31. Rozdiel medzi príslušenstvo a súčasťou veci?

Vedľajšia vec sa rozdeľuje na súčasť veci a na príslušenstvo.

Príslušenstvo – je v zásade samostatnou vecou určenou na hospodárske využívanie hlavnej veci, napr. náradie k poľnohospodárskemu pozemku






Samostatná súčasť veci - je to súčasť, ktorej oddelenie je fyzicky možné a je hospodársky
zastupiteľná (napr. drahokam v prsteni)
SÚČASŤ VECI

Nesamostatná súčasť veci – súčasť, ktorej oddelenie nie je fyzicky možné alebo
hospodársky zastupiteľné (napr.tehla v múre,listy v knihe,fructus)

K príslušenstvu a k samostatnej súčasti veci je možné zriadiť subjektívne právo. Nesamostatná súčasť znáša osud hlavnej veci. Súčasť veci má význam pre nadobudnutie vlastníckeho práva spojením.

32. Podmienky nadobudnutia držby a detencie cez traditio?

a) podmienky držby cez traditio
• prevodca skutočne odovzdal vec
• prevodca bol aspoň držiteľom veci
• iusta causa possessionis
• res mancipi predmetom odovzdania
b) podmienky detencie cez traditio
• prevodca skutočne odovzdal vec
• prevodca bol aspoň držiteľom veci
• iusta causa detentionis

33. Zásada SUPERFICIES SOLO CEDIT
Pri spojení hnuteľnej veci s pozemkom do jednotnej veci platila zásada superficies solo cedit, že vlastnícke právo k hnuteľnosti ustupovalo vlastníckemu právu pozemku. To znamená, že hnuteľná vec, pevne spojená s pozemkom, stávala sa vedľajšou nesamostatnou súčasťou hlavnej veci a znášala jej právny osud.
Vlastník nehnuteľnej veci sa spojením hnuteľnej veci s pozemkom (nehnuteľnej veci) stáva aj vlastníkom hnuteľnej veci.

26. Vymenujte dôvody ochrany držby?

• ochrana verejného poriadku
• rozdelenie úloh vo vlastníckom spore
• spojitosť držby a práva
• kontinuitný záujem
• ochrana držby nemá jednoliatu funkciu

27. Rozdiel medzi zloženými, hromadnými a jednotnými vecami + príklady?
JEDNOTNÉ – sú veci, ktoré tvoria prirodzenú a nerozlučiteľnú jednotu (celok). Napríklad: otroci, drevo, kameň...
ZLOŽENÉ – sú veci skladajúce sa z niekoľkých jednotlivých vecí spojených navzájom tak, že v dôsledku spojenia vzniká vo vonkajšom svete nová vec. Napríklad: loď, dom, skriňa. Zložená vec je predmetom práva vždy len ako celok
HROMADNÁ – sú veci, ktoré sa skladajú z niekoľkých jednotných alebo zložených vecí, ktoré súčasne ako celok slúžia rovnakému hospodárskemu účelu, pričom každá táto vec existuje samostatne od existencie celku. Napríklad: knižnica, stádo, sklad...

28. Rozdiel medzi kviritským a bonitárnym vlastníkom?

Kviritským vlastníkom mohol byľ len rímsky občan. Iba kviritský vlastník bol oprávnený brániť sa proti neoprávnenému zásadu do svoje veci reivindikačnou či negatórnou žalobou.
Bonitárny vlastník sa chránil proti zásahu tretích osôb s Actio Publiciana.

29. Predpoklady kviritského vlastníctva?
a) z hľadiska subjektu ho mal len rímsky občan
b) predmetom civil. vlastníctva boli všetky veci, ktoré boli predmetom obchodovania s predpokladom, že z nehnuteľností to mohli byť len italské pôdy
c) spôsob nadobudnutia vlastníctva bon na základe mancipácie
d) iba civilné vlastníctvo chránili reivindikačné žaloby a actio negatória.

30. Rozdiel medzi mancipačnou a nemancipačnou vecou?
Mancipačné veci – sem patrili – italské pozemky (s budovami)
- niektoré štvornohé ťažné zvieratá (voly, kone, mulice, osly)
- otroci
- poľné pozemkové služobníctvo
- mohli byť predmetom formálneho scudzovania – mancipatio alebo in iure cessio
Nemancipačné veci – všetky ostatné veci, ktoré nie sú mancipačné. Nadobúdali sa neformálnym odovzdaním traditio

23. Vymenujte všetky vecné práva?

VECNÉ PRÁVA

VECNÉ PRÁVA K VLASTNEJ VECI VECNÉ PRÁVA K CUDZEJ VECI
(IURA IN RE PROPRIA) (IURA IN RE ALIENA)
- sem radíme len vlastnícke právo

VECNÉ PRÁVA UŽÍVACIE VECNÉ PRÁVA GARANČNÉ
- obmedzovali vlastníka v uží- - obmedzovali vlastníka v dis-
vaní veci. Sem patria: ponovaní s vecou. Sem patria:
* služobnosti * fiducia
* dedičný nájom * pignus
* dedičné právo stavby * hypotheca

24. Nadobudnutie držby solo animo?

Nadobudnutie držby solo animo znamenalo nadobudnutie držby len na základe „úmyslu“. Rozlišujeme nasledovné nadobudnutie solo animo:
TRADITIO BREVI MANU (odovzdanie krátkou rukou)
SOLO ANIMO
CONSTITUTUM POSSESSORIUM (držobná dohoda)
25. Charakterizujte traditio brevi manu a constitutum possessorium?
a) TRADITIO BREVI MANU (odovzdanie krátkou rukou)
Ak doterajší detentor nadobudne držbu veci pre seba hovoríme o traditio bravi manu. Traditio brevi manu možno definovať ako prevod civilnej držby na naturálneho držiteľa (detentor) z moci samej dohody medzi stranami.
b) CONSTITUTUM POSSESSORIUM (držobná dohoda)
Ak doterajší držiteľ prestane byť držiteľom tak, že odteraz bude len detentorom veci. Je to analogicky opačná situácia ako traditio brevi manu. Napr.: predám svoj dom, ale ostanem v ňom bývať ako nájomník.

20. Aká je zásada nadobudnutia držby?

Platí tu zásada corpore et animo, ktorú vyjadril právnik Paulus.

21. Aké druhy držby poznáte a definujte držbu?
a) definícia
Držba predstavuje právom uznanú faktickú a chcenú moc jednotlivca nad vecou.
b) druhy držby
• naturálna držba
• civilná držba
• interdiktná držba

22. Nadobudnutie vlastníckeho práva k plodom
a) charakterizujte nadobudnutie vlastníckeho práva k plodom
Ak plody neboli oddelené od plodonosnej veci patrili vlastníkovi materskej veci. V rímskom práve existovali osoby, ktoré vylučovali vlastníka z nadobúdania plodov. Boli to dobromyseľný držiteľ, dedičný nájomca (emphyteuta), používateľ (ususfruktuár) a árendátor (colonus).

b) ako nadobúdal vlastnícke právo k plodom vlastník ?

separácio (oddelením)
c) ako nadobúdal vlastnícke právo k plodom dobromyseľný držiteľ ?
Nadobudnutie vlastníckeho práva k plodom získal dobromyseľný držiteľ oddelením (separatio) na základe tzv. výrobného princípu (kto seje, ten žne)
d) ako nadobúdal vlastnícke právo k plodom dedičný nájomca a požívateľ ?
dedičný nájomca – oddelením (separacio)
požívateľ (ususfructuár) – uchopením (perceptio)
e) ako nadobúdal vlastnícke právo k plodom árendátor ?
Nadobudnutie vlastníckeho práva k plodom získal árendátor na derivatívnym spôsobom nadobudnutia plodov ich uchopením (perceptio).

vlastnícke právo:

vlastnícke právo: vlastnícke právo:
vedie k nadobudnutia vlast. práva nevedie k nadobudnutiu vlastníckeho práva
pri vlastnej držbe hovoríme o: pri cudzej držbe hovoríme o:
vlastný držiteľ/civilný držiteľ cudzí držiteľ / naturálny držiteľ / detentor
Príklad: Príklad:
kúpna zmluva, pôžička, dedenie... árenda, úschova, nájomná zmluva
Nadobudnutie: Nadobudnutie:
derivatívnym i originárnym spôsobom LEN detivatívnym spôsobom

17. Definujte vecné právo?
Vecné právo je súhrn rovnorodých právnych noriem, ktoré vymedzujú vzťahy medzi osobami so zreteľom na určitú vec a oprávnenému zabezpečujú subjektívne právo vymedzeného rozsahu garantované žalobou erga omnes.

18. Rozdiel medzi vadnou a bezvadnou držbou
Vadná držba – je každá držba, ktorú získal nadobúdateľ VI CLAM PRECARIO AB ADVERSARIO. Každá vadná držba je držbou protiprávnou.

Bezvadná držba – je každá ...

Bezvadná držba – je každá držba, ktorá nie je držbou vadnou. Bezvadná držba môže byť protiprávnou ale tiež i právnou držbou.
Základným rozdielom medzi vadnou a bezvadnou držbou je to, že vadná držba je vždy protiprávna čo naplatí stále o bezvadnej držbe.



19. Spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva?
a) derivatívne (odvodené) nadobudnutie - Mancipatio
In iure cessio
Traditio
b) originárne (pôvodné) nadobudnutie Occupatio (okupácia)
Nadobudnutia vlastníckeho práva spojením, splynutím, zmiešaním a spracovaním
Nadobudnutie vlastníckeho práva k plodom
c) mixta (zmiešaný spôsob) nadobudnutia: Usucapio (vydržanie)

b) abstraktný

Mancipatio je preto abstraktný spôsob nadobudnutia vlastníctva, lebo nevyžadoval dohodu o právnom dôvode (iusta causa). Právne účinky nastali bez ohľadu na iusta causa, nastali aj keď bol právny úkon neplatný.

13. Traditio ex iusta causa
a) Definícia
Traditio ex iusta causa je scudzovací kauzálny právny úkon iuris gentium medzi živými, ktorým scudziteľ neformálne prevádza na druhého kviritské vlastnícvo k res nec mancipi. Traditio ex iusta causa je derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
b) Skutková podstata nadobudnutia vlastníctva traditio ex iusta causa
• existencia scudziteľovho kviritského vlastníctva
• scudzovací právny úkon ako modus (spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva)
• zaväzovací právny úkon ako titulus / iusta causta (právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva)
• res nec mancipi ako predmet scudzenia

c) definujte kauzálnu a abstraktnú traditio ex iusta causa

Tradícia je kauzálna ak je napr. zmluva medzi A a B účinná a vlastnícke právo prejde odovzdaním veci na osobu B.
Tradícia je abstraktná ak je napr. zmluva medzi A a B z nejakého dôvodu neúčinná a vlastnícke právo prejde na osobu B.

14. V akom prípade dochádza tradíciou k prevodu:
a. kviritského vlastníctva
Ak išlo o vec res nec mancipi.
b. bonitárneho vlastníctva
Ak išlo o vec res mancipi.
c. civilnej držby
Ak išlo o vec res nec mancipi.
d. detencie
Ak išlo o vec res mancipi alebo res nec mancipi.

15. Detencia

a) Definícia (právny predpoklad)
Naturálna držba bola skutočná a chcená moc jednotlivca nad hmotnou vecou spojená s vôľou držať vec pre iného na základe právneho dôvodu, ktorý civilného právo neuznávalo ako dôvod nadobudnutia kviritského vlastníctva.
detencia = corpus + animu aliena nomine + iusta causa detentionis
- pri cudzej držbe hovoríme o naturálnom držiteľovi, cudzom držiteľovi resp. o detentorovi
- cudzia držba nevedie k nadobudnutia vlastníckeho práva
b) vymenujte právne dôvody cudzej držby:
napr. árenda, úschova, nájomná zmluva...

16. Rozdiel medzi cudzou a vlastnou držbou?
VLASTNÁ DRŽBA CUDZIA DRŽBA
(possesio civilis, naturálna držba) (possesio naturalis, detencia, naturálna držba)
právny základ: právny základ:
corpus + animus + iusta causa possesion corpus + animus aliena nomine + iusta causa
detentionis

b) Právne účinky

b. res mancipi ako predmet scudzenia
c. uskutočnenie samej mancipácie (musela byť dodržaná slávnostná forma)
c) Skutková podstata
Prevod vlastníckeho práva z jednej osoby na druhú sa uskutočňoval za prítomnosti scudziteľa + nadobúdateľ + 5 rímskych občanov + odvažovač
- ak bol scudziteľ kviritským vlastníckom veci, tak jej príjemca nadobudol kviritské vlastníctvo
- ak nebol scudziteľ kviritkým vlastníkom veci, tak jej príjemca nenadobudol kviritské vlastníctvo
d) Čo zabezpečovala mancipatio
Mancipácia zabezpečovala publicitu (zverejnenie) prevodu vlastníckeho práva z jednej osoby na druhú
12. Prečo mancipacio je derivatívny a abstraktný spôsob nadobudnutia vlastníctva?
a) derivatívny
Mancipacio je preto detivatívny spôsob nadobudnutia vlastníctva, lebo nadobúdateľ svoje právne postavenie týkajúce sa získanej veci odvodzuje od pôvodného vlastníka a to v rozsahu (nemo plus iuris), aby mu vymedzil uskutočnený právny úkon.

9. Definujte spoločné a rozdielne znaky vecí

a) spoločné znaky vecí
Za veci rímske právo pokladá len jednotlivé, samostatné a ovládateľné hmotné veci, spôsobilé byť predmetom práva súkromného a otroci boli vecami v právnom zmysle slova.
b) rozdielne znaky vecí
a. z hľadiska spôsobilosti vecí podľa ius civile
RES IN COMMERCIO – veci spôsobilé právneho obchodu
RES EXTRA COMMERCIO – veci vylúčené z právneho obchodu. Sem zaraďujeme: res divini iuris (veci božského pôvodu – res sacrae, res religosae, res sanctae), res repubicae (veci verejné), res communes omnium (veci spoločné), liber homo (slobodný človek a jeho časti)
b. z hľadiska nadobudnutia vlastníckeho práva
RES MANCIPI – (mancipačné veci)
RES NEC MANCIPI – (nemancipačné veci)
c. z hľadiska spotreby
SPOTREBITEĽNÉ VECI
NESPOTREBITEĽNÉ VECI

d. z hľadiska zastupiteľnosti

VECI ZASTUPITEĽNÉ
VECI NEZASTUPITEĽNÉ
e. z hľadiska deliteľnosti
DELITEĽNÉ VECI
NEDELITEĽNÉ VECI
f. z hľadiska formy
NEHNUTEĽNÉ VECI – sú len pozemky so svojimi spojenými časťami!!!
HNUTEĽNÉ VECI

10. Čo nepokladáme za veci?
a) res extra commercium
b) veci ako celok neovládateľné – napr. tečúca voda verejných riek, vzduch,
c) neoddelené plody plodonsotnej veci
d) veci, ktoré sú nesamostatnou súčasťou hlavnej veci

11. Mancipatio
a) Definícia
Mancipácia je scudzovací abstraktný právny úkon civilného práva medzi živými a detivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým scudziteľ v slávnostnej forme previedol na druhého kviritské vlastnícvo k res mancipi

6. Prétor vo formulovom procese kedy zamietol žalobu, v akých prípadoch a prečo?

- prétor odoprel žalobu len zo zjavných dôvodov
- dôvody zamietnutia žaloby prétorom:
- nesprávne uvedenie skutkového stavu
- požadovanie nesprávnej žaloby
- nedostatok spôsobilosti na procesné úkony na strane žalobcu alebo žalovaného
- neprítomnosť jednej zo strán, miestna neprítomnosť magistráta
- vymáhanie nároku v rozpore so slušnosťou
- neprípustnosť súkromnoprávneho procesu v danej veci
7. Cessio
a) Definujte
Cessio (odstúpenie) je zaväzovací právny úkon, ktorým pôvodný veriteľ (cedent) prenesie svoju pohľadávku voči dlžníkov (cessus) na nového veriteľa (cesionár)
b) Postavenie cesionára v klasickom práve, neskoroklasickom práve, poklasickom (justiniánskom) práve
• klasické právo – cesionár sa považoval za procesného zástupcu cedenta
• neskoroklasické právo – cesionár dostal žalobu od cedenta ako actio utilis
• poklasické (justiniánske) právo – cesionár mal právo upozorniť dlžníka (denuntiatio)

c) Obmedzenia cesie v poklasickom práve

- cisár Konštantín – zákaz cesie sporných pohľadávok na osoby sociálne silnejšie
- Anastaziov zákon z r. 506 – dlžník bol povinný zaplatiť cesionárovi len tú sumu, za akú ju on nadobudol od cedenta, spravidla nižšiu, než bola nominálna hodnota

8. In iure cessio
a) Definícia
In iure cessio (postúpenie práva) je derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vo forme predstieraného (obrazného) vlastníckeho procesu ako legis actio sacramento in rem k res mancipi aj k res nec mancipi. Podobne ako mancipáci aj in iure cesio je scudzovací abstraktný a formálny právny úkon civilného práva medzi živými.
b) Skutková podstata nadobudnitia vlastníctva in iure cessio
- existencia scudziteľovho kviritského valstníctva
- res mancipi, ale aj res nec mancipi sú predmetom scudzenia (všetky veci in commercio)
- uskutočnenie samej in iure cesie.
c) Právne účinky in iure cesio
- ak bol scudziteľ kviritským vlastníckom veci, tak jej príjemca nadobudol kviritské vlastníctvo
- ak nebol scudziteľ kviritkým vlastníkom veci, tak jej príjemca nenadobudol kviritské vlastníctvo

b) Definujte - Konexné pohľadávky?

Konexné pohľadávky sú také, ktoré vznikli z toho istého záväzkového vzťahu (ex eadem causa).
c) Kedy možno kompenzovať (kedy sudca mohol kompenzovať)?
a. na základe dohody (pactum) medzi veriteľom a dlžníkom
b. na základe jednostranného prejavu vôle dlžníka
c. len čo sa stretnú dve pohľadávky proti sebe (ipso iure compensatur)
d) Kedy mohol sudca odrátať konexné pohľadávky?
Pri iudica bonae fidei.
e) Aké pohľadávky sa mohli odrátať podľa:
• civilného práva
V civilnom práve bolo možné najprv kompenzovať pohľadávky pochádzajúce zo záväzkov bonae fidei, neskôr aj zo záväzkov stricit iuris.
• prétorského práva
V prétorskom právo v klasickom období sa mohlo kompenzovať len v prípadoch:
- argentarius (bankár) – agere cum compensatione
- bonoroum emptor – agere cum deductione
Bankár a bonorum emptor mohli žalovať svojich klientov tak, že sa v intencii žaloby obmedzili len na saldo.

• Iustiniána

Mohli sa odrátať pohľadávky vzájomné, platné, splatné, likvidné (ihneď dokázateľné)
f) Charakterizujte podrobne kompenzáciu za Justiniána
Za Justiniána bolo možné kompenozovať s úúčinkami ipso iure, t.j. platil princíp ipso iure compensatur. Rozšíril sa okruh kompenzovateľných pohľadávok,najmä nekonexných, a to bez ohľadu na ich absolútny či relatívny charakter, okrem depozitu. Mohli sa odrátať pohľadávky vzájomné, platné, splatné, likvidné (ihneď dokázateľné), aby sudca mohol rozhodnúť o salde, lebo kompenzácia nastávala až rozsudkom.

5. Ako môže prétor prinútiť žalovaného zúčastniť sa na spore?
Ak žalovaný výzvu neposlúchol, aby sa dostavil pred magistráta (in ius vocatio), mohol žalobca použiť násilie a prétor mu mohol priznať zmocnenie sa majetku zdráhajúceho sa odporcu.

3. Charakterizujte actio, exceptio, replicatio, duplicatio

a) actio
Je to materiálne subjektívne právo, ako aj jeho procesná ochrana. Actio vyjadrovalo vždy len určité subjektívne právo, preto každé subjektívne právo malo svoju žalobu. Pre každú typickú skutkovú podstatu existovala konkrétna žaloba. Nevhodný výber žaloby znamenal jej neúspešnosť. Žaloba vrcholila v dohode o spore – litiscontestatio. V poklasickej a justiniánskej dobe sa stala jednostranným aktom na ochranu subjektívneho práva. Odčlenila sa materiálna stránka od procesnej. Actio malo význam jednak ako procesný prostriedok a jednak ako súdne vymáhateľný nárok. Actio v sebe zahrňuje hmotno-právny aspekt.
b) duplicatio
- nová námietka žalovaného ako reakcia na replicatio
c) exceptio
- námietka predstavovala procesný inštitút namierený proti žalobe, cieľom ktorého bolo vylúčiť tvrdenie obsiahnuté v intentio alebo condemnatio (Ulpianus D 44, 1, 2)
- exceptio bola prostriedkom obrany žalovaného proti žalobcovi v spore, pričom išlo o časť formuly, nachádzajúcej sa medzi intentio a condemnatio.
- nepopieralo sa žalobcovo právo, ale namietalo sa, že je neopodstatnené
- mala sa uplatniť v konaní in iure

- námietky sa rozdeľovali ...

- námietky sa rozdeľovali najčastejšie na zrušujúce a odkladacie
- podľa právneho základu (Gaius 4, 118) rozoznávame civilné námietky – napr. exceptio iusti dominni proti actio Publiciana a prétorské námietky – napr. exceptio doli, metus proti rei vindicatio
- v prípade dokázania námietky žalovaným v procesnom štádiu apud iudicem bol verdikt absolučný.
d) replicatio
- žalobcove tvrdenie, ktoré bolo vsunuté do formuly proti námietke žalovaného

4. Kompenzácia, konexné a nekonexné pohľadávky
a) Definícia kompenzácie (následky kompenzácie)
Compensatio (započítanie, kompenzácia) je spôsob zániku záväzku zrušením pohľadávky vzájomným odrátaním od protipohľadávky tak, že jednému z veriteľov niekedy zostane len pohľadávka na zvyšok. Ak sú obe kompenzabilné pohľadávky v rovnakej výške, ich započítaním príde k zániku oboch pohľadávok. V opačnom prípade jedna zanikne v celosti, druhá zostane v platnosti ako saldo (zvyšok, rozdiel).
Modestinus D 16, 2, 1, - Započítania je vyrovnaniu dlhu a pohľadávky medzi sebou.

Poznámka k otázke Actio Publiciana:

• Kviritský vlastník ako žalobca v publiciánskom spore je úspešný proti tretím a neúspešný proti bonitárnemu vlastníkovi.
• Exceptio iusti dominii je procesná námietka žalovaného kviritského vlastníka.

2. Actio Negatoria
Definícia
Actio Negatoria (zapieracia žaloba) je vecná žaloba, ktoru držiaci kviritský vlastník chránil svoje vlastnícke právo v prípadoch, keď niekto vykonával k jeho veci vecné právo alebo ho iným spôsobom obmedzoval vo vlastníckom práve.
Účel žaloby:
Konštatovanie, že žalovaný nemá právo obmedzovať žalobcu (ius non esse). Cieľ žaloby spočíval v právnej fixácii úplnosti vlastníckeho práva žalobcu.
Charakteristický znak:
Pre Actio Negatoria je charakteristická negatívna formulovaná intencia.

Legitimácia:

AKTÍVNE LEGITIMOVANÝ PASÍVNE LEGITOMOVANÝ
- držiaci kviritský vlastník - ten, kto si robí vecný nárok
Postavenie žalobcu:
Žalobcu zaťažuje: a) dôkazné bremeno o vlastníckom práve
b) dôkaz o tom, že žalovaný sa správal rušivo
Postavenie žalovaného:
Nejednoznačné. Platí tu domnienka úplnosti vlastníckeho práva žalobcu.
Rozsudky:
- ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo, rozsudok je kondemnačný /žalovaný je povinný odstrániť rušivý stav, nahradiť spôsobenú škoda a dať cautio de amplius non turbando (zábezpeku vo forme stipulácie)/
- ak žalobca nepreukáže svoje vlastnícke právo , rozsudok je absolučný.

Legitimácia:

AKTÍVNE LEGITIMOVANÍ PASÍVNE LEGITIMOVANÍ
- bonitárny vlastník - každý tretí
- uzukapient - kviritský vlastník
- kviritský vlastník

Právna fikcia:
Actio Publiciana obsahuje fikciu uplynutej vydržacej lehota (et nondum usucaptum petet). Sudca mal na základe prétorovho uloženia fingovať uplynutie vydržacej doby (v konaní apud iudicem). Sudca mal zistiť, či by sa žalobca stal kviritským vlastníkom, keby vec držal počas celej vydržacej doby.
Výhoda A.P.:
Kviritský vlastník nemusí dokazovať svoje vlastnícke právo k veci ( v reivindikačnom procese je povinný takýto dôkaz urobiť)

13. Ktoré deti sa považovali za splodené manželom?

Deti narodené v manželstve sa zásadne pokladali za splodené manželom (Paulus, D, 2, 4, 5) za predpokladu, že sa narodili v 182. dni od uzavretia manželstva a najneskôr v 300. deň po jeho zániku (Ulp., D, 38, 16, 3, 11-12)
14. Ktorým okamihom sa stávajú osoby: a) sui iuris a b) alieni iuris?
Sui iuris – úplnú právnu spôsobilosť mal iba pater familias. Právna spôsobilosť sa viazala na postavenie osoby ako slobodnej, rímskeho občana, čelné postavenie v rodine ako aj na bezúhonnosť.
Alieni iuris – všetky osoby podriadené moci hlavy rodiny vrátane otrokov (deti poriadené otcovskej moci, manželka podriadená manželskej moci, iné slobodné osoby dočasne závislé od moci hlavy rodiny – delikventi, insolventní dlžníci)Osoby alieni iuris sa sui iuris stávali: prepustením otrokov na slobodu
manželka po rozvode
muž po návrate zo zajatia, ak bol predtým sui iuris
smrťou pater familias

Osoby sui iuris sa stávali alieni iuris stratou niektorého zo status:

• capitas deminutio maxima – (strata slobody – napr. zajatie)
• capitas deminutio media – (strata občianstva – napr. postavenie peregrína)
• capitas deminutio minima – (zánik agnátskej väzby s rodinou – emancipácia alebo vstup do inej rodiny)
OSTATNÉ OKRUHY RÍMSKEHO PRÁVA – výberové otázky

1. Actio Publiciana. Čo znamenal a akú fikciu fingoval?
Definícia:
Actio Publiciana bola vlastnícka žaloba podľa prétorského práva na ochranu bonitárneho vlastníka za účelom nadobudnutia kviritského vlastníctva vydržaním.
Charakter:
Actio Publiciana mala reiperzekutórny charakater (vec vymáhajúca žaloba).
Cieľ:
Actio publiciana má žalovanému uložiť povinnosť vec vydať bonitárnemu vlastníkovi.

6. Charakterizuje inštitút vena (dos)?

Veno malo manželovi prispieť na úhradu manželkiných bremien a bolo tiež znakom určitej prestíže a skutočnej existencie manželského zväzku. Predmetom vena mohol byť akýkoľvek majetkový substrát.
Rozoznávame: dos profecticia – veno, ak bola manželka nesvojprávna (aliena iuris), dával za ňu pater familias
dos advecticia – veno zriadené samou manželkou alebo kýmkoľvek iným okrem otca (treťou osobou)

7. Kto je podľa rímskeho práva právne spôsobilý a nie je sui iuris?
- osoby aliena iuris: manželské deti hlavy rodiny, manželské deti synov hlavy rodiny, manželka cum manu, nevesta hlavy rodiny, podrobená manželskej moci svojho manžela, každý, koho pater familias osvojil.
8. Kto je podľa rímskeho práva sui iuris a nie je právne spôsobilý?
- nedospelé deti po smrti pater familias
- osoby: - duševne choré, slepé, hluchonemé, s telesnými vadami
- osoby postihnuté infániou, márnotratné
- osoby, ktoré z určitého dôvodu zostali pod tutelou alebo kuratelou

9. Kto je podľa rímskeho práva uznaný za osobne slobodného?

- rímski občania: - narodení na slobode (ingenui) – cives Romani, Latini, dedictorum numero
- prepustení na slobodu (libertini)
- cudzinci (peregrines)

10. Kto je právne nespôsobilá a môže právne konať?
- dospelý otrok, duševne zdraví, mužského pohlavia

11. Kto mal úplnú právnu spôsobilosť a nebol subjektom práva?
- synovia vlastniaci peculium castrense alebo peculium quasi castrense

12. Kto konkrétne právne spôsobilý nemôže právne konať?
- ženy sui iuris
- nedospelý muži sui iuris
- dospelý muži sui iuris duševne chorí alebo márnotratní

4. Charakterizujte peculium castrensae a peculium quasicastrensae?

Peculium castrense bol majetok, ktorí získali synovia (alieni iuris) vo vojenských službách (žold, dary, vojnová korisť). Filius familias, hoci nebol osobou sui iuris, mohol samostatne disponovať medzi živými i v testamente s týmto majetkom. V neskoršom období sa podobná výhoda priznala aj synovi – štátnemu úradníkovi, pokiaľ išlo o majetok nadobudnutý z tejto funkcie (tzv. peculium quasicastrense)

5. Charakterizujte a vymenujte majetkovo-právne vzťahy medzi manželmi?
- existovali 3 typy majetkovo-právnej úpravy medzi manželmi:
a) režim úplného splynutia (absorbcia) majetku manželov
Majetok manželky splynul s majetkom manžela. Dôvodom splynutia bolo podriadenie sa moci manžela. Vlastníkom majetku ženy sa stáva manžel, ak bol sui iuris, ináč jeho pater familias. Manželka sa dostala do postavenie dcéry.
b) režim úplnej odluky (separácia) majetku manželov
Pri tomto režime právny poriadok zakázal darovanie medzi manželmi. Manželka ostala vlastníkom svojho majetku a mohla ním voľne disponovať bez toho, aby prispievala na vydržanie rodina alebo seba.
c) režim vena (dotálny režim)
Kompromis medzi režimom majetkovej odluky (separácie) a majetkovej absorbcie

d) Aké bolo postavenie manželky v agnátskej rodine?

- v agnátskej rodine mala manželka postavenie dcéry

2. Kognátska rodina
a) Čím boli spojené osoby v kognátskej rodine?
Kognátska rodina predstavovala zväzok ľudí, ktorí boli navzájom viazaní pokrvným vzťahom. Pokrvný vzťah sa zakladal zo strany muža splodením, zo strany ženy porodením.

b) Aké bolo postavenie manželky v kognátskej rodine?
Manželka mala v kognátskej rodine postavenie manžela, pretože pokrvný vzťah mohol založiť tak muž ako aj žena.

3. Čo v sebe zahŕňa otcovská moc?
1. ius vitae necisque – právo disponovať životom a smrťou podriadených detí
2. ius exponendi – právo uznať alebo odložiť novorodenca
3. ius vendendi – právo predať podriadené deti do otroctva za Tiber
4. prenechať podriadené deti inému na osvojenie
5. odovzdať deti do mancipácie z dôvodu nahradenia škody

Základné rozdiely

1. bonorum possessor sa stával iba bonitárnym vlastníkom, zatiaľ čo heres sa stával kviritským vlastníkom
2. bonorum possesio bolo udeľované iba na základe žiadosti uchádzača.
3. dedičská postupnosť podľa ius civile nebola viazaná časom. Žiadosť o udelenie držby dedičstva bola viazaná časom (ascendenti, descendenti – do 1 roka, ostatní do 100 dní museli podať žiadosť)
4. rozdiely v procesnej ochrane – (civilný dedič – heredetis petitio, držiteľ dedičstva interdikt Quorum bonorum, fiktívne žaloby „si heres esset“.)
12. Charakterizujte Bonnorum possessio
- prétorské právo podporovalo pokrvné príbuzenstvo
Skupiny podľa bonnorum possessio:
1. unde liberi (deti, aj emancipované)
2. unde legitimi (dedičia podľa Zákona XII. tabúľ – sui heredes, proximus agnatus, gentiles)
3. unde proximi cognati (pokrvní príbuzní do 6. stupňa)
4. unde vir et uxor (pozostalý manžel, manželka)

Rodinné právo

1. Agnátska rodina
a) Čím boli spojené osoby v agnátskom vzťahu?
- agnátsky vzťah bol mocensko-právny zväzok a všetky osoby boli podriadené otcovskej alebo manželskej moci pater familias (hlavy rodiny)
b) Ktoré osoby radíme k osobám v agnátskom vzťahu?
• otec manžel ako hlava rodiny
• manželka in manu
• deti (mužského aj ženského pohlavia bez rozdielu)
• ich manželky a manželia (detí)
• potomkovia ženatých aj vydatých dcér
• nemanželské deti nevydatých dcér
c) Aké následky mala smrť hlavy rodiny v agnátskom vzťahu?
Smrť hlavy rodiny (prirodzená alebo právna) spôsobila skončenie agnátskeho vzťahu resp. jeho rozpad na toľko nových agnátskych rodín, koľko mužov bolo priamo podriadených zomrelému pater familias.

Formálne právo (príklad):

Pater familias (poručiteľ)


syn A syn B dcéra C
2/3 dedičstva obídený 1/3 dedičstva

Rezultát: Závet je neplatný, nastupuje dedenie zo zákona: A 1/3, B 1/3, C 1/3.

9. Aký je rozdiel medzi dedením podľa Zákona XII. tabúľ, podľa prétorského ediktu a podľa Justiniánskej novely č. 118, 127.
Pri dedení zo zákona podľa zákona XII.tabúľ dedili len agnáti.
Pri dedení podľa Justiniánskej novely č. 118, 127 – dedili kognáti.
Pri dedení podľa prétorského ediktu dedili aj kognáti i agnáti.

10. Dedičská substitúcia - náhradníctvo v dedení?
Substitúcia bolo ustanovenie náhradného dediča pod odkladacou podmienkou pre prípad, že by prvý dedič dedičstvo nenadobudol.

Substitúcia existovala v troch podobách:

• všeobecné náhradníctvo (substitutio vulgaris) – pre prípad, že by sa primárny dedič nestal dedičom
• náhradníctvo nedospelých (substitutio pupillaris) – pre prípad, keby nedospelé dieťa umrelo predtým, ako by dosiahlo vek dospelosti
• kvázipupilárne náhradníctvo (substitutio quasipupillaris) – ak dospelý potomok nemohol zriadiť závet pre duševnú chorobu

11. Vzťah medzi hereditas a bonorum possessio?
Pôvodná dedičská postupnosť je hereditas. Spravodlivé dôvody však viedli mnohokrát prétorov k tomu, aby doplňovali alebo i opravovali zastaralé princípy. V tomto duchu favorizoval prétor pokrvné príbuzenstvo – chránil osoby, ktorých nárok považoval za spravodlivý tým, že udeľoval držbu dedičstva – bonorum possessio. Osoby, ktorým bola držba dedičstva vecí udelená, sa však heredes dedičmi v zmysle ius civile nestávali – boli iba heredes loco.

7. Názory jednotlivých právnikov (škôl) na zavisnuté dedičstvo (ležiace dedičstvo, heredit iacens)?

Medzi rímskymi právnikmi bolo sporné, koho treba v tomto medziobdobí považovať za subjekt, za vlastníka pozostalosti. Podľa Ulpiána sa pozostalosť v tomto období upínala ešte na osobu zomrelého. Podľa Labea, Gaia pozostalosť bola majetkom bez pána, nie však res nullius. Podľa Paula za subjekt pozostalosti sa mal pokladať budúci dedič.


8. Neopomenuteľní dedičia podľa civilného a prétorského práva?
- formálne právo neopomenuteľného dediča spočívalo v jeho nároku byť v poručiteľovom závete spomenutý, či už ako ustanovený dedič alebo ako vydedený
- neopomenuteľnými dedičmi boli:
a) podľa civilného práva sui heredes závetcu
b) podľa prétorského práva okrem sui heredes aj emancipované deti závetcu
c) podľa justiniánskeho práva potomkovia a predkovia poručiteľa
- neopomenuteľnými dedičmi boli osoby v blízkom príbuzenskom vzťahu k poručníkovi, ktoré pokiaľ boli v testamente obídení, boli povolané proti testamentu – contra tabulas.

4. Rozdiel medzi závetom a kodicilom (písomný dokument bez formalít záväzku)?

Kodicil sa od závetu odlišoval tým, že neobsahoval ustanovenie dediča alebo vydedenie. Kodicil je písomný dokument bez formalít závetu. Ak chýba v závete ustanovenie dediča, závet je neplatný resp. nadobúda charakter kodicilu.

5. Justiniánove novely č. 118 a 127
a) Justiniánove novely č. 118 a 127 sa týkali intestantneho alebo testamentárneho dedenia?
- týkali sa intestantného dedenia (zákonného dedenia, heredetas legitima)
b) Do akých tried rozdelil Justinián dedičov?
I. descendenti (potomci)
II. ascendenti (predkovia) a plnorodí súrodenci
III. polorodí súrodenci (uterini)
IV. všetci ostatní boční pokrvní príbuzní (do 6. stupňa)
- pozostalý manžel, manželka dedili iba ak neostal žiadny kognát – ako piata trieda v Justiniánskych novelách je uvedená len v literatúre Blaho, Haramia, Židlická - Základy rímskeho práva!!!

c) Na akých 2 princípoch založil ...

c) Na akých 2 princípoch založil Justinián svoju reformu v dedičskom práve?
- základom dedenia bol kongnátsky vzťah
- rozdielnosť pohlavia bola právne irelevantná

6. Charakterizujte adičný princíp, delačný princíp pri dedení a zavisnuté dedičstvo?
a) Adičný princíp
- prijatie ponúkaného dedičstva povolaným dedičom
b) Delačný princíp pri dedení
- povolanie k dedičstvu na základe závetu alebo zákona
c) Zavisnuté dedičstvo (ležiace dedičstvo, heredit iacens)
- ležiace dedičstvo bolo označením pre dedičský majetok po smrti poručníka do doby prevzatia dedičstva dedičom
- hovoríme o ňom v medziobdobí, ktoré vzniklo na základe delačného a adičného princípu, a v dôsledku ktorého sa nevedelo kto je dedičom - dedičstvo ležalo, spočívalo (iacet)
- heredetas iacens je v záujme zachovanie jednoty a integrity pozostalosti právnickou osobou

Základné znaky (charakteristiky) závetu:

• jednostranný právny úkon
• odvolateľný prejav vôle
• prísna formálnosť
• úkon mortis causa
• podstatnou náležitosťou je ustanovenie dediča
Spôsobilosť zriadiť závet:
- len rímsky občan, spôsobilý na právne úkony.
- sem zaraďujeme: pater familias, ženy sui iuris, synovia s peculium castrense resp. quasicastrense, štátni otroci, ak išlo o polovicu ich peculia
Formy závetu (druhy závetu):
1. testamentum calatis comities
2. mancipačný testament
3. prétorský testament
4. mimoriadne testamenty – (testamentum in procinctu, vojenský testament, vidiecky testament
testament v čase moru, testament parentis inter liberos)

PROXIMUS AGNATUS (príklad)

Vysvetlivky: poručiteľ

skôr zomrelý
Otec– A



PATER FAMILIAS – B BRAT – C BRAT - D


SYNOVEC 1 SYNOVEC 2 SYNOVEC 3


PRASYNOVEC (a)
Dedia: synovec 1 a synovec 2 per capita
Nededia: prasynovec (a), nakoľko synovci sú v bližšom stupni. Neplatí per stirpes ako pri sui heredes.

Dedičské právo

1. Dedičská postupnosť
- znamená prechod práv a záväzkov z osoby zomrelej (poručiteľa) na jeho dedičov
- základným predpokladom dedičskej postupnosti bola smrť poručiteľa, po ktorej prechádzala pozostalosť formou univerzálnej sukcesie jedným razom „uno actu“ na dediča
- rozlišujeme dedičskú postupnosť:
• intestantná dedičská postupnosť ( dedenie zo zákona, heredetas legitima)
• testamentárna dedičská postupnosť (dedenie z testamentu, heredetas testamentaria)
- dedičská postupnosť podľa testamentu mala prednosť pred postupnosťou zákonnou (intestantnou). Platila zásada „nemo pro parte testatus, pro parte intestatus decedere potest“

2. Dedenie podľa hláv a kmeňov
- pri dedení podľa zákona zo zákona XII. tabúľ (V. tabuľa – Dedičské právo) dedili len agnáti rozčlenení do troch skupín:
• sui heredes (vlastní dedičia)
• proximus agnatus (najbližší agnát)
• gentiles (príslušníci rodu)

K dedičstvu bol povolaný ...

K dedičstvu bol povolaný každý sui heredes. Ak medzi sui heredes boli príbuzní bližší aj vzdialenejší delilo sa dedičstvo podľa kmeňov. Príklad – viď príklad v grafe – sui heredes.
Ak nebol po ruke sui heredes dedil najbližší agnát. Ak boli viacerí rovnako blízki, delili rovnakým dielom podľa hláv.
SUI HEREDES (príklad)
Vysvetlivky: poručiteľ

skôr zomrelý
Pater familias – A




SYN - B SYN – C SYN – D



VNUK - 1 VNUK - 2 VNUK – 3 VNUK – 4

Dedičstvo sa rozdelí podľa dvoch kmeňov, t.j. per stirpes (B, D)
Dedia: syn – B (1/2), vnuk – 3 (1/4), vnuk – 4 (1/4)
Nededia: syn – C (nie je už agnát), vnuk – 1, vnuk – 2 (nie sú ešte sui heredes)

91, Pojem a druhy ...

91, Pojem a druhy prameňov medzinárodného práva verejného

¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦

92, Medzinárodnoprávna zodpovednosť a donucovacie prostriedky

¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦

93, Normy a subjekty medzinárodného práva súkromného

¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦

94, Pramene medzinárodného práva procesného, riešenie sporov vznikajúcich pri zahraničnoobchodnej činnosti

7. konanie v ...

7. konanie v oblasti referenda
navrhovateľmi môžu byť a), b), c), e), alebo min.350 000 občanov (petičný hárok)
ÚS rozhodne do 10 dní a záver publikuje v zbierke zákonov
8. konanie v oblasti sťažnosti NR SR proti prezidentovi pre vlastizradu
rozhoduje sa rozsudkom
ak je uznaný vinným, je aj pozbavený funkcie
ÚS je tr.zákonníkom viazaný len kým ide o kvalifikáciu tr.činu

Ústavný súd rozhoduje o súlade:
a) zákonov s ústavou a s ústavnými zákonmi
b) natiadení vlády, všeob.záv.práv.predpisov ministerstiev a ostat. orgánov št.správy s ústavou, s úst.zákonmi a zákonmi
c) všeob.záv.práv.predpisov s medzinárod.zmluvami

Ústavný súd rozhoduje kompetenčné spory medzi ústred.orgánmi št. správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný št.orgán.
Proti rozhodnutiam ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

2. rohoduje o sporoch o príslušnosť ...

2. rohoduje o sporoch o príslušnosť medzi orgánmi št.správy rozhodnutie = nález
3. vo výklade úst. zákonov - vtedy, ak legálny výklad nie je správny -ÚS nemôže posudzovať návrhy zákonov
4. konanie o úst.sťaťnostiach
podá ho FO alebo PO, keď nejakým právoplatným rozhodnutím bola porušená jeho sloboda alebo právo
konanie je do 2 mesiacov od rozhodnutia
rozhoduje sa nálezom
5. konanie vo volebných veciach
navrhovateľmi sú: a) polit.strany zúčastnené vo voľbách
b) 10% oprávnených voličov prísluš.voleb. obvodu
c) samostat.kandidát na poslanca
ÚS je povinný rozhodnutie doručiť polit.stranám a môže voľby vyhlásiť za neplatné
ďalej môže: a) zrušiť napadnutý výsledok volieb
b) zrušiť rozhodnutie voleb.komisie a vyhlási za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený
c) sťažnosť zamietne uznesením
6. konanie o rozpustení polit.strany alebo o pozastavení jej činnosti
navrhovateľmi môžu byť všetci okrem f) + polit.strana, kt. je registrovaná

účastníci konania:

a) FO
b) PO
• musia byť zastupovaní advokátom alebo komerčným právnikom

KONANIE PRED ÚS SR:
• počas konania nie je možné podať ďalší návrh
• každý návrh je vopred prerokovaný
• ak by sudca mohol byť zaujatý je z konania odvolaný al.môže odstúpiť
• za konania sa neplatia poplatky

výnimky: a) za neoprávnenú sťažnosť FO (až do výšky 5 000.-Sk)
b) ak ide o nález v konaní v rozpore s pr.predpismi
OBLASŤ PÔSOBENIA ÚS SR:
1. ÚS koná v súlade s práv.predpismi
návrh podajú iniviatívne osoby (okrem f)), kt. musia presne udať pr. predpis, kt.je v rozpore s ústavou
privoláva sa aj vydávateľ pr.predpisu, môže sa privolať aj gen. prokurátor alebo predseda ÚS
ak je rozhodnutie v nesúlade s ústavou - výsledok = nález - posiela sa navrhovateľovi a je publikovaný v zbierke zákonov
2

335 Zákon o súdoch

• je možné zriadiť v ktoromkoľvek mestne súd, v ktorého kompetencii bude problematika pra. - práv. alebo trestných vzťahov
• sudcom sa môže stať osoba - majúce pravnícké vzdelanie
dovŕšila 25 rokov
bola vymenovaná a zložila sudcovský sľub

NÁVRH NA ÚS SR MÔŽE PODAŤ: (zák. NR č.38/93)
a) 1/5 poslancov
b) vláda
c) prezident
d) súd (okr., vojen.)
e) generálny prokurátor
f) každý, kto je presvedčený, že jeho práva boli porušené rozhodnutím
orgánov ŠS alebo orgánov územ.samosprávy - ÚS sa tým môže alebo ne-
musí zaoberať

návrh: - musí byť písomnou formou
musí obsahovať dôkazy a byť jasný

tr.stíhanie je možné len ...

• tr.stíhanie je možné len na základe rozhodnutia pléna (súhlasiť musí najmenej 7 sudcov)
rokovania sú verejné
v ostat.veciach rozhoduje ÚS SR v senátoch (3 sudcovia)
kancelária ÚS SR rieši administrat.záležitosti - jej predseda je menovaný predsedom ÚS SR
v ÚS SR pôsobia tiež poradcovia - sú nimi právnici s min. 10 ročnou praxou


Sudcovia ÚS SR musia mať:
a) minimálne 40 rokov
b) VŠ - právnické vzdelanie
c) min.15-ročnú prax
Zánik funkcie sudcu:
a) uplynutím doby 7 rokov
b) písomným vzdaním sa - ale až po 2 mesiacoch
c) môže byť odvolaný prezidentom

d) ak spáchal ...

d) ak spáchal úmyselný tr.čin
e) konanie nie je v súlade s postavením sudcu
disciplinárne konanie
f) ak nemôže vykonávať funkciu dlhšie ako 1 rok
g) ak je zbavený spôsobilos.vykonávať práv.úkony

Sudcovia:
• sudca nemôže vykonávať funkciu poslanca, ani iné funkcie
• sú nezávislí funkcionári viazaní ústavou a úst.zák. a pri rozhodovaní aj predpisom vyššej PN, než o kt. sa rozhoduje
• sú viazaní mlčanlivosťou a sú disciplinárne zodpovední
• imunita - nemôžu byť vzatí do väzby bez súhlasu ÚS SR hodnostné hierarchie sudcov - vyšetrujúci sudca
súdca
súdny radca
hlavný súdny radca
• sudca je menovaný doživotne, vždy pre určitý súd, každá zmeana musí byť odsuhlasená
• odvolaný môže byť ak - nedodrží zákon
• sa sám vzdá funkcie

90, Ústavný súd Slovenskej republiky

Ústavné zásady súdov - nezávislosť sudcov
• zborové rozhodovanie
• rovnosť účastníkov
• ústnosť - dôležitá svedecká výpoveď
• ÚS SR = nezávislý súdny orgán, kt. úlohou je ochrana ústavnosti
• sídlo je v Košiciach
• 10 sudcov, predseda Ústavného súdu (Milan Čič), podpredseda (20 sudcov volí NR priamo na dobu neurčitú - 10 menuje prezident na sedem rokov, NR SR určuje ich platy)
• sudcovia pôsobia v pléne alebo senátoch (zákon o tom presne hovorí kedy a ako - zák.č.114/93 = spravovací a rokovací poriadok ÚS SR v
pléne:
1. o vlastizrade prezidenta (všet. 10 sudcov)
2. o súlade ústavy a práv. predpisov
3. o ústavnosti volieb