR v pôvodnom znení neobsahovala tzv. všeobecnú recepčnú klauzulu, prostredníctvom ktorej by platné medzinárodné zmluvy a pra¬vidlá medzinárodného práva boli súčasťou vnútroštátneho práva, tak ako je to zakotvené v celom rade demokratických ústav. Záujem Slovenskej republiky začleniť sa do európskych štruktúr a závä¬zok vyplývajúci z asociačnej dohody si vyžiadal, aby aj Ústava SR zakot¬vila záväzok Slovenskej republiky rešpektovať a dodržiavať všeobecné pravidlá medzinárodného práva, uzavreté medzinárodné zmluvy a ostatné medzinárodné záväzky. V zmysle novelizovaného či. 125a ústavy Ústavný súd SR ešte pred predložením do Národnej rady SR rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady SR s ústavou alebo s ústavnými zákonmi, čím sa zavádza tzv. preventívna kontrola ústavnosti tejto skupiny medzinárodných zmlúv.
Viď otázku č.3

23) Pôsobnosť US SR podľa úst. Zák. č. 119/1995 Z.z.

24) Pôsobnosť US vo veciach vlastizrady a úmyselného porušenia
Ustavy SR
(1) Pri rozhodovaní o obžalobe Národnej rady Slovenskej
republiky na prezidenta republiky pre vlastizradu je Ústavný súd
viazaný Trestným zákonom, len pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku.
(2) Pre konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného
poriadku.
(3) Ústavný súd rozhoduje rozsudkom.
(4) Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu znamená podľa
čl. 107 Ústavy stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto
funkciu opätovne získať.

25) Konanie vo veciach politických strán
Konanie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany
alebo hnutia

V konaní podľa čl. 129 ods. 4 Ústavy sa primerane použijú
ustanovenia § 49 až 56 tohto zák

(3) Rozhodnutie vo veci samej ...

(3) Rozhodnutie vo veci samej musí byť odôvodnené a vyhlasuje
sa "V mene Slovenskej republiky".

Účastníkom konania alebo ich zástupcom sa doručujú všetky
rozhodnutia Ústavného súdu vydané v prerokúvanej v
Konanie pred Ústavným súdom nepodlieha súdnym poplatkom, ak
tento zákon neustanovuje in
(1) Trovy konania pred Ústavným súdom, ktoré vzniknú
účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.
(2) Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku
konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne
alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

21) Použitie OSP v konaní pred US SR

§ 32

(1) Sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu
Ústavného súdu alebo s ich odôvodnením, má právo, aby sa jeho
odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko
sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti
rozhodnutia.
(2) Pri hlasovaní v pléne alebo v senáte o rozhodnutí môžu byť
prítomní len sudcovia a zapisovateľ.
(3) O veciach podľa čl. 136 ods. 2 a 3 Ústavy sa hlasuje
tajne.
(1) Vo veci samej rozhoduje Ústavný súd nálezom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V ostatných veciach rozhoduje uznesením.
Rozsudkom rozhoduje len v konaní podľa čl. 129 ods. 5 Ústavy.
(2) Rozhodnutia Ústavného súdu o súlade právnych predpisov,
o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí,
niektorých ustanovení, o zrušení pozastavenej účinnosti, ako aj
rozhodnutia o výklade Ústavy alebo ústavného zákona sa uverejňujú
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "Zbierka
zákonov").

§ 31

(1) Ústavný súd vykonáva dôkazy potrebné na zistenie stavu
veci. Vykonaním určitého dôkazu mimo ústneho pojednávania môže
poveriť jednotlivého sudcu. O vykonanie určitého dôkazu a úkonu
môže požiadať aj iný súd.

(2) Všetky súdy, orgány verejnej správy a iné štátne orgány
poskytujú Ústavnému súdu na jeho požiadanie pomoc pri obstarávaní
podkladov na jeho rozhodovanie.
(3) Svedok alebo znalec sa nemôže odvolávať na svoju povinnosť
mlčanlivosti ustanovenú právnymi predpismi, ak ho Ústavný súd
svojím uznesením pre tento prípad povinnej mlčanlivosti zbavil.

Ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje,
použijú sa na konanie pred Ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

4) Spravodajca môže každému ...

(4) Spravodajca môže každému účastníkovi konania uložiť, aby
v určenej lehote odovzdal Ústavnému súdu potrebný počet odpisov
svojich návrhov, vyjadrení alebo iných podaní pre Ústavný súd
alebo pre ostatných účastníkov konania; ak sa tak nestane, tieto
písomnosti sa obstarajú na náklady účastníka konania, ktorému sa
táto povinnosť uložila.
(4) Ústne pojednávanie vo veciach podľa čl. 125, 126, 127a
a 129 ods. 4 Ústavy je verejné. V ostatných veciach je verejné, ak
Ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na celom
pojednávaní alebo jeho časti nevylúčil.

(5) O verejnosti ústneho pojednávania platia primerane
ustanovenia právnych predpisov o konaní pred súdom. 8)

(6) Nálezy Ústavného súdu a uznesenia Ústavného súdu sa po
ústnom pojednávaní vyhlasujú verejne.

2) Ak ide o rozhodovanie v pléne ...

(2) Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení
sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum Ústavného súdu;
odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte
Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný
senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov
rozhoduje hlas predsedajúceho.
(3) Ak sudca sám vyhlási svoju predpojatosť vo veci a uvedie
dôvody, postupuje sa podľa odseku 2.


(1) Návrh vo veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v senáte
alebo v pléne, sa v súlade s rozvrhom práce prideľuje sudcovi ako
spravodajcovi náhodným výberom pomocou technických a programových
prostriedkov schválených plénom Ústavného súdu tak, aby bola
vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Plénum Ústavného
súdu schvaľuje aj rozvrh práce na každý rok najneskôr do
15. decembra predchádzajúceho roku.

2) Ak spravodajca neodloží ...

(2) Ak spravodajca neodloží podanie podľa § 23a, pripraví vec
na predbežné prerokovanie. Ak sa návrh prijme na konanie,
prerokuje sa v senáte alebo v pléne Ústavného súdu.
(3) Spravodajca zabezpečí, aby návrh, ktorý sa prijal na
ďalšie konanie, bez meškania sa doručil ostatným účastníkom
konania s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí.
(4) Spravodajca môže každému účastníkovi konania uložiť, aby
v určenej lehote odovzdal Ústavnému súdu potrebný počet odpisov
svojich návrhov, vyjadrení alebo iných podaní pre Ústavný súd
alebo pre ostatných účastníkov konania; ak sa tak nestane, tieto
písomnosti sa obstarajú na náklady účastníka konania, ktorému sa
táto povinnosť uložila.
(2) Ak spravodajca neodloží podanie podľa § 23a, pripraví vec
na predbežné prerokovanie. Ak sa návrh prijme na konanie,
prerokuje sa v senáte alebo v pléne Ústavného súdu.
(3) Spravodajca zabezpečí, aby návrh, ktorý sa prijal na
ďalšie konanie, bez meškania sa doručil ostatným účastníkom
konania s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí.

Pri prerokúvaní návrhov sa Ústavný ...

Pri prerokúvaní návrhov sa Ústavný súd nemusí riadiť poradím,
v akom mu došli, ak vec, ktorej sa niektorý návrh týka, považuje
za naliehavú.
(1) Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo
veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania
alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nepredpojatosti.
(2) Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania
predsedovi Ústavného súdu.

(1) Účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov
odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku
ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr
na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú
k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli
v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania
vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie
o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a Ústavný súd
už o ňom nerozhoduje.

Návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej Ústavný súd už rozhodol, okrem
prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania,
ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,
b) Ústavný súd v tej istej veci koná,
c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia Ústavného
súdu
(1) Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2) Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak
Ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie
sa nemusí odôvodniť.
(3) Ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na
ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia
o prijatí návrhu.

2) Vedľajšími účastníkmi ...

(2) Vedľajšími účastníkmi konania sú osoby, ktorým toto
postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto postavenia nevzdajú.
Majú v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania,
konajú však iba sami za seba.
(3) Štátne orgány alebo orgány územnej samosprávy ako
účastníkov konania alebo vedľajších účastníkov konania na ústnom
pojednávaní zastupuje nimi ustanovený zástupca. Ak nejde
o zástupcu zákonodarného orgánu alebo o skupinu poslancov Národnej
rady Slovenskej republiky uvedenej v § 18 ods. 1 písm. a), musí
mať vysokoškolské právnické vzdelanie.
(4) Ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho
predseda.

Fyzické osoby môžu na ústnom pojednávaní alebo pri inom
osobnom rokovaní používať svoj materinský jazyk. Trovy tlmočenia
znáša Ústavný súd.
Ak sudca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie
konania, podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie
toho, kto sa s podaním obrátil na Ústavný súd.

(1) Návrh na začatie ...

(1) Návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne.
Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať
navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
(2) K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom,
ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne
uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom.
3) Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem
prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

(1) Účastníkmi konania sú navrhovateľ a prípadne ten, proti
komu návrh smeruje, ako aj osoby, o ktorých to ustanovuje tento
zákon.

19) Aktívna legitimácia v konaní pred ÚS SR

???

20) Náležitosti konania pred ÚS SR
(1) Ústavný súd začne konanie, ak návrh podá
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,
e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,
f) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených
v čl. 127 a čl. 127a Ústavy.

(2) Konanie sa začína dňom doručenia návrhu Ústavnému súdu.
Súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) sa rozumie príslušný senát
alebo samosudca. 7)

3) V prípade podľa odseku ...

(3) V prípade podľa odseku 1 písm. a) Ústavný súd nález
neodkladne doručí aj s odôvodnením predsedovi Národnej rady
Slovenskej republiky a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
(4) Nález o zamietnutí sťažnosti podľa odseku 1 písm. b)
Ústavný súd oznámi navrhovateľovi.

18) Konanie o overení alebo neoverení mandátu poslanca NR SR
Konanie o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení
mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

Konanie sa začína na návrh poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky.
(1) K sťažnosti sa pripojí uznesenie Národnej rady Slovenskej
republiky o overení alebo neoverení mandátu.
(2) Lehota na podanie sťažnosti proti uzneseniu o overení
alebo neoverení mandátu je 30 dní.
O návrhu rozhodne senát uznesením.

c) dôvody, pre ktoré ...

c) dôvody, pre ktoré voľbu prezidenta Slovenskej republiky
napáda, s označením dôkazov,
d) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa
§ 63a; to neplatí, ak ide o navrhovateľov uvedených v § 18
ods. 1 písm. a), c) a e),
e) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63a.

(2) Návrh podľa odseku 1 sa musí podať do desiatich dní po
oznámení výsledku voľby prezidenta Slovenskej republiky.
Účelom tohto konania je preskúmať ústavnosť a zákonnosť
napadnutej voľby prezidenta Slovenskej republiky. Na to si Ústavný
súd vyžiada potrebné volebné dokumenty 17) a vypočuje dotknuté
osoby.
(1) Ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľbu prezidenta Slovenskej republiky za neplatnú
a nariadiť opakovanie voľby podľa osobitného predpisu, 18)
b) sťažnosť zamietnuť.
(2) Ústavný súd rozhoduje nálezom.

(2) V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až c)

(2) V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až c) Ústavný
súd rozhoduje nálezom.
(3) Nález, ktorým sa vyhlásili voľby za neplatné, doručí sa aj
s odôvodnením neodkladne Národnej rade Slovenskej republiky
a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

(4) Rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b) a c) oznámi
Ústavný súd Národnej rade Slovenskej republiky alebo príslušnému
orgánu miestnej samosprávy, politickým stranám a politickým
hnutiam, ako aj členovi orgánu uvedenému v § 61.
(5) Uznesenie o zamietnutí sťažnosti sa oznamuje iba
sťažovateľovi.

(1) Sťažnosť na neústavnosť alebo nezákonnosť

(1) Sťažnosť na neústavnosť alebo nezákonnosť voľby prezidenta
Slovenskej republiky môžu podať navrhovatelia uvedení v § 18
ods. 1 písm. a), c) a e) a kandidát na funkciu prezidenta
Slovenskej republiky, ktorý vo voľbe neuspel.
(2) Účastníkmi konania sú navrhovateľ a kandidát, ktorý bol
zvolený za prezidenta Slovenskej republiky v napadnutej voľbe.
(1) Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí ďalej obsahovať:

a) vyjadrenie navrhovateľa o tom, či napáda voľbu prezidenta
Slovenskej republiky na celom území Slovenskej republiky,
alebo len v určitom volebnom okrsku,
b) vyjadrenie navrhovateľa o tom, či napáda voľbu prezidenta
Slovenskej republiky pre neústavnosť alebo pre nezákonnosť,
alebo z oboch týchto dôvodov s uvedením právnych predpisov,
ktoré boli porušené,

(2) Návrh podľa odseku 1 sa musí podať do desiatich dní

(2) Návrh podľa odseku 1 sa musí podať do desiatich dní po
oznámení výsledku volieb.
Okrem navrhovateľa sú účastníkmi konania aj politické strany
a politické hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej
rade Slovenskej republiky, v Európskom parlamente alebo v orgánoch
miestnej samosprávy. V konaní o sťažnosti kandidáta (§ 59 ods. 1)
sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť
smeruje.
Ústavný súd si vyžiada všetky doklady a správy týkajúce sa
volieb.
(1) Ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného
toho, kto bol riadne zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.

(2) Sťažnosť proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej

(2) Sťažnosť proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej
republiky, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej
samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10%
hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10% voličov príslušného
volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy
týchto občanov.

(1) Návrh na začatie konania popri všeobecných náležitostiach
uvedených v § 20 musí obsahovať
a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území
Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode;
kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom
volebnom obvode,
b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,
c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa
§ 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18
písm. a) až e),
d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.

a) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil

a) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil
svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných
predpisov, 14)
b) vrátiť vec na ďalšie konanie,
c) zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo
slobody, alebo
d) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil,
obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

(4) Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo
sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
(5) Ak Ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.

(6) Ak Ústavný súd právoplatné rozhodnutie

(6) Ak Ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci
vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je
povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo
postupe je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.
(7) Ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení
alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím podľa odseku 3,
ktoré je vykonateľné jeho doručením.

17) Konanie vo volebných veciach
Konanie vo volebných veciach
(1) Sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do
Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo
do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže
podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e)
aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10%
oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal
vo volebnom obvode najmenej 10% voličov.

Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť

Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, Ústavný súd konanie
o nej zastaví okrem prípadu, ak Ústavný súd rozhodne, že
späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému
právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré
mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody
sťažovateľa.
Ústavný súd vychádza zo skutkových zistení urobených
v predchádzajúcich konaniach, ak sa nerozhodne inak.

(1) Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré
základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie Ústavy, ústavného
zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo
sloboda porušili.
(2) Ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím
alebo opatrením, Ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie
zruší. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné
právo alebo sloboda, ak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu.
(3) Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže

(1) Sťažnosť nie je prípustná

(1) Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal
opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných
predpisov. 14)
(2) Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa
nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že
túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
(3) Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu
počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom
zásahu dozvedieť.

16) Konanie o ústavnej sťažnosti

Sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej
len "sťažovateľ"), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo
slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.

(1) Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20
musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia
sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,
ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.

(2) K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
(3) Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha.
Účastníci konania sú sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť
smeruje.

(1) Podanie sťažnosti nemá odkladný účinok.

(2) Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom
opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore
s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre
sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri
odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa
sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody sťažovateľa, aby
sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali
oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom.

(3) Dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou
rozhodnutia vo veci samej, ak Ústavný súd nerozhodne o jeho
skoršom zrušení.
(4) Dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú
dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

15) Konanie o výklade

Výklad ústavných zákonov
Ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov len vtedy, ak je
vec sporná.
(1) Oprávnenými na podanie návrhu sú osoby uvedené v § 18
ods. 1 písm. a) až e).
(2) Účastníkom konania je tiež iný štátny orgán, o ktorom
navrhovateľ tvrdí, že ústavný zákon nesprávne vykladá.
Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať údaje o tom, ktorý ústavný zákon,
prípadne ktorá jeho časť alebo ktoré jeho ustanovenie sa má
vyložiť, z akých dôvodov je vec sporná a ktorý štátny orgán si
podľa navrhovateľa nesprávne vykladá ústavný zákon.

O návrhu na podanie výkladu koná senát Ústavného súdu na
neverejnom zasadnutí a rozhoduje uznesením.

(2) Orgán

(2) Orgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu
v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy, je viazaný právnym názorom
vysloveným v náleze Ústavného súdu.
(3) Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov
na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych
predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo
o doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred
touto zmenou alebo doplnením.
(4) Ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred
vyhlásením nálezu Ústavného súdu, konanie sa zastaví.

(1) Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho
predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy,
rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný,
strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo
niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení
Trestného poriadku.
(2) Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v občianskoprávnom
alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,
sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú
nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami
nemožno nútene vymáhať. 11)

(2) Predseda Ústavného súdu

(2) Predseda Ústavného súdu si môže vyžiadať stanovisko
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo generálneho
prokurátora Slovenskej republiky.
Ak Ústavný súd pri rozhodovaní podľa čl. 125 Ústavy zistí
nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily
s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou
zmluvou, a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov
s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou,
vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych
predpisov.
(1) Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa
doručuje účastníkom konania. Predseda Ústavného súdu môže
rozhodnúť, že nález sa doručí aj ďalším osobám.

(2) Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov
s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou
zmluvou, 9) vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie
zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia
v Zbierke zákonov.
(1) Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia
strácajú účinnosť 10) dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu
v Zbierke zákonov.

(3) Uznesenie o pozastavení účinnosti

(3) Uznesenie o pozastavení účinnosti napadnutých právnych
predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení môže
Ústavný súd aj bez návrhu zrušiť, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa
prijalo; inak uznesenie zaniká vyhlásením rozhodnutia vo veci
samej alebo zastavením konania.

(4) Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 3 sú všeobecne záväzné odo
dňa ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Zánik rozhodnutia podľa
odseku 1 vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením
konania oznámi predseda Ústavného súdu v Zbierke zákonov.
(1) Pred rozhodnutím vo veci samej podľa § 37 až 41b tohto
zákona si predseda Ústavného súdu vyžiada stanovisko orgánu, ktorý
všeobecne záväzný právny predpis vydal a vlády Slovenskej
republiky; stanovisko za vládu Slovenskej republiky predkladá
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. K stanovisku je
tento orgán povinný pripojiť dôvodovú správu. Ak je týmto orgánom
Národná rada Slovenskej republiky, k stanovisku pripojí aj záznam
o diskusii na jej schôdzi k návrhu napadnutého zákona.

(1) Ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania

(1) Ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade
právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy, môže uznesením
pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí,
prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie
môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva
a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom (ďalej len "základné práva alebo slobody"), ak
hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný
následok.

(2) Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti
napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich
ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie
účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia
základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré preukazujú,
že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný
následok. O tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného
odkladu.

14) Konanie o súlade právnych predpisov

Konanie o súlade právnych predpisov
(1) Ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú
k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade
s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou
zmluvou, 9) môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.
(2) Vedľajším účastníkom konania je vláda Slovenskej republiky
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
(3) Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať
a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej
právnej sily sa namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda
predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti, prípadne
v jednotlivom ustanovení,

13) Súdni poradci, Kancelária US SR

Súdni poradcovia
(1) Na Ústavnom súde sú činní súdni poradcovia Ústavného súdu
(ďalej len "poradcovia"). Musia mať vysokoškolské právnické
vzdelanie a 5-ročnú prax v právnickom povolaní.
2) Predseda Ústavného súdu, predseda senátu a sudca môžu
poradcu poveriť vykonaním jednotlivých úkonov, ktoré inak patria
sudcovi, najmä výsluchom svedkov, znalcov a obstaraním listín
potrebných na rozhodnutie. Poradca nemôže vypočúvať účastníkov
konania ani ich zástupcov.

Kancelária Ústavného súdu
(1) Kancelária je právnická osoba a plní úlohy spojené
s organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym
a technickým zabezpečením činnosti Ústavného súdu.
(2) Kanceláriu riadi a v jej mene vystupuje vedúci Kancelárie.
Vedúceho Kancelárie vymenúva a odvoláva predseda Ústavného súdu,
ktorému zodpovedá za jej činnosť.
(3) Úlohy Kancelárie plnia štátni zamestnanci 1)
a zamestnanci. 2)
(4) Podrobnosti o organizácii a činnosti Kancelárie
a postavenie štátnych zamestnancov v Kancelárii a zamestnancov
Kancelárie určuje jej organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci
Kancelárie.

11) Plénum ÚS SR

Plénum Ústavného súdu

(1) Zasadnutie pléna Ústavného súdu zvoláva, program určuje
a rokovanie vedie predseda Ústavného súdu.
(2) Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je
na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.
(3) Plénum Ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou
všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.
(4) Rokovanie pléna Ústavného súdu je neverejné, ak nie je
v tomto zákone ustanovené inak. Môžu sa na ňom zúčastniť prizvaní
pracovníci Kancelárie Ústavného súdu a ďalšie osoby, ktorých
prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov.
(5) Plénum Ústavného súdu môže rozhodnúť, že sa na jeho
rokovaní alebo na časti rokovania môžu zúčastniť aj iné osoby.
(6) Predseda Ústavného súdu môže poveriť niektorého zo sudcov
prípravou podkladov potrebných na rozhodnutie pléna Ústavného súdu
a referovať o nich na jeho zasadnutí (ďalej len "spravodajca").
(7) Predseda Ústavného súdu vedie rokovanie pléna Ústavného
súdu tak, aby sa prerokovali všetky sporné otázky a aby každý
sudca mohol o nich rozhodnúť v súlade so svojím sudcovským
presvedčením.

12) Senáty US SR

Senát Ústavného súdu
(1) O veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti pléna Ústavného
súdu, rozhoduje senát.
(2) O prítomnosti na rokovaní senátu a o poverení spravodajcu
na prípravu konania primerane platia ustanovenia § 4 ods. 4 až 6.
(3) Členov senátu určuje plénum Ústavného súdu na jeden rok.
Členovia senátu volia predsedu senátu. Ak je predsedom senátu
predseda Ústavného súdu, nemôže byť predsedom iného senátu
podpredseda Ústavného súdu a naopak.
(4) Neprítomného predsedu senátu zastupuje vekom najstarší
člen senátu.
(5) Neprítomného člena senátu dočasne zastúpi iný sudca,
ktorého určí predseda Ústavného súdu. Rovnako sa postupuje, ak je
člen senátu vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie.

3) Pri prideľovaní návrhu alebo podnetu spravodajcovi

(3) Pri prideľovaní návrhu alebo podnetu spravodajcovi na
prípravu konania podľa odseku 1 predseda Ústavného súdu postupuje
podľa toho, či o veci rozhoduje plénum (§ 29 ods. 2 zákona) alebo
senát (§ 29 ods. 3 zákona).
(4) Ak spravodajca po pridelení návrhu alebo podnetu oznámi
svoju zaujatosť vo veci a uvedie zodpovedajúce dôvody, predseda
Ústavného súdu pridelí vec inému sudcovi. Predseda Ústavného súdu
rovnako postupuje, ak sa zistia iné dôvody na vylúčenie sudcu
z výkonu sudcovskej funkcie (§ 27 a 28 zákona).
Kancelária Ústavného súdu
Podrobnosti o organizácii a činnosti Kancelárie Ústavného súdu
a o postavení jej pracovníkov, osobitne súdnych poradcov, upravuje
jej organizačný poriadok.

Senát

1. Ústavný súd má štyri trojčlenné senáty.
2. Zloženie jednotlivých senátov určuje plénum Ústavného súdu.
3. Na čele senátu je predseda senátu.
Spravodajca
(1) Spravodajca poverený prípravou konania a rozhodovania
pléna alebo senátu Ústavného súdu (§ 4 ods. 6, § 5 ods. 2 a § 29
ods. 1 až 3 zákona) vykonáva procesné úkony súvisiace so skúmaním
a zabezpečovaním podmienok konania o podaniach, s ich predbežným
prerokovaním v pléne alebo v senáte (§ 25 a 29 ods. 4 až 6
zákona), so zadovážením a vykonaním dôkazov potrebných na zistenie
stavu veci a s obstaraním vysvetlení, stanovísk účastníkov
konania, listinných a iných dôkazov potrebných na rozhodnutie
o veci samej (§ 31 zákona).
(2) Postavenie spravodajcu v konaní a rozhodovaní pred
Ústavným súdom je určené rozsahom poverenia podľa odseku 1. Pri
príprave konania (§ 9 až 12) môže vykonávať len také úkony,
ktorými sa nerozhoduje vo veci. Na predbežnom prerokovaní návrhov
alebo podnetov a na konaní a rozhodovaní o veci samej referuje
o výsledkoch prípravy konania a podáva návrhy na vykonanie
dokazovania a návrhy na rozhodnutie o veci.

f) o súhlase na zadržanie a na trestné stíhanie sudcu

f) o súhlase na zadržanie a na trestné stíhanie sudcu Ústavného
súdu alebo na jeho vzatie do väzby (čl. 136 ods. 2 Ústavy),
g) o stanovisku k otázke odchylného právneho názoru senátov
Ústavného súdu predloženej na posúdenie podľa § 6 zákona,
h) o návrhu predsedu Ústavného súdu na začatie disciplinárneho
konania (§ 16 ods. 1 zákona), o pozastavení výkonu funkcie
sudcu do skončenia disciplinárneho konania (§ 16 ods. 3
zákona), o námietkach sudcu alebo predsedu Ústavného súdu
proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu (§ 16 ods. 5 zákona)
a o návrhu na odvolanie sudcu Ústavného súdu (§ 138 ods. 2
Ústavy a § 16 ods. 6 zákona),
i) o Spravovacom a rokovacom poriadku Ústavného súdu a o jeho
zmenách a doplnkoch.
2) Plénum Ústavného súdu ďalej rozhoduje
a) o úprave svojich vnútorných pomerov (čl. 131 Ústavy), najmä
o Organizačnom poriadku Kancelárie Ústavného súdu a o návrhu
rozpočtu Ústavného súdu,
b) o zložení jednotlivých senátov.

Plénum

(1) Plénum Ústavného súdu tvoria všetci sudcovia tohto súdu.
Plénum rozhoduje najmä
a) o súlade zákonov s Ústavou a s ústavnými zákonmi [čl. 125
písm. a) Ústavy] a o súlade nariadení vlády, všeobecne
záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy s Ústavou, ústavnými zákonmi
a zákonmi [čl. 125 písm. b) Ústavy],
b) o návrhu (čl. 152 ods. 3 Ústavy) na vyslovenie neplatnosti
právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej
Republike, ak ide o posúdenie ich súladu podľa čl. 125
písm. a) a b) Ústavy,
c) o ústavnosti a zákonnosti volieb do Národnej rady Slovenskej
republiky a do orgánov územnej samosprávy (čl. 129 ods. 2
Ústavy),
d) o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti
politickej strany alebo politického hnutia je v zhode
s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi (čl. 129 ods. 4 Ústavy),
e) o obžalobe proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci
vlastizrady (čl. 107 a 129 ods. 5 Ústavy),

8) Spravovací a rokovací poriadok ÚS SR

Spravovací a rokovací poriadok Z.č.114/93 podrobnejšie upravuje vnútorné
pomery Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný
súd") pri príprave konania a rozhodovania, postavenie pléna,
senátov, sudcov spravodajcov (ďalej len "spravodajca"), súdnych
poradcov a iných osôb zúčastňujúcich sa na činnosti Ústavného
súdu, ako aj disciplinárne konanie proti sudcom.


9) Tvorba ÚS SR
Pozri otázku 10,11,12,13


10) Organizácia ÚS
Činnosť Ústavného súdu v rozsahu ustanovenom zákonom vykonáva
plénum, senáty, predseda Ústavného súdu, podpredseda Ústavného
súdu, sudcovia, spravodajcovia a Kancelária Ústavného súdu.

Z.č. 114/1993 Z.z. SPRAVOVACÍ A ROKOVACÍ PORIADOK ÚSTAVNÉHO SÚDU

Spravovací a rokovací poriadok podrobnejšie upravuje vnútorné
pomery Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný
súd") pri príprave konania a rozhodovania, postavenie pléna,
senátov, sudcov spravodajcov (ďalej len "spravodajca"), súdnych
poradcov a iných osôb zúčastňujúcich sa na činnosti Ústavného
súdu, ako aj disciplinárne konanie proti sudcom.
(1) Plénum Ústavného súdu prijíma na každý kalendárny rok
rozvrh práce, ktorý schvaľuje spravidla do 15. decembra bežného
roka. V rozvrhu práce sa určia veci, ktoré patria plénu, senátom
a sudcom tak, aby sa zabezpečila rovnomerná a plynulá činnosť
Ústavného súdu.
(2) Rozvrh práce môže meniť iba plénum Ústavného súdu.
(3) Ak je to z dôvodu rovnomerného zaťaženia sudcov potrebné,
môže predseda Ústavného súdu prideliť určitú vec aj mimo rozvrhu
práce. Rovnako môže postupovať, ak je spravodajca dlhodobo
práceneschopný alebo sa z iných dôvodov dlhšie ako tri mesiace
nezúčastňuje na príprave a prerokúvaní veci a ak je to potrebné so
zreteľom na vylúčenie sudcu z výkonu sudcovskej funkcie podľa
§ 27 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len "zákon").

(4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona

(4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo
návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou,
s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, alebo s ústavným zákonom.
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných
zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej
republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom.

7) Zákonná úprava postavenia ÚS SR

Z.č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd")
je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti.
(2) Sídlom Ústavného súdu sú Košice.
Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov.
(2) Na čele Ústavného súdu je predseda, ktorého zastupuje
podpredseda. (3) Ústavný súd rozhoduje v pléne alebo v senátoch.
(4) Plénum Ústavného súdu tvoria všetci sudcovia Ústavného
súdu (ďalej len "sudcovia").(5) Senát Ústavného súdu (ďalej len "senát") sa skladá
z predsedu senátu a z dvoch sudcov.

6) Ústavná úprava postavenia ÚS SR

Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom
ochrany ústavnosti.
1) Ústavný súd rozhoduje o súlade

a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom,
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami,
s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky
a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom, a so zákonmi,

Ústavná úprava

Ústavná úprava po novembri 1989 sa uberala cestou čiastkových zmien platnej ústavy a ústavného zákona o česko-slovenskej federácii. Pritom však otázka federatívnej ústavy a republikových ústav bola mimo¬riadne aktuálna.


5) Ústavné súdnictvo a jeho genéza /spôsob vzniku/ v SR

Právny štát by v podstate nemohol jestvovať bez inštitúcie, ktorej úlo¬hou je presadzovať panstvo ústavy a práva, teda bez súdnictva. Nestačí upraviť právne vzťahy v ústave či zákonoch, aleje potrebné, aby jestvo¬val orgán, ktorý je oprávnený konštatovať porušenie práva a svojím roz¬hodnutím nastoliť v konkrétnom prípade opäť právo. Široko rozvinutú ochranu práva poskytujú súdy ako jediné inštitúcie, pričom ústava v rám¬ci ustanovení svojej siedmej hlavy rozlišuje nezávislý súdny orgán ochra¬ny ústavnosti - Ústavný súd SR, ako aj nezávislé a nestranné súdy, ktoré vykonávajú súdnictvo. Výkon súdnictva je zverený výlučne sudcom, čím sa táto tretia moc odlišuje od zákonodarstva a exekutívy,5 pričom ju vykonávajú na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Na rozdiel od iných štátnych orgánov priamo ústava formuluje podmien¬ky ustanovenia za sudcu, viackrát je zdôraznená zásada nezávislosti sú¬dov a sudcov (či. 141, 144, 145), veľmi široko je určená inkompatibilita sudcov (či. 145a). Ústavný zákon o zániku ČSFR odovzdal zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc republikovým orgánom. Právo¬moc Ústavného súdu ČSFR mali prevziať republikové ústavné súdy, právomoc Najvyššieho súdu ČSFR mali prevziať republikové najvyššie súdy.

4) Ústavné súdnictvo a jeho genéza v ČSFR

Ústavný vývoj Československej republiky, jej premena na federatívny štát v roku 1968 a vznik dvoch samostatných suverénnych štátov v roku 1993 znamenajú mnohé nové javy pre teóriu a prax štátneho práva. Ústavný vývoj bol vždy spätý s rozhodujúcimi politickými a štátnymi zmenami. Pohľad na vývoj ústavy naznačuje, že ústava je okrem iného aj výslednicou suverenity štátu - vonkajšej a vnútornej. Ústavný vývoj Slo¬venskej republiky v súčasnosti výrazne ovplyvňuje vývoj Európskej únie.
Novodobý ústavný vývoj môžeme rozdeliť do niekoľkých etáp:
a) etapa od vzniku česko-slovenského štátu v roku 1918 do prijatia Ústa¬ vy ČSR v roku 1920 (zahrňuje aj obdobie platnosti tzv. dočasnej ústa¬vy).
b) etapa od prijatia Ústavy ČSR v roku 1920 do roku 1945 (zahrňuje aj obdobie osobitného ústavného vývoja v rokoch 1938 - 1945).
c) etapa ústavného vývoja v rokoch 1945 až 1948 do prijatia Ústavy 9. mája.
d) etapa od prijatia Ústavy 9. mája v roku 1948 do prijatia Ústavy ČSSR
v roku 1960.
e) etapa od prijatia Ústavy ČSSR v roku 1960 do prijatia ústavného zá¬kona č. 143/1968 Zb. o československej federácii.
f) etapa platnosti ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii do roku 1989.
g)etapa od roku 1989 do zániku spoločného štátu dňa 31. 12. 1992.

3) Ústavné súdnictvo v Európe

Pojem ústavy sa väčšinou viaže na vnútrošátne právo ako označenie kategórie aktov najväčšej právnej sily. Z hmotnoprávneho hladiska nie je dôvod vylučovať pojem ústavnosti ani z práva medzinárodného nakoľko sa pojem ústavy vzťahuje k základným zmluvným dokumentom.
Keďže zakladacie zmluvy možno považovať za základy európskeho práva a tiež za ústavné listiny. Hlavnou úlohou ESD je zaistenie dodržiavanie práva pri výklade a vykonávaní jednotlivých zmlúv. ESD je teda príslušný k výkladu a aplikácii celého tzv. primárneho aj sekundárneho európskeho práva. Jeho rozhodnutia sú záväzné pre členské štáty. Európsky súdny dvor rozhoduje o zlučiteľnosti „ústavných“ predpisov s predpismi sekundárneho práva alebo posudzuje rozsah práv a povinností orgánov Spoločenstva vyplývajúcich z primárneho práva, takže túto jeho funciu môžeme označiť za ústavné súdnictvo. Do tejto skupiny činností ESD patrí posudzovanie vzťahov medzi jednotlivými orgánmi, vzťahy medzi členskými státmi navzájom atď.

Ústavný súd

Ústavný súd Slovenskej republiky so sídlom v Košiciach je súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Jeho ústavné postavenie a právomoc je upravená v siedmej hlave, v prvom oddiele Ústavy SR, či. 124 až 140.
1) V zmysle článku 125 ods. 1 ústavy Ústavný súd SR rozhoduje pre¬dovšetkým o súlade:
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom,
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisovministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami,
s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republikya ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.

2) Koncepcie ústavného súdnictva

Je to preskúmavanie a rozhodovanie na základe návrhu oprávnených subjektov. Taktiež ide o rozhodovanie o konkrétnej veci čiže o konkrétnu rozhodovaciu činnosť viazanú na individuálne osoby a na politický systém. Ústavný súd rozhoduje o ich právach, kt boli porušené právoplatnými rozhodnutiami štátnych orgánov. Špecifická oblasť činnosti predstavuje problematika spojená s politickým zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmlu¬vami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli vyhlá¬
sené a ratifikované spôsobom ustanoveným zákonom,
- nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov minister¬stiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, ústav¬nými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila sú¬
hlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobomustanoveným zákonom, a so zákonmi,
- všeobecne záväzných nariadení podľa či. 68 s ústavou, s ústavnýmizákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Ná¬rodná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustano¬veným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
- všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnejsprávy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprá¬vy podľa či. 71 ods. 2 s ústavou, ústavnými zákonmi, s medzinárod¬nými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom,
so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymipredpismi

Výkonná moc

či. 101 - 107 Prezident Slovenskej republiky
či. 108 - 123 Vláda Slovenskej republiky
Súdna moc
či. 124 - 140 Ústavný súd Slovenskej republiky či. 141 - 148 Súdy Slovenskej republiky
Ochrana ústavnosti a ústavy má vo všeobecnosti rôzne formy. Jednak je chránená normami trestného práva,3 jednak osobitnými ustanoveniami ústavy, podľa ktorých žiadna právna norma nesmie odporovať ústave, ako aj sťaženým spôsobom prijímania zmien a doplnkov ústavy v porovnaní so zákonmi (vyžaduje sa kvalifikovaná väčšina, v niektorých štátoch tiež osobitný spôsob konania).
Osobitne významná je tiež ochrana ústavy, presnejšie povedané jej časti o základných ľudských právach a slobodách, a to formou občianskej neposlušnosti.4


2) Koncepcie ústavného súdnictva
Ide o preskúmavanie, hodnotenie všeobecne záväzných právnych predpisov s ústavou, úst zák, medzinár zmluvami, nariadaení vlády....
Je činnosť, kt výsledkom je rozhodnutie so všeobecne záväzným významom. Dotýka sa väčšinou fyzických a právnických osôb. Ochrana ústavnosti sa prejavuje ochranou občianskych práv a slobôd fyz a práv osôb.

KONANIE PRED ÚS SR

1) Deľba moci v štáte a ústavné súdnictvo
V štáte existuje klasické trojdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Predstaviteľmi výkonnej moci je vláda Slovenskej republiky a prezident. Parlament predstavuje zákonodarnú a súdnu predstavujú všeobecné súdy a ústavné súdnictvo. Štátna moc je pritom rozhodujúcim typom ve¬rejnej moci. Ustanovenia upravujúce tieto otázky nachádzame upravené najmä v prvom oddiele prvej hlavy ústavy.
Základnú charakteristiku štátnej moci môžeme odvodiť z či. 1 ods. 1 ústavy, ktorý zakotvuje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokra¬tický a právny štát. trojdelenie moci v súčasnosti je dostačujúce, resp. Či k tradič¬ným mociam - zákonodarnej, výkonnej a súdnej - nie je potrebné prira¬diť moc kontrolnú a samosprávnu. Ústava SR v druhom oddiele tretej hlavy zakotvuje postavenie Najvyššieho kontrolného úradu SR a v štvrtej hlave upravuje postavenie samosprávy.
Deľbu moci v Ústave SR je nutné vidieť okrem horizontálneho člene¬nia aj v rovine vertikálneho členenia.
Zákonodarná moc
či. 72 - 92 Národná rada Slovenskej republiky či. 93-100 Referendum