Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

2. Nároky vecne oprávneného nemusia viesť nevyhnutne k evikcii.

Mysliteľné sú 2 zvláštne situácie:
a. kupujúci sa dohodne so záložným veriteľom a predmetnú vec od neho kúpi, aby si ju mohol ponechať
b. kupujúci sa nechá v súdnom spore so žalovaným veriteľom odsúdiť na zaplatenie peňažnej sumy vzhľadom na to, že v rímskom súdnom procese platila zásada pekuniárnej kondemnácie, a tým kupujúci zostane v držbe veci
V oboch prípadoch má však kupujúci výdavky. Ak kupujúci už zaplatil kúpnu cenu predávajúcemu, má voči nemu nárok v rámci žaloby z kúpy (ACTIO EMPTI). Ak však kupujúci ešte nezaplatil predávajúcemu kúpnu cenu, predávajúci nemá nárok voči kupujúcemu v rámci žaloby z predaja (actio venditi).
d) Ako môže záložný veriteľ vysúdiť prebytok?
Nemôže, pretože prebytok prináleží záložnému dlžníkovi

Prípad č. 10

Záložný dlžník predal vec záložného práva:
a) Aké žaloby mal veriteľ proti kupujúcemu?
Vzhľadom na to, že ručný záloh patrí systematicky do vecného práva a tiež do záväzkové práva, záložný veriteľ má k dispozícii 2 typy žalôb:
• actio in rem – t.j. vecnoprávne žaloba – Actio pigneratitia in rem, Interdictum Salvianum, Actio Erviana, Vindicatio pignoris, Actio hypothecaria, actio quasi serviana
• actio in personam – t.j. záväzkovoprávne žaloby – Actio pigneratitia in personam contraria
b) Dajú sa tieto žaloby uplatniť aj voči dobromyseľnému?
Áno. Od 2. storočia pred Kristom mohol záložný veriteľ použiť tieto žaloby voči každému držiteľovi založenej veci, teda aj voči dobromyseľnému kupujúcemu.
c) Ak je kupujúci odsúdený, aké má právne postavenie?
1. Vydá vec vecne oprávnenému (záložnému veriteľovi), čím stratí držbu veci aj jej využívanie. Zároveň mu vznikne evikčný regres voči predávajúcemu (záložnému dlžníkovi).

Prípad č. 9

Osoba A sa dohodla s osobou B na predmete kúpy, ale cenu mal určiť Titius.
Právnik A a B hovoria: Kúpa je platná hneď.
Právnik C a D hovoria: Až keď kupujúci príjme cenu.
a) Kedy je kúpa platná?
Nie. pretože ak chcú kontrahenti uzavrieť kúpnu zmluvu, je nevyhnutné, aby ich vôľa bola zameraná na predmet kúpy a kúpnu cenu, pretože ich consensus sa týka podstatných (esenciálnych) prvkov kúpnej zmluvy.
b) Je platná podľa A a B?
Nie, pretože dohoda na predmete kúpy bez určenia ceny nespĺňa zákonné minimum. Zákonným minom je konsenzus kontrahentov na predmete kúpy ako aj na kúpnej cene.
c) Je platná podľa C a D?
Áno, pretože sú splnené oba esenciálne prvky kúpnej zmluvy, ktoré tvoria zákonné minimum, aby kúpa bola uzavretá (cena je už vyjadrená).

POZNÁMKY:
- tento prípad sa však dá vypracovať aj z iného uhla pohľadu, ak ho spojíme s tvrdeniami určitých právnikov. Analogicky si treba pozrieť tiež prípad č. 6 a podľa vlastného uváženia porozmýšľať nad odpoveďami pri tomto prípade.

b) Môže B od neho žiadať kúpnu cenu?

Nie, pretože otroka nebolo možné žalovať ani exekvovať za jeho záväzky. Za záväzky otroka zodpovedal nositeľ moci nad ním (adjektívna zodpovednosť). Takže osoba B mohla vymáhať kúpnu cenu od nositeľa moci nad otrokom na základe adjektickej žaloby ACTIO VENDITI (žaloba so zámenou subjektov).
c) Aký záväzok vznikol?
Vznikol naturálny záväzok – mohol sa síce právoplatne splniť, ale jeho splnenie sa nemohlo dosiahnuť žalobou ani exekúciou.
d) Zmenila by sa situácia, ak by sklad vyhorel bez zavinenia (keď obilie bez viny Sticha zhorí)?
Nezmení, pretože záväzok otroka bol nežalovateľnou obligáciou.
respektíve
Nezmení, keďže už došlo k odovzdaniu predmetu kúpy, nebezpečenstvo znáša kupujúci, takže predávajúci môže vymáhať kúpnu cenu.

d) Koľko vysúdi záložný veriteľ od kupujúceho?

Záložný veriteľ vysúdi hodnotu veci od kupujúceho, pričom je povinný vydať záložnému dlžníkovi zvyšok – (superfluum, hyperocha) t.j. sumu, ktorá prevyšuje hodnotu zaistenej pohľadávky.
e) Ako môže záložný veriteľ vysúdiť prebytok?
Nemôže, pretože prebytok prináleží záložnému dlžníkovi.
f) Ako môže záložný dlžník vysúdiť prebytok?
Záložný dlžník má na vydanie prebytku od záložného veriteľa k dispozícii záväzkovoprávnu žalobu – Actio pigneratitia in personam directa, ktorá vyplýva z uzavretého kontraktu, t.j. PIGNUS-u.


Prípad č. 8
Stichus je otrok svojho pána a robil na poľnohospodárskom pozemku v Itálii bez pekúlie. Kúpil príležitostne obilie od B a odniesol ho do sýpky. B nedostal od neho peniaze.
a) Má Stichus oprávnenie kúpiť vec?
Áno. Otrok síce nemal právnu spôsobilosť, ale mal spôsobilosť právne konať, teda mohol sa zaväzovať, ale všetko čo nadobudol, nadobúdal pre svojho pána. Ak sa otrok zaväzoval, tak z takéhoto konania vznikol iba naturálny záväzok.

b) Je možné tieto žaloby použiť ...

b) Je možné tieto žaloby použiť proti dobromyseľnému kupujúcemu (v prípade dobromyseľnosti)?
Áno. Od 2. storočia pred Kristom mohol záložný veriteľ použiť tieto žaloby voči každému držiteľovi založenej veci, teda aj voči dobromyseľnému kupujúcemu.
c) Ak je kupujúci odsúdení, aké má právne možnosti?
1. Vydá vec vecne oprávnenému (záložnému veriteľovi), čím stratí držbu veci aj jej využívanie. Zároveň mu vznikne evikčný regres voči predávajúcemu (záložnému dlžníkovi).
2. Nároky vecne oprávneného nemusia viesť nevyhnutne k evikcii. Mysliteľné sú 2 zvláštne situácie:
a. kupujúci sa dohodne so záložným veriteľom a predmetnú vec od neho kúpi, aby si ju mohol ponechať
b. kupujúci sa nechá v súdnom spore so žalovaným veriteľom odsúdiť na zaplatenie peňažnej sumy vzhľadom na to, že v rímskom súdnom procese platila zásada pekuniárnej kondemnácie, a tým kupujúci zostane v držbe veci
V oboch prípadoch má však kupujúci výdavky. Ak kupujúci už zaplatil kúpnu cenu predávajúcemu, má voči nemu nárok v rámci žaloby z kúpy (ACTIO EMPTI). Ak však kupujúci ešte nezaplatil predávajúcemu kúpnu cenu, predávajúci nemá nárok voči kupujúcemu v rámci žaloby z predaja (actio venditi).

c. Smie Titius podľa stanoviska ...

c. Smie Titius podľa stanoviska Procula voľne určiť výšku kúpnej ceny?
Nesmie. Vychádza sa z predpokladu, že Titius je odborník v určovaní cien a nie iba náhodne vyhliadnutá osoba. Titius má pri určovaní ceny vystupovať objektívne a nezaujato.
d. Aké účinky má smrť Titia alebo jeho odmietnutia vykonať ocenenie?
Nedošlo by ku kúpnej zmluve.

Prípad č. 7
Záložný veriteľ má pohľadávku za 500, dlžník predal vec za 1500.
a) Aké žaloby má záložný veriteľ voči kupujúcemu?
Vzhľadom na to, že ručný záloh patrí systematicky do vecného práva a tiež do záväzkové práva, záložný veriteľ má k dispozícii 2 typy žalôb:
• actio in rem – t.j. vecnoprávne žaloba – Actio pigneratitia in rem, Interdictum Salvianum, Actio Erviana, Vindicatio pignoris, Actio hypothecaria, actio quasi serviana
• actio in personam – t.j. záväzkovoprávne žaloby – Actio pigneratitia in personam contraria

Prípad č.6

Kúpna cena musí byť určitá. Lebo, ak sme sa medzi sebou dohodli, že vec sa má kúpiť za takú kúpnu cenu, ako vysoko vec ocení Titius, popiera Labeo, že by tento právny úkon mal nejaké právne účinky. Tento názor schvaľuje Cassius. Ofilius uznáva aj v tomto prípade kúpnu zmluvu za platnú. K tomuto názoru sa pripája aj Proculus.
a. Pokúste sa nájsť argumenty pre oba názory?
Stanovisko Labea a Cassia možno odôvodniť tak, že zo skutočnosti, že sa strany dohodli na určení kúpnej ceny tretím ešte stále nie je jasne určená kúpna cena, teda nemožno hovoriť o platnej kúpe.
Proculus a Offilius asi dôvodili tým, že väčšinou sa odhad ceny prenecháva ľuďom znalým pomerov na trhu, u ktorých existuje záruka objektívneho a nestranného postupu, ktorý vyústi do alikvótneho určenia ceny.
b. Ako by asi rozhodol Proculus, ak by predávajúci povedal: „môžeš mať vec za toľko, koľko chceš zaplatiť?
Chýbal by tu moment dohody strán o cene a kontrakt by sa zmenil na diktát zo strany kupujúceho, nemohli by sme hovoriť o konsenze. Takéto určenie ceny by sa považovalo zo contra bonos mores.

Prípad č.4

Sempronius kúpil od Gaia otrokyňu – pannu. Neskôr zistil, že Gaius mu predal ženu.
a. Je kúpa platná?
Kúpa je platná. V rímskom práve sa nedostatky v zhode vôle zohľadňovali len ak išlo o skutkový omyl, podstatný omyl a ospravedlniteľný omyl súčasne. Podľa môjho názoru to nebol omyl podstatný, pretože tento omyl sa netýkal podstaty a množstva predmetu, ale len jeho vlastností. Omyl vo vlastnostiach bol právne bezvýznamný.
b. Akého omylu sa dopustil Sempronius?
Sempronius sa dopustil omylu v skutkovej podstate vlastnosti veci.
c. Čoho sa dopustil Gaius?
Gaius sa dopustil podvodu, pretože zlomyselne uviedol Sempronia do právneho úkonu.
d. Môže sa použiť actio redhibitoria, aké žaloby sa môžu použiť?
Nemôže použiť actio redhibitoria, pretože neexistencia panenstva nebola braná ako fyzická vada. Uvádza sa to v Edikte kurulských edilov. Môže použiť actio empti na náhradu škody.

Prípad č.5

A B, C, D založilo spoločenstvo dedičov societom.
a. Čo sa stane, keď zomrie C?
Societas zanikne, pretože societas zaniká smrťou alebo vystúpením ktoréhokoľvek spoločníka zo society.
b. Ako si podelia majetok A, B, D?
Podiel zosnulého prejde na jeho dedičov, ostatní sa podelia podľa svojich podielov.
c. Budú také isté následky, ak zomrie D?
Áno. Právne následky sú rovnaké ako v prípade, keď zomrel C (viď bod a.). Societas zanikne, pretože societas zaniká smrťou alebo vystúpením ktoréhokoľvek spoločníka zo society.
d. Akú žalobu proti sebe mohli použiť členovia spoločnosti?
Actio pro socio, ale až po zániku spoločnosti, pretože počas jej existencia sa spoločnosť zakladala na dôvere a jej členovia sa nemohli žalovať.
e. Možno založiť societas, kde by mal každý spoločník iný podiel?
Áno, bolo možné založiť societas, v ktorej spoločníci majú rôzne podiely, ale všetci sa museli podieľať na zisku a strate.
Neprípustná je societas, v ktorej sa jeden spoločník podieľa len na zisku a druhý len na strate (societas leowina).

Keď vec založil záložnému veriteľovi, ...

Keď vec založil záložnému veriteľovi, stal sa záložným dlžníkom (záložný dlžník drží vec vždy len za účelom vydržania), ochrana držby však bola poskytnutá záložnému veriteľovi ako faktickému držiteľovi bez toho, že by mohol vec vydržať.
b. Čo sa zmení, ak sa jednalo o nemancipačnú vec?
Ak by scudziteľ bol vlastníkom nemancipačnej veci a kupujúci by ju nadobudol tradíciou, mal by k tejto veci vlastnícke právo, ale scudziteľ ešte vlastníkom nebol a nemohol previesť viac práv ako sám mal (zásada nemo plus iuris) – kupujúci vec by mal iba v držbe.
c. Čo sa zmení, ak sa predávajúci stal dodatočným vlastníkom?
Kupujúci sa stáva bonitárnym vlastníkom s možnosťou vydržať vec do kviritského vlastníctva. Vydržacie leho plynie aj ak dal vec do detencie záložnému veriteľovi. Jej plynutie sa prerušilo odcudzením. Záložný dlžník zodpovedá za culpu levis a custodiu, patrí mu však proti záložnému veriteľov actio pigneraticia na náhradu škody, za predpokladu, že svoj dlh splnil.

d. Aké žaloby má A voči osobe sui iuris?

Osoba A nemá voči osobe sui iuris žiadnu žalobu. (vysvetlenie viď bod c.)
e. Kto a kedy nesie zodpovednosť?
Pred uzavretím kúpnej zmluvy nesie zodpovednosť predávajúci ako vlastník veci, po odovzdaní predanej veci nesie zodpovednosť kupujúci, pretože spravidla odovzdaním nadobúda vlastnícke právo (platila zásada – za náhodu zodpovedá vlastník).
Ak však uzavretie kúpnej zmluvy a odovzdanie sa časovo rozpadá, tak zodpovednosť za nebezpečenstvo prechádza z predávajúceho na kupujúceho v okamihu perfekcie kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva je perfektná, ak je predmet kúpy individualizovaný, kúpna cena istá a účinky zmluvy nie sú závislé od suspenzívnej kondície.

Prípad č. 3
Nevlastník predal mancipačnú vec bez mancipácie. Po čase kupujúci túto vec založil a neskôr záložnému veriteľovi túto vec odcudzili.
a. Právne postavenie kupujúceho v jednotlivých fázach
Kupujúci sa stal len držiteľom, pretože išlo len o tradíciu, lebo mancipačné veci za účelom prevodu vlastníckeho práva sa musia scudzovať slávnostným formálnym právnym úkonom (mancipácio/in iure cessio) a navyše scudziteľ nebol vlastníkom veci.

Prípad č. 2

A kúpila od B vázu a poslala po ňu otroka, ktorému ju po odovzdaní odcudzila osoba C.
a. Kto je vlastníkom?
Vlastníkom vázy je osoba A, pretože tá nadobudla vlastníctvo prostredníctvom svojho otroka. V tomto prípade nadobúdal detenciu k váze otrok pre pána na základe príkazu (iussum) svojho pána.
Respektíve vlastníkom je osoba A, lebo váza bola zaplatená a odovzdaná. Toto tvrdenie však nevyplýva jednoznačne z textu (zmienka o zaplatení?).
b. Akú actio má A proti C?
Actio furtiva – (žaloba znela na pokutu)
Actio vi bonorum raptorum – žaloba z lúpeže v prípade násilného odňatia vázy otrokovi, ktorá znela na 4-násobok
c. Aká by bola situácia, keby namiesto otroka, bola osoba sui iuris, slobodná?
Ak by osoba A poslala po vázu osobu sui iuris, muselo by to byť najskôr na základe príkazu – mandatum. Pričom slobodná osoba by bola mandatárom t.j. správca na obstaranie jedinej záležitosti a osoba A príkazcom t.j. mandantom. Ak by mandatárovi vec ulúpili, škodu (stratu) nemusí osobe A nahradiť, pretože mandatár zodpovedá za DOLUS a CULPU, ale za CUSTODIU a VIS MAIOR zodpovedá mandant.

b. Môže C použiť tú istú ...

b. Môže C použiť tú istú žalobu ak zomrel otrok pred litiskontestáciou?
- Nie, pretože rei vindicatio k dispozícii nemá, lebo zánikom veci zaniká aj vlastníctvo, a tým sa stáva žaloba rei vindicatio nepoužiteľná.
- C má k dispozícii ACTIO FURTI a CONDICTIO FURTIVA, lebo tieto žaloby možno použiť aj v prípade, že vec zanikla
c. Má A voči B actio doli ak B konal podvodom?
- Nie. Actio doli nemá k dispozícii, pretože táto žaloba nie je subsidiárnej povahy. Táto žaloba sa môže použiť len v prípade, ak poškodený nemá k dispozícii žiadnu inú žalobu.
- v tomto prípade má A voči B actio empti.
d. Akú žalobu má A voči B po litiskontestácii?
- A má actio empti na náhradu jeho porušeného právneho záujmu, pretože B zodpovedal za právne vady (evikcia). Zodpovednosť za evikciu vyplýva B z kúpnej zmluvy

92. Právo

a) časti Justiniánskej kodifikácie
• CODEX
• DIGESTA – obsahuje 7 častí v rozsahu 50 kníh. Členenie Digest – kniha, titul, fragment, paragraf
• INSTITUTIONES – učebnica práva – tvoria ju 4 knihy
• CODEX REPETITIAE PRAELECTONIS – tvorí ho 12 kníh
• NOVELLAE
b) Charakterizujte citačný zákon
Citačný zákon z roku 426 po Kristovi určil skupinu 5 autorizovaných právnikov, z ktorých bolo možné citovať (ich právne názory mali najväčšiu silu). Boli to: Papinianus, Paulus, Gaius, Ulpianus, Modestinus.

Prípad č. 1
Osoba A kúpila od osoby B otroka Sticha a neskôr osoba C namietala, že Stichus patrí jej. Stichus ešte pred litiskontestáciou zomrel prirodzenou smrťou.
a. Aké žaloby má C proti A, ak Stichus zomrel až po litiskontestácii?
- rei vindicatio, ktoráá vyplýva z jeho vlastníckeho práva k veci

Obmedzenú právnu spôsobilosť mali:

Obmedzenú právnu spôsobilosť mali: persona alieni iuris, ženy, nedospelé osoby nemali pre nedostatok veku ius connubii, osoby nečestné a osoby zo zlou povesťou
Spôsobilosť právne konať je spôsobilosť vlastným konaním vyvolávať pre seba alebo pre iného právne následky, vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv a povinností. Prekážkami spôsobilosti právne konať mohli byť: vek, pohlavie (ženské), márnotratnosť, duševná choroba.



91. Definujte príkaznú pôžičku dohodnutú pôžičku, contractus mohatrae?
Príkazná pôžička – o príkaznej pôžičke hovoríme, keď niekto prikáže inému, aby poskytol pôžičku tretej osobe.
Dohodnutá pôžička – existujúci záväzkovoprávny vzťah medzi určitými kontrahentmi sa na základe ich dohody zmení na iný právny vzťah a síce na právny vzťah z pôžičky.
Contractus mohatrae (baratrae) – zmluva, na základe ktorej veriteľ odovzdá dlžníkovi vec s dohodou, aby ju predal a získanú kúpnu cenu si ponechal ako pôžičku.

87. Evikcia

Evikcia je princíp prevodu vlastníckeho práva. Na evikčnom princípe je vybudované rímske právo: predávajúci je povinný zabezpečiť kupujúcemu „prázdnu držbu“, t.j. odovzdať vec do nerušenej držby kupujúcemu, aby ten na jej základe nadobudol vlastnícke právo ihneď alebo neskôr vydržaním.
Evikčný princíp pri kúpe znamená, že kúpna zmluva sa považuje za splnenú, ak predávajúci urobil kupujúceho držiteľom predávanej veci.

88. Noxálna zodpovednosť a adjektívna zodpovednosť
Adjektívna zodpovednosť je zodpovednosť pre aprobované úkony mocensky podriadených poskytnutím adjektívnych žaľôb. Sú to: žaloba z pekúlia, žaloba z prospechu, žaloba zo splnomocnenia, exercitorská žaloba, akoby institorská žaloba, institorská žaloba
Noxálna zodpovenosť nie je samostatným druhom žaloby, ale poškodenému s aprizná príslušná penálna žaloba alebo príšná actio mixta ako noxálna žaloba.

89. Delikty podľa honorárneho práva

• dolus (podvod) – spočíva v úmyselnom poškodení druhého lstivým konaním (ochrana podvedeného actio doli, exceptio doli)
• metus (donútenie) – spočíva v prinútení k právnemu úkonu pod dôvodnou, skutočnou a protiprávnou hrozbou smerujúcou k bezprostrednému zlu (ochrana poškodeného restitutio in integrum, actio quod metus causa, exceptio quod metus causa)
• fraus creditorum (podvedenie veriteľa) – spočíva v podvodnom scudzení dlžníkovej veci s úmyslom poškodiť veriteľa za spoluvedomia nadobúdateľa veci o podvode (ochrana poškodeného interdictum fraudatorium, actio Pauliana)

90. Právna spôsobilosť, spôsobilosť právne konať
Právna spôsobilosť (spôsobilosť na práva a povinnosti) je spôsobilosť nie vlastnosť, byť podľa právneho poriadku nositeľom práv a povinností, ktoré pre jednotlivca vyplývajú z právneho poriadku. Právna spôsobilosť prirodzených osôb sa začína narodením, t.j. úplným oddelením od tela matky. Právna spôsobilosť zaniká smrťou. Strata niektorého právneho statusu (sloboda, rímske občianstvo, čelné postavenie v rodine) mala za následok úplnú stratu alebo obmedzenie právnej spôsobilosti.

86. Krádež

a) Definícia
Krádež je zlomyseľné odňatie (odcudzenie) v úmysle sa obohatiť (a síce) buď odňatím veci samej, alebo (odňatím) len jej úžitku alebo aj (odňatím) jej držby.
b) Druhy krádeže
- furtum rei – krádež veci
- furtum usus – krádež úžitku
- furtum possessionis – krádež držby
c) Právne skutočnosti skutkovej podstaty krádeže
• odňatie veci
• úmyselné zavinenie
• protiprávnosť
• predmet
• ziskuchtivosť
d) Žaloby
- ACTIO FURTI
- CONDICTIO FURTIVA

84. Vymenujte obmedzenia vlastníckeho práva v súkromnom záujme

Zákon XII. tabúľ obsahoval predpisy pre prípady kolízie vlastníckeho práva rovnakých kvalíť, ktoré sa vyskytovali predovšetkým medzi susedmi. Sem patria:
• previsnutie konárov
• prepadnutie plodov
• úprava hraníc susedných pozemkov
• núdzová cesta
• zákaz imisií
• odrazenie dažďovej vody
• zábezpeka na náhradu budúcej škody
• zákaz pokračovať v stavbe

85. Vymenujte delikty podľa civilného práva?
- furtum (krádež)
- rapina (lúpež)
- damnum iniuria datum (bezprávne poškodenie)
- iniuria (úrážka osobnosti)

c) Vymenujte aspoň 4 z 8 všeobecných pravidiel viacnásobného zálohu

1. dostatočne hodnotný záloh
2. predať záloh pri nesplnení dlhu je oprávnení iba prvý záložný veriteľ
3. Druhý záložný veriteľ má actio Serviana voči každému držiteľovi, ale prvý záložný veriteľ má právo brániť sa námietkou skoršieho záložného práva k veci
4. Ak prvý veriteľ vec scudzil, ostatní veritelia majú nárok na možné superfluum (zvyšok)
5. zásada pohyblivého záložného postavenia
6. Horšie postavený veriteľ má právo ponúknuť zaplatenie pohľadávky
7. Predaj zálohu spôsobuje zánik všetkých záložných práv
8. Ak sa založí jedna vec dvom veriteľom súčasne, platí zásada „kto je držiteľom, má výhodnejšie postavenie

83. Viacnásobný záloh

a) Definujte – kedy dochádza k viacnásobnému zálohu.
K viacnásobnému zálohu tej istej veci dôjde vtedy, keď dlžník púhou dohodou (hypotheca) následne založí tú istú vec viacerým veriteľom na zaistenie ich pohľadávok.
b) Pri ktorom type záložného práva pripadá do úvahy viacnásobný záloh?
Viacnásobný záloh pripadá do úvahy pri tzv. privilegovanom záložnom práve. Privilegované záložné právo je právo, ktoré predchádza bez ohľadu na čas vzniku všetkým starším neprivilegovaným záložným právam. Medzi privilegované záložné práva patrili:
• záložné právo nedospelého k veciam
• zákonné záložné právo fisku
• zákonné záložné právo manželky na vrátenie veda
• záložné právo osôb, ktoré poskytli záložnému dlžníkovi úver, aby financoval opravu založenej veci

b) Vymenujte dve situácie podmieňujúce vydržanie

• formálny nedostatok
• materiálny nedostatok
c) Právne skutočnosti skutkovej podstaty vydržania (usucapio)
a. držba veci
b. vydržacia doba
c. právny dôvod vydržania
d. dobromyseľnosť držiteľa
e. spôsobilá vec

81. Legatum
a) Definícia
Legatum- odkaz – bol právny úkon pre prípad smrti, podľa ktorého má dedič niečo z pozostalosti poskytnúť tretej osobe (legatarius).
b) Ktoré boli osoby zúčastnené na odkaze?
- závetca
- oneratus – dedič závetcu
- legatarius, honoratus

c) Vymenujte dva momenty pre nadobudnutie odkazu

• moment smrti poručiteľa
• moment nadobudnutia dedičstva dedičom
d) Znaky legatu
• legát musel byť uložení iba testamentárnemu dedičovi
• legát bol účinný len vtedy, keď sa dedič dedičstva ujal
• musel byť napísaný po latinsky, imperatívnou formou

82. Kvázikontrakty a čo o nich viete?
Kvázikontrakty sú skutkové podstaty podobné zmluvám, ktoré majú s kontraktmi spoločné to, že ide o právne dovolené konanie, ktoré však nespĺňa náležitosti a predpoklady kontraktu. Jedná sa o obligácie akoby zo zmlúv. Nie sú kontraktmi v pravom slova zmysle, predsa však z neho vzniká žalovateľný záväzok.
Typy kvázikontraktov: a. negotiorum gestio – obstaranie cudzích záležitostí bez príkazcu
b. bezdôvodné obohatenie sa – sine iusta causa
c. spoločenstvo – communio incidens
d. poručnítvo - tutela
e. odkaz - legatum

e) Spoločné a odlišné znaky úschovy a vypožičania?

Spoločné znaky Odlišné znaky
- dvojstranný kontrakt nerovný - účelom úschovy je bezodplatné opatrova-
- neformálny kontrakt nie cudzej veci. Účelom vypožičania je bez-
- kauzálny kontrakt odplatné užívanie cudzej veci
- lukratívny kontrakt - záujem na úschove má spravidla deponent,
- predmetom je nezastupiteľná vec t. j poskytovateľ veci. Záujem na vypožičaní
- prevod detencie má spravidla komodatár t. j. príjemca veci.


80. Usucapio
a) Definícia
Usucapio (vydržanie) je derivatívny i originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dobromyseľnej a nerušenej držby spôsobilej veci uplynutím zákonom stanovenej vydržacej doby.

79. Úschova

a) Definujte
Depositum (úschova) je reálny kontrakt, na základe ktorého deponent (ukladateľ) odovzdá depzitárovi (uschovávateľovi) nezastupiteľnú a hnuteľnú vec určenú individuálnymi znakmi, aby ju bezodplatne opatroval pre deponenta a tú istú vec deponentnovi vrátil.
b) Kontrahenti a žaloby
- deponent (ukladateľ) – actio depositi directa
- depozitár (uschovávateľ) – actio depositi contraria
c) Akým právnym úkonom je úschova?
Úschova je dvojstranný nerovný, neformálny, kauzálny, lukratívny, reálny právny úkon (kontrakt)
d) Druhy úschovy
• naliehavá úschova
• sekvestorská úschova
• nepravidelná úschova – osobitný charakter mala úschova peňazí

Rozoznávame konkurenciu žalôb aj pri solidárnom záväzku a to:

Konzumpčná konkurencia žalôb – t.j. jedna žaloba skonzumovala (spotrebovala) ďalšie žaloby. Pri solidárnom záväzku bolo obsahom plnenia jedno plnenie. Veriteľ si mal vybrať, ktorého dlžníka bude žalovať. Žaloba proti jednému z nich „skonzumovala“ litiskontestáciou nárok voči ostatným solidárnym dlžníkom bez ohľadu na výsledok sporu.
Solučná konkurencia žalôb – Bola zavedená justiniánskym právom. Použitím žaloby proti jednému dlžníkovi sa nárok voči ostatným neskonzumoval, ale zanikol až vtedy, keď bola veriteľova pohľadávka uspokojená (solutio).

78. Výprosa (precarium)
Nepomenová zmluva – faktické odovzdanie veci do odvolateľného užívania alebo používania. Jednostranný záväzok prekaristu vrátiť prijatú vec. Prekarista bol zodpovedný za zlý úmysel až ľahkú nedbanlivosť. Odovzdávateľ veci mohol od prekaristu vymôcť vec interdictom de precario. Za Justiniána, kedy bola výprosa zaradená medzi nepomenované kontrakty mohol použiť actio praescriptis verbis.

3. dovolená svojpomoc –

o dovolenej svojpomoci hovoríme vtedy, keď právny poriadok dovoľuje niekomu vlastnými prostriedkami a bez súdnej ochrany presadiť svoje skutočné alebo domnelé právo.
4. privolenie poškodeného – o privolení poškodeného hovoríme vtedy, ak poškodený prejavil súhlas s útokom inak protiprávnym, ktorý by mohol viesť k vzniku škody.
5. osobitné splnomocnenie právnym poriadkom – napr. zásah úradníkov v záujme všeobecného poriadku
e) Ako sa nazýva najpoužívanejšie žaloba z bezprávneho poškodenia?
- Actio legis Aquiliae

77. Konkurencia žalôb. Aké druhy a princípy poznáte?
O konkurencii žalôb hovoríme v prípade, ak z jedného činu prichádzajú do úvahy viaceré žaloby. Tu treba rozlišovať možnosti, či sa žaloby vzájomne vylučujú (efektívna konkurencia), alebo sa žaloby spočítavajú (kumulatívna konkurencia).

76. Bezprávne poškodenie (Damnum iniuria datum)

a) Definujte bezprávne poškodenie
Damnum iniuria datum (bezprávne poškodenie cudzej veci) je delikt civilného práva, ktorým niekto protiprávne spôsobil a úmyselne alebo z nedbanlivosti zavinil škodu na majetku druhého.
b) Skutková podstata bezprávneho poškodenie
• majetková škoda
• spôsobenie škody – typické konanie, aktívne konanie, kauzálne konanie
• protiprávnosť
• zavinenie
c) Definujte protiprávnosť
Protiprávnym konaním je každé konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom.
d) Vymenujte prípady vylučujúce protiprávnosť a charakterizujte ich?
1. nutná obrana – o nutnej obrane hovoríme vtedy, ak priamo, bezprostredne hrozí protiprávny útok na zdravie, život, majetok alebo iné ľudské hodnoty napadnutého a ten sa primeraným spôsobom bráni.
2. krajná núdza – o krajne núdzi hovoríme vtedy, ak priamo, bezprostredne hrozí nebezpečenstvo poškodenia majetku a ohrozený ho zachraňuje za cenu poškodenia cudzieho majetku.

74. Zákaz pokračovať v stavbe (operis novi nuntiatio)

a) Vysvetlite
Zákaz pokračovať v stavbe mohol dať vlastník pozemku, ak sa cítil obmedzovaný v dôsledku začatia stavby na susednom pozemku, lebo stavba odporovala:
- jeho právu na služobnosť (výhľad, odtok dažďovej vody...)
- verejnoprávnym stavebným predpisom
- vlastníkovi susedného pozemku
- každému, kto stavbu vykonával
Zákaz sa uskutočňoval týmto spôsobom:
a. Stavebník prestal stavať. Nunciant bol povinný začať petitórny spor a dokázať svoje právo dať zákaz. Ak svoje právo nepreukázal, stavebník mohol pokračovať v stavbe.
b. Stavebník neprestal stavať. Nunciant bol oprávnený požiadať o interdictum demolitorium (interdikt o zbúraní stavby) a o náhradu škody
b) Definuj do akej oblasti rímskeho práva patrí zákaz pokračovať v stavbe
Zákaz pokračovať v stavbe patrí do vlastníckeho práva medzi obmedzenia vlastníckeho práva v súkromnom záujme (obmedzenia v rámci susedského práva).

75. Lex Aquilia

Lex Aquilia (Akviliov zákon) upravuje bezprávne poškodenie cudzej veci a s ním spojené sankcie. Bol prijatý pravdepodobne plebiscitom asi v roku 286 pred Kristom. Skladal sa z troch kapitol. V Akviliovom zákone boli skutkové podstaty poškodenia cudzej veci vymedzené slovami: spáliť – urere, rozbiť – frangere, zlomiť – rumpere. Lex Aquilia sa dotýka len tzv. materiálnych záujmov vlastníka.
Prvá kapitola pojednáva o bezprávnom poškodení spočívajúcom v usmrtení – otroka, otrokyne, štvornohého stádového zvieraťa. Škoda pozostáva v najvyššej cene, akú mala dané vec v predchádzajúcom roku. Škoda nepozostáva iba z hodnoty samej veci, ale i z toho čo smrťou či zánikom veci vlastník stratil.
Tretia kapitola pojednáva o bezprávnom poškodení spočívajúcom v zranení otroka, otrokyne alebo štvornohého stádového zvieraťa. Republikánski právnici postupne rozšírili tento okruh na bezprávne usmrtenie a zranenia ostatných zvierat, poškodeni alebo zničenie neživých vecí. Škoda pozostáva v cene, akú mala daná vec tridsať dní po poškodení veci. Do náhrady škody podľa tretej kapitoly sa nezaratúvajú náklady na vec, ktoré by mal aj sám vlastník.

d) Predpoklady novácie

a. existencia právoplatnej novačnej pohľadávky
b. aliquid novi (niečo nové) novujúcej pohľadávky
c. novačný úmysel kontrahentov

73. Akú obranu mal k dispozícii ten, ktorého ohrozovala vadná budova na cudzom pozemku?
Ak susedný pozemok ohrozovala vadná budova, prétor mohol zaviazať vlastníka budovy, aby poskytol kauciu vo forme stipulačného sľubu – zábezpeka na náhradu budúcej škody (cautio damni infecti). Ak sa vlastník zdráhal poskytnúť zábezpeku, prétor uviedol ohrozeného do naturálnej držby (detencie) – missio in possessionem ex primo decreto. Ak sa vlastník budovy naďalej zdráhal poskytnúť ohrozenému kaucii, prétor uviedol ohrozeného do bonitárneho vlastnístva s tým, že vydržaním môže nadobudnúť kviritské vlastníctvo – missio in possessionem ex secundo decreto.

3. vedľajšie dohody – pacta adiecta

- dohovory urobené hneď pri uzavieraní právnych úkonov bonae fidei
- boli súčasťou hlavného právneho úkonu a žalovateľné v rámci žaloby z hlavného PU
- patria sem: dohody o úrokoch, o zmluvnej pokute, o závdavku, o odstúpení od kúpy, o kúpe na skúšku, o lepšej ponuke

72. Novácia
a) Definujte
Novatio (obnova záväzku) je spôsob zániku záväzku premenou existujúce záväzku na nový záväzok tak, že z vôle kontrahentov pôvodná (novačná) pohľadávka zanikla a na jej miesto nastupuje nová (novujúca), ktorá vo vzťahu k pôvodnej obsahu niečo nové.
b) Účel novácie
Novácia prináľala pre veriteľa výhody v tom, že každý záväzok sa premenil na závúzok podľa prísneho práva.
c) Druhy novácie
- obnova záväzku bez zmeny osôb
- obnova záväzku so zmenou osôb - novácia s nastúpením nového veriteľa
- novácia s nastúpením nového dlžníka

70. Vymenujte aspoň 4 rozdiely zo záväzkami z kontraktov a deliktov?

Rozdiely Záväzky z kontraktov Záväzky z deliktov
spôsob vzniku založené právnym úkonom založené porušením práva
dôvod vzniku kontrakt delikt
charakter obsahu dovolené plnenie nedovolené plnenie
právna ochrana
právny základ consenzus protiprávnosť
prejav vôle aprobovaný reprobovaný


71. Dohody
a) Charakterizujte dohody
Dohoda (pactum) je dvojstranný právny úkon, ktorého základom je záväzkový dohovor nepatriaci medzi žiadny uznaný kontrakt, ale silou prétorského práva a cisárskeho zákonodarstva sa stal žalovateľným a vykonateľným. Pactum nie je podľa ius civile dôvodom vzniku záväzku. Základom dohody je dohovor (consenzus).

b) Charakterizujte systém dohôd v rímskom práve

1. zákonné dohody – pacta legitima
- neformálne dohody ktorým ius civile a neskôr cisárske právo priznávalo právnu relevanciu
- Patria sem: prísľub daru (pactum donationis)
prísľub vena (pactum dotis)
2. prétorské dohody – pacta preatoria
- chránené prétorskými excepciami alebo žalobou s formulou in factum concepta
Patria sem:
- dohoda o určení termínu plnenia – neformálny sľub splniť v určitý deň už predtým dlhované plnenie zstupiteľných vecí, pričom mohlo ísť o vlastný dlh alebo cudzí dlh (ochrana: actio pecuniane constitutae v jednoročnej lehote)
- dohoda o prevzatí zodpovednosti kapitánom lode alebo hostinským – neformálny prejav, že veci, ktoré si cestujúci so sebou priniesol, vrátia sa mu nepoškodené
- bankárska dohoda- bankár bral na seba dlh, ktorý mal klient voči tretej osobe (ochrana tretej osoby voči bankárovi – actio recepticia)
- dohoda o prevzatí rozhodcovstva
- dohoda medzi stranami, že spor medzi sebou ukončia prísahou jednej z nich

69. Záväzky

a) Definujte záväzok
Záväzok je právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, v dôsledku ktorého je dlžník povinný z určitého právneho dôvodu niečo plniť, a ak riadne neplnil, veriteľ ho mohol žalovať žalobou in personam a potom ho podľa rozsudku exekvovať. Záväzky delíme na: kontrakty, kvázikontrakty, delikty, kvázidelikty.
b) Z čoho vznikali záväzky?
Záväzky vznikal z nexum – ústneho právneho úkonu, stipulácie – slávnostného sľubu a z transcriptio – zo zápisu.

c) Dôvody vzniku záväzkov v rímskom práve?
- typová viazanosť
- zmluvná sloboda
- realizmus
- formalizmus
- konsenzualizmus
d) Čo rozumieme pod pojmom záväzky z kontraktov?
Pod pojmom záväzky z kontraktov rozumieme záväzkové vzťahy založené právnym úkonom.

e) Ako delíme záväzky z kontraktov?

a. verbálne – stipulatio
b. literárne – transcriptio
c. reálne – vypožičanie, pôžička, ručný záloh, úschova
d. konsenzuálne – kúpna zmluva, nájom, spoločenská zmluva, príkazná zmluva
e. kvázikontrakty
f) Definujte contractus?
Contraktus (zmluva) je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon inter vivos (medzi živými) vyplývajúci z dohody strán (consunzus), z ktorého vznikal podľa ius civile uznaný právny vzťah nazvaný obligatio buď na základe formy, alebo na základe typického, právom uznaného a kontrahentmi chceného dôvodu (causa).
g) Definujte delictum?
Delictum (delikt, protiprávny čin) je reprobovaný (nedovolený) protiprávny čin, z ktorého vzniká podľa ius civile uznaný právny vzťah nazvaný obligatio tým, že bola úmyselným konaním spôsobená ujma na majetku súkromnej osoby.

e) Charakterizjte abstraktnú a kauzálnu stipuláciu?

Abstraktná stipulácia – je stipulačný sľub, v ktorom nie je uvedená kauza či účel sľúbenej povinnosti.
Kauzálna stipulácia – je stipulačný sľub, v ktorom je uvedená kauza či účel sľúbenej povinnosti.
f) Čo obmedzuje stipuláciu
Stipulácia obmedzuje, že:
- sa ňou mohli založiť len jednostranné obligácie
- strany museli byť prítomné
g) Aký druh právneho úkonu je stipulácia?
Stipulácia je jednostranný, formálny, abstraktný, verbálny právny úkon (kontrakt).
h) Prečo je stipulácia najpoužívanejší druh právneho úkonu v rímskom práve?
Lebo bola najpružnejším typom zmluvy v rímskom práve – bola všeobecnou zmluvnou formou, ktorá sa mohla použiť na všetky druhy záväzkov. V poklasickej dobe sa upustilo od podmienky účasti obidvoch strán, stačila stipulačná klauzula.

CIEĽ:

CIEĽ: vrátiť požičané peniaze - CIEĽ: a. c. directa – vrátenie vypožicanej veci,
- náhrada škody
a. c. contraria – náhrada nákladov
- náhrada škody
- ŽALOBY: - ŽALOBY:
- ak sú predmetom pôžičky peniaze poskytovateľovi - komodantovi – actio commodati directa
patrí actio certae creditae pecuniae - komodatárovi – actio commodati contraria
- ak zastupiteľná vec: actio certae creditae rei

68. Stipulácia

a) Definujte
Stipulatio (stipulácia je verbálny kontrakt spočívajúci v ústnom alebo formálnom prísľube nejakého možného a dovoleného plnenia, pričom stipulator (budúci veriteľ) sformuluje obsah plnenia v otázke adresovanej promisorovi (budúcemu dlžníkovi) v rituálnej forme, na ktorú promissor odpovie korešpondujúcim slovesom.
b) Kontrahenti
Stipulátor (budúci veriteľ) - promisor (budúci dlžník)
c) Žaloby a cieľ žalôb
Stipulátorovi patri actio ex stipulatu alebo condictio
d) Charakterizujte dobrovoľná stipulácia, vynútené stipulácie?
Dobrovoľná stipulácia – spočíva na súkromnej autonómii strán – na slobode o obsahu zmluvy a na slobode či uzavrieť zmluvu (dare, facere..)
Vynútené stipulácie – spočívajú na rozhodnutí prétora alebo sudcu, ktorí v určitých prípadoch môžu nepriamo prinútiť niekoho uzavrieť stipuláciu (cautio damni infecti, cautio iudicatum solvi..)

b) Definujte vypožičanie

Vypožičanie (commodatum) bola reálna zmluva, na základe ktorej požičiavateľ (komodant) odovzdal nespotrebiteľnú vec (hnuteľnú alebo nehnuteľnú) do bezplatného užívania vypožičiavateľovi (komodatárovi) s tým, že ju v určenom čase vráti.
c) Rozdielne a spoločné znaky pôžičky a vypožičania
Spoločné znaky: - v oboch prípadoch sa jedná o kontrakt – reálny
bezodpolatný / lukratívny
neformálny
kauzálny
- vyplýva z oboch kontraktov povinnosť vrátiť vec
ROZDIELY:
Pôžicka (MUTTUM) Vypožičanie (COMMODATUM)
- jednostranný kontrakt - dvojstranný kontrakt
- KONTRAHENTI: veriteľ – dlžník - KONTRAHENTI: komodant – komodatár
- PREDMET: peniaze alebo iná zastupiteľná vec - PREDMET: vec nespotrebiteľná
- ÚČEL: spočíva v slobodnej dispozíci a použití - ÚČEL: spočíva v lukratívnom užívaní cudzej
požičanej veci príjemcom veci

c. Prekročenie mandatum ...

c. Prekročenie mandatum (príkaznej zmluvy) mandantom zaväzuje mandanta.
Prekročenie plnomocenstva mandantom nezaväzuje mandanta.

d) Na akých princípoch sa zakladá obstarávanie záležitostí?
Obstaraním záležitostí rozumieme, že mandatár vykoná to, k čomu sa zmluvne zaviazal mandantovi. Predmetom obstarania môže byť činnosť faktická alebo právna.
• bezodplatné obstaranie
• obstaranie záležitosti v cudzom záujme
e) Ktorý príkaz nie je mandátom?
- príkaz v záujme mandatára (mandantum tua gratia)

67. Porovnajte pôžičku a vypožičanie
a) Definujte pôžičku
Pôžička (muttum) bol reálny kontrakt, ktorým veriteľ previedol na dlžníka vlastníctvo určitých zastupiteľných vecí dohodou, že dlžník v určenom čase vráti zastupiteľné veci rovnakého množstva, rovnakej kvality a rovnakého druhu.

66. Mandát

a) Čo je to mandatum qualificatum (kreditný príkaz)?
Je to príkaz mandanta, aby mandatár poskytol určitej osobe pôžičku. Tu ide o záujem mandatára, ale aj záujem tretieho (príjem pôžičky). Mandatár má voči mandantovi žalobu z príkazu (actio mandati contraria) a žalobu z pôžičky (actio certae creditae pecuniae) voči osobe, ktorej bola poskytnutá pôžička.


b) Čo je mandát?
Príkazná zmluva resp. príkaz je konsenzuálny, dvojstranne nerovný kontrakt, ktorým sa na výzvu príkazcu zaväzuje príkazník k bezodplatnému obstaraniu cudzej záležitosti.
c) Rozdiel medzi mandatuma plnomocentsvom?
a. Mandatum je dvojstranný prejav vôle. Plnomocenstvo je jednostranný prejav vôle.
b. Mandatum je prejav vôle mandanta adresovaný mandatárovi a mandatára adresovaný mandantovi (prejav vôle do vnútra). Plnomocenstvo je prejav vôle mandanta adresovaný tretím osobám (prejav vôle adresovaný navonok)

65. Nepomenované kontrakty

a) Charakterizujte nepomenované kontrakty
Inominátne kontrakty sú per definitionem kontrakty nezodpovedajúce žiadnemu civilným právom uznanému kontraktu alebo sú to kontrakty pozostávajúce z viacerých esenciálnych elementov, patriacich uznaným kontraktom(zmiešané kontrakty). Sú vždy zamerané na dvojstranné plnenie (synallagma). Nepomenované zmluvy alebo aj nepomenované dohovory boli zamerané na vzájomné plnenie a vznikali plnením jednej strany.


b) Kedy vznikli?
Vznikli plnením jednej strany, keď druhá zo strán už plnila. Inominátne kontrakty uznalo ius civile len postupne a veľmi neskoro. Boli uznané dôsledne až v poklasickom práve. Existencia inominátnych kontraktov v Ríme bola dôsledkom tzv. typovej viazanosti záväzkového práva a rímski právnici ju nikdy nedokázali prekonať. Právno-technické prostriedky typovej viazanosti boli predovšetkým stipulácie, prostredníctvom ktorých bolo možné urobiť akékoľvek atypické plnenie obsahom (predmetom) kontraktu.

c) Aké žaloby – actio poznáme pri nepomenovaných kontraktoch?

Condictio causa data causa no secuta – na vrátenie daného
Actio praescriptis verbis – žaloby slúžiace na odškodnenie
Condictio ex mera poenitentia – vznikali za Justiniána. Žaloba ktorou ten, kto plnil za určitým účelom, mohol vždy vymáhať odovzdané predtým, než príjemca protiplnil.
d) Príklady nepomenovaných kontraktov?
1. Permutatio – výmena
2. Starinárska zmluva – contractus aestimatorius
3. Pokonávka – transactio
4. Výprosa – precárium
5. Datio dotis causa – zriadenie vena odovzdaním
6. datio ad experiundum, inspiciendum, vendendum – dohoda, ktorou sa niekomu odovzdával predmet na vyskúšanie

c) Kto je to usufruktuár – jeho postavenie, kedy nadobúdal vlastnícke právo a k čomu?

 uzusfructuár má právo vec užívať a právo brať z veci plody, právo vec fyzicky ovládať
 vlastnícke právo k plodom nadobúda zberom (percepcio)
 uzufruktuár má právo k veci „bez ohľadu na osobu vlastníka“
 uzusfructuár nemá právo meniť hospodársku podstatu veci
 uzusfructuár fakticky ovláda vec a právne ho považuje za detentora
d) Napíšte 3 podobné kontrakty vecno-právneho charakteru, napíšte čo majú spoločné a čo odlišné?
- Osobné služobnosti: 1. požívacie právo (ususfructus)
2. užívacie právo (usus)
3. právo bývať v cudzom dome (habitatio)
4. právo využívať pracovnú silu cudzích otrokov alebo zvierat (operae servorum vel animalius)
Spoločné znaky: právo vec užívať, osobné služobnosti
Rozdielne znaky: pri usus sa nesmela vec požívať, rozsah oprávnenia
e) Právna ochrana
- vlastník voči uzusfruktuárovi – vindicatio ususfructus / actio confessoria
- uzusfrucktuár voči vlastníkovi – actio negotaria

63. Služobnosti

a) Definujte
Servitus (služobnosť) je obmedzené užívacie vecné právo, neoddeliteľne späté buď s určitým pozemkom (pozemková služobnosť) alebo s určitou osobou (osobná služobnosť).


b) Všeobecné zásady (spoločné znaky)
• nikto nemôže mať služobnosť k vlastnej veci
• oprávnený bol povinný šetrne vykonávať služobnosť
• k služobnostiam nebolo prípustné zriadiť ďalšiu služobnosť
• služobnosti boli nedeliteľnými právami
• služobnosti boli užívacími právami len v určitom, dohodnutom rozsahu
• služobnosti museli poskytovať možnosť trvalého a stáleho výkonu práva
c) Základné znaky pozemkových služobností
a. služobnosť musela byť pre panujúci pozemok užitočná
b. slúžiaci pozemok by mal susediť s panujúcim pozemkom
c. služobnosť ukladá vlastníkovi slúžiaceho pozemku niečo nekonať alebo niečo trpeť, len výnimočne mu ukladala aktívne konanie

d) Rozdiel medzi pozemkovými a osobnými služobnosťami

Pozemková služobnosť Osobná služobnosť
+ zasahovanie do cudzieho práva len v úzko + zasahovanie do cudzieho vlastníckeho práva
vymedzenej miere v širokej miere
+ mali trvalý charakter + mali dočasný charakter
+ nebolo možné zriadiť ich pod podmienkou + bolo možné zriadiť ich pod podmienkou
+ boli scudziteľnými a zdediteľnými právami + boli nescudziteľnými a nezdediteľnými právami

64. Rozdiel medzi Actio negotaria a Actio confessoria
Actio negotaria Actio confesoria
Aktívna legitimácia
+ vlastník domnele slúžiaceho pozemku + vlastník panujúceho pozemku
Intencia žaloby
+ služobnosť neexistuje + služobnosť exituje
Dôvod žaloby
+ žalovaný neoprávnene vykonáva služobnosť + nevyhovujúci stav slúžiaceho pozemku

h) Rozdiely medzi rukojemníctvo a záložným právom

Záložné právo Rukojemníctvo
+ záložné právo odôvodňuje zodpovednosť dlžníka + rukojemníctvo odôvodňuje zodpovednosť rukojemníka
+ zriadením záložného práva nadobúda veriteľ vec- + zriadením rukojemníctva nadobúda veriteľ
né právo (erga omnes) záväzkové právo (len proti rukojemníkovi)
+ charakteristická je tzv. reálna istota + charakteristická je tzv. osobná istota

62. Ususfructus
a) Definujte ususfruktus
Ususfructus je osobná služobnosť, zabezpečujúca určitej osobe právo cudziu plodonostnú vec užívať a brať z nej plody bez ohľadu na osobu vlastníka a bez práva zmeniť jej hospodársku podstatu.
b) Zaraďte ususfruktus – oblasť práva.
- vecné (absolútne) právo, držba, iura in re aliena, Servitutes (personales)

g) Čo bol povinný žalobca nahradiť žalovanému: ak bol dobromyseľným žalovaným a ak bol nedobromyseľným?

Dobromyseľnému žalovanému bol žalobca povinný nahradiť: impensae neccesarie a impensae utiles (nevyhnutné a užitočné náklady).
Nedobromyseľnému žalovanému bol žalobca povinný nahradiť impensae neccesarie (nevyhnutné náklady), pretože platila procesná zásada? žalobca sa nesmie obohatiť na úkor žalovaného.

61. Rukojemníctvo, ručenie
a) Definujte
Adpromissio (rukojemníctvo, ručenie) je nesamostatný záväzkový právny vzťah medzi veriteľom a rukojemníkom, z ktorého vyplýva pre rukojemníka zodpovednosť za záväzok dlžníka. Zakladalo sa stipulačným sľubom.
b) Účel rukojemníctva?
Chrániť veriteľa pred eventuálnou insolventnosťou.
c) Charakteristické znaky rukojemníctva?
• rukojemnícky vzťah vyjadruje účasť tretej osoby (rukojemníka) na záväzkovom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom (rukojemník sa ocitá v dvojakom právnom postavení – voči veriteľovi a voči dlžníkovi)
• tento vzťah je nesamostatný, t.j. úplne závislý od hlavného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom – akcesorská povaha

d) Druhy rukojemníctva?

- sponsio (stipulačný sľub)
- fidepromissio (stipulačný sľub vhodný pre cudzincov)
- fideiussio
e) Charakteristické znaky z rukojemníctva vo vzťahu rukojemník voči veriteľovi?
- rukojemnícky vzťah je akcesorskej povahy:
a. ak je hlavný záväzok neplatný alebo zanikol, je neplatný resp. zanikol aj rukojemnícky vzťah
b. rozsah rukojemníckej zodpovednosti sa spravuje hlavným záväzkom
c. rukojemník má všetky procesné námietky voči veriteľovi, ktoré patria dlžníkovi
f) Charakteristické znaky z rukojemníctva vo vzťahu veriteľ voči dlžníkovi?
a. výhody poradia
b. výhoda rozdelenia
c. postúpenie žalôb
g) Vzťah rukojemníctva k záväzkovému právu?
Zriadením rukojemníctva nadobúda veriteľ záväzkové právo (len proti rukojemníkovi).

60. Rei vindicatio

a) Definujte
Rei vindicatio je žaloba, ktorou nedržiaci kviritský vlastník žaloval držiaceho nevlastníka a žiadal ňou priznanie vlastníckeho práva a vydanie veci.
b) Aktívna a pasívna legitimácia
Aktívna legitimácia: len kviritský vlastník
Pasívna legitimácia: Pôvodne držiteľ veci a niektorí detentori, neskôr všetci detentori podľa zásady „kde svoju vec nájdem, tam ju vindikujem“. Za Justiniána aj fictis possessores (fiktívni držitelia)
c) V akých 2 princípoch mohol vlastník použiť reivindikačnú žalobu (pri fiktívnych držiteľoch)?
- kto sa zlomyseľne vydáva za držiteľa a nechal sa žalovať
- kto sa zlomyseľne zbavil držby veci, aby sa vyhol vlastníckemu sporu
d) Na čo slúži táto žaloba (účel)?
- konštatovanie žalobcovho kviritského vlastníctva k spornej veci prostredníctvom sudcovskej pronuntiatio
- nepriame vydanie veci žalobcovi cum omni causa (s plodmi) alebo náhrada škody

e) Podrobne popíš aké možnosti má v rei-vindikačnom spore žalovaný?

a. žalovaný nebol povinný zúšastniť sa na spore – rei vindicatio bola žaloba typu in rem, pri ktorej neexistovala možnosť prinútiť žalovaného spolupôsobiť v spore. Rozlišujeme tu dve situácie: žalovaný odoprel spolupôsobiť v spore a žalovaný sa rozhodol spolupôsobiť v spore
b. žalovaný mal právo brániť sa – pomocou exceptiones, predovšetkým exceptio rei venditae et traditae (námietka predanej a odovzdanej veci)
c. žalovaný niesol zodpovednosť za plody spornej veci
d. žalovaný niesol zodpovednosť za porušenie a zhoršenie veci – Podľa Prokulánov bol žalovaný zodpovedný za zavinené aj náhodné porušenie a zhoršenie veci, podľa Sabiniánov iba za zavinenie.
f) Aký bol rozdiel pri vydaní plodov odsúdeného: ak bol dobromyseľným držiteľom a ak bol nedobromyseľným?
Nedobromyseľný držiteľ bol povinný vydať všetky plody, ktoré vec priniesla pred a po litiskontestácii, t.j. fructus pendentes, fructus percepti, fructus percipiendi (plody spojené s materskou vecou, plody pozbierané, plody skutočne nevyťažené)
Dobromyseľný držiteľ bol povinný vydať plody len od momemtu litiskontestácie, a to fructus extantes (plody skutočne vyťažené, ale ešte nespotrebované)

e) Aký pohľad malo rímske právo na poklad?

Poklad je nájdenie cennej veci skrytej v inej veci tak dlho, že už nemožno zistiť jej vlastníka.
Starší právo – vlastnícke právo k pokladu nadobudol vlastník pozemku v dôsledku akcesie
Novšie právo – vlastnícke právo nadobudol nálezca v dôsledku okupácie
podľa konštitúcie cisára Hadriána (Inst. 2, 1, 39)
- ak niekto náhodne našiel poklad na svojom pozemku, nadobudol ho ako nálezca
- ak niekto našiel poklad na cudzom pozemku, delil sa s vlastníkom pozemku na polovicu
- ak niekto hľadal poklad na cudzom pozemku so súhlasom vlastníka pozemku, nadobudol ho vlastník pozemku

59. Poručníctvo, opatrovníctvo
a) Definujte poručníctvo
Poručníctvo (tutela) bolo najprv súkromnoprávnou inštitúciou, neskôr sa stalo inštitúciou verejnoprávnou. Poručníctvo je inštitúcia nad osobami sui iuris, duševne zdravými ale obmedzenými spôsobilosťou k právnemu konaniu.

b) Definujte opatrovníctvo

Opatrovníctvo (cura) je inštitút rímskeho práva, kde opatrovník vykonával nad opatrovancom, ktorý bol vždy svojprávnou osobou, dôvernícku moc, ale tá bola pomerne obmedzená a viazaný na určitý cieľ.
c) Nad akými osobami sa vykonávalo poručníctvo, opatrovníctvo?
Poručníctvo: * poručníctvo nad nedospelými sui iuris (tutela impuberum)
* poručníctvo nad ženami sui iuris (tutela milierum)
Opatrovníctvo: - nad osobami, ktoré sú svojprávne:
* duševne choré (cura furiosa)
* márnotratník (cura prodigi)
* osoby nevyliečiteľne choré, hluché, slepé, nemé (cura debilium)
* maloletý /do veku 25 rokov/ - (cura minorum)
* nasciturus (cura ventris)
d) Kedy sa poručník zaväzoval vo vlastnom mene a kedy v mene poručiteľa?
• v mene poručiteľa – pri scudzovaní, dispozícii, kúpe, pri nadobúdacích a procesných úkonoch
• vo vlastnom mene – pri záväzkoch z právnych úkonov

57. Vôľa

a) Definujte prejav vôle
Prejavom vôle sa zásadne rozumie správanie (aktívne alebo pasívne), ktoré smeruje k prejaveniu duševného pochodu.
b) Aké spôsoby prejavu vôle poznáte?
- výslovne a mlčky
- formálne a neformálne
- ústne a písomne
c) Prejav vôle v klasickom a poklasickom období ?
V klasickom práve bol prejav vôle prísne formálna – ústna forma vyslovením určitých slávnostných slov alebo v bezpodmienečnej prítomnosti svedkov alebo úradného orgánu.
V poklasickom období sa rozšírila písomná forma prejavu vôle ako podmienka platnosti právnych úkonov. Bežné boli dve formy: testatio (dosvedčenie) – právny úkon sa spísal spravidla pred 7 svedkami
chirographum (rukopis) – vlastnou rukou bez svedkov napísaná listina

58. Okupácia

a) Definujte
Occupatio je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva spočívajúci v jednostrannom zmocnení sa nikomu nepatriacej veci (res nullius)
b) Skutková podstata nadobudnutia vlastníckeho práva okupáciou
• jednostranné zmocnenie sa veci
• res nullius ako predmet nadobudnutia

c) Aké veci mohli byť predmetom okupácie?
Predmetom okupácie boli veci res nullius, t.j.:
- voľne žijúce divé zvieratá
- opustené veci
- poklad (thesaurus)
- veci nájdené na morskom dne (ak nepochádzali zo stroskotanej lode), ostrov vzniknutý v mori, opustené riečisko, veci nepriateľov na území Ríma
d) Aký mali názor sabiniáni a prokuliáni na derelikvovanú vec?
Prokuliáni – vlastnícke právo k derelikvovanej res nec mancipi zaniklo až v prípade, keď sa jej niekto iný zmocnil
Sabiniáni – vlastnícke právo k derelikvovanej res nec mancipi zaniklo opustením veci

56. Omyl

a) Definujte (+ dva podstatné prvky omylu)
Pod omylom rozumieme nevedomú nezhodu medzi vôľou a jej prejavom, ktorá je spôsobená neznalosťou konajúceho o právnych alebo skutkových prvkoch právneho úkonu. Podľa toho rozoznávame (prvky omylu) právny omyl a skutkový omyl.
b) Definujte právny omyl
Právny omyl sa v zásade považoval za bezvýznamný, lebo nebol ospravedlniteľný, a preto šiel na účet mýliaceho sa v zmysle zásady „neznalosť práva každému škodí, neznalosť skutku neškodí“.
c) Aký musí byť skutkový omyl, aby sa mu priznal význam v rímskom práve?
Skutkový omyl musel byť podstatný a ospravedlniteľný zároveň.
d) Aký bol podstatný omyl?
Podstatný omyl bol taký omy, pri ktorom bolo možné rozumne prijať, že konajúci by nebol právny účinok urobil, keby nebolo došlo k omylu.
e) Error essentialis (podstatný skutkový omyl) sa týkal?
- typu právneho úkonu
- totožnosti osoby protistrany
- totožnosti predmetu
- podstaty alebo množstva predmetu

f) Čo je skutkový omyl?

Jeden z podstatných prvkov omylu. Skutkový omyl sa dotýkal skutkovej stránky právneho úkonu, tada najmä pohnútky, prejavu a obsahu prejavu.
g) Aký omyl je ospravedlniteľný?
Ospravedlniteľný omyl je taký omyl, ktorý sa odôvodnene mohol odpustiť osobe priemerne rozumnej a obozretnej.
h) Ktoré omyly nemajú vplyv na platnosť právneho úkonu?
Na platnosť právneho úkonu nemajú vplyv:
- skutkový omyl
- ospravedlniteľný omyl
- omyl v pohnútke
- omyl v prejave
O tom či právny úkon má byť napriek omylu platným úkonom alebo neplatným rímske právo zohľadňovalo nedostatky v zhode vôle len ak išlo o skutkový omyl, podstatný omyl a ospravedlniteľný omyl súčasne.

e) neúčinnosť právneho úkonu

Neúčinný právny úkon je taký právny úkon, v ktorom nie je splnená niektorá náležitosť platnosti právneho úkonu (spôsobilosť právne konať, náležitosti týkajúce sa vôle a prejavu alebo obsah právneho úkonu)
f) dôvody neúčinnosti právneho úkonu
- nespôsobilé konajúceho právne konať
- fyzické donútenie
- skutkový podstatný omyl
- plnenie contra bonos mores
- nedodržanie predpísanej formy
g) kedy možno hovoriť o odporovateľnosti právneho úkonu
O odporovateľnosti právneho úkonu možno hovoriť, keď právny úkon napriek svojej vade bol naďalej účinný. O odporovateľnosti právneho úkonu možno hovoriť, ak je možnosť napadnúť pre nejaký nedostatok platnosť právneho úkonu a dosiahnuť jeho zrušenie platnosti od začiatku.
Odporovateľnosť prichádza do úvahy: v prípade nezhody vôle s prejavom, v prípade psychického donútenia, v prípade podvodu
h) dôvody napadnuteľnosti právneho úkonu
• ak sa právnym úkonom vyžaduje plnenie, ktoré nie je možné
• v prípade nezhody vôle s prejavom
• v prípade psychického donútenia
• v prípade podvodu

54. Pignus

a) definícia
Pignus (ručný záloh) ako záväzkovoprávny vzťah je reálny kontrakt, na základe ktorého odovzdá záložca záložnému veriteľovi nezastupiteľnú vec na zistenie veriteľovej pohľadávky za svoj alebo cudzí dlh s tým, aby záložný veriteľ po splnení dlhu tú istú vec (idem) vrátil záložcovi.
b) účel pignusu
Účel ručného zálohu spočíval v reálnom zaistení veriteľovej pohľadávky pre prípad budúcej majetkovej insolventnosti dlžníka
c) Kontrahenti a ich žaloby + ostatné
Záložca – actio pigneraticia (in personam) directa
Záložný veriteľ – actio pigneraticia (in personam) contraria
Okrem toho ak na pignus hľadíme z vecnoprávneho hľadiska – actio pigneraticia in rem
d) predmet ručného zálohu
• zastupiteľná
• nespotrebiteľná
• hnuteľná vec
e) druhy ručného zálohu
• PIGNUS IRREGULARE
• PIGNUS GORDIANUM

55. Prvky neplatnosti právneho úkonu?

a) definujte právny úkon
Právny úkon je aprobovaný (dovolený) prejav vôle konajúceho zameraný na dosiahnutie určitého ekonomicko-sociálneho cieľa, s ktorým právny poriadok spája právne následky viac či mene v súlade s prejavenou vôľou.
b) náležitosti právneho úkonu
• spôsobilosť právne konať
• vôľa konajúceho sa musí zhodovať s prejavom
• obsah právneho úkonu (musí byť možný, uznaný, dovolený)
c) neplatnosť právneho úkonu
Neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) – znamená, že právny úkon treba pokladať za neexistujúci, ako keby sa nebol stal, a preto už od začiatku nemôže vyvolať právne účinky. Jeho neplatnosť vyplýva z právneho poriadku (ipso iure) a sudca na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Rozlišujeme absolutnú a realtívnu neplatnosť.
d) dôvody (prvky) neplatnosti právneho úkonu
- zákonný zákaz
- rozpor zo zákonom a dobrými mravmi
- nespôsobilosť konajúceho na právne úkony
- nezhoda vôle s prejavom
- fyzické donútenia
- nedodržanie predpísanej formy

e) Ako zaniká záložné právo

 splnením dlhu
 speňažením zálohu
 spracovaním založenej veci
 spojením a splynutím založenej veci
 fyzickým zánikom založenej veci
 vydržaním vlastníckeho práva
f) Obsah záložného práva
- ius possidendi (právo držby)
- ius distrahendi (právo predať záloh)
g) Účel záložného práva
Účelom záložného práva bolo donútiť dlžníka splniť dlh veriteľovi.
h) Kedy mohol veriteľ speňažiť dlh?
Ak dlh nebol splnený a nezanikol ani iným spôsobom, veriteľ mal právo pri splatnosti pohľadávky uspokojiť sa speňažením založenej veci (tzv. uhradzovacia funkcia záložného práva)
i) Druhy záložného práva
Fiducia – je najstaršia (nepravá) forma reálneho zaistenia veriteľovej pohľadávky prevodom vlastníckeho práva k založenej veci s dohodou, že veriteľ prevedie vlastnícke právo späť, ak dlžník splní dlh veriteľovi.
Ručný záloh (pignus) – ako vecnoprávny vzťah je garančné vecné právo k cudzej veci, umožňujúce zaistenie veriteľovej pohľadávky prevodom detencie veci na veriteľa.
Hypotéka (zmluvný záloh) – zaistenie veriteľovej pohľadávky púhou dohodou, teda bez prevodu vlastníctva alebo držby

53. Hypotéka

a) Definujte
Hypotéka (zmluvný záloh) – zaistenie veriteľovej pohľadávky púhou dohodou, teda bez prevodu vlastníctva alebo držby
b) Kedy môže veriteľ speňažiť hypotéku
* ak dlžník meškal s plnením, ak nebol dlh zaplatený alebo nezanikol iným spôsobom
c) prekluzívna klauzula v záložnom práve
Prepadná klauzula znamenala nadobudnutie vlastníckeho práva pre záložného veriteľa za predpokladu, že dlžník nesplnil dlh. Záložný veriteľ tým vlastne nadobudol vlastnícke právo suspenzívne podmienené, a ďalší záloh by tejto podmienke odporoval.
d) prekluzívna (prepadná) lehota v občianskom práve procesnom
Prepadná (prekluzívna) lehota je časovo obmedzená možnosť oprávneného uplatniť žalobu pri dočasných žalobách. Ak oprávnený v tejto lehote neuplatnil svoje právo, strácal žalobu a tým prakticky aj právo. Plynutie týchto prekluzívnych lehôt sa nedá ničím zastaviť ani prerušiť.

52. Záložné právo a 3 druhy záložného práva

a) Charakterizujte
- vecné právo, ktoré patrilo veriteľovi pohľadávky umožňujúce zaistenie pohľadávky trvalým vyčlenením určitej veci z majetku dlžníka pre prípad jeho budúcej insolventnosti
- viazalo sa na založenú vec
- bolo akcesorickým právom, lebo slúžilo zaisteniu žalobou zabezpečenej pohľadávky (zaistená pohľadávka bola spravidla peňažnou pohľadávkou
b) Predpoklady vzniku záložného práva
• existencia veriteľovej pohľadávky
• oprávnenie záložného dlžníka k založenej veci
• conventio pignoris (dohoda o založení veci)
c) Funkcie záložného práva
• donucovacia funkcia – záložné právo núti dlžníka splniť dlh veriteľovi
• uhradzovacia funkcia – záložný veriteľ má právo speňažiť založenú vec
• subsidiárna funkcia – speňaženie zálohu tvorí podporný zdroj uspokojenia veriteľovej pohľadávky
d) Ako vzniká záložné právo
 neformálnou zmluvou
 rozhodnutím štátneho orgánu
 zo zákona ako tzv. zákonné záložné právo

50. Nadácia, ústavy, historický vývoj

a) nadácia
Nadácia je útvar iba s majetkovým substrátom určený na nejaký účel, obvykle humanitárny účel – piae causae.( napr. alimentačné nadácie – podpora chudobných detí)
b) ústavy
Ústavy sú útvary s osobným aj majetkovým substrátom zároveň, teda s osobitným zariadením určeným na nejaký účel (napr. škola, nemocnica, starobinec...)
c) historický vývoj
V klasickej dobe vytvorili sa len nesamostatné nadácie a ústavy. V poklasickom období sa priznala kultovým a dobročinným zariadeniam do istej miery právna subjektivita. Až Justinián im jednoznačne priznal samostatnú právnu spôsobilosť.

51. Spoločné a rozdiel znaky medzi korporáciou a societas
a) spoločné znaky
• účasť viacerých osôb na spoločnom cieli (pri korporácii aspoň 3, pri societas aspoň 2)

b) rozdiel medzi societas a korporáciou

Korporácia Societas
* korporácia je právnickou osobou * societas nie je právnickou osobou
* korporácia pozostáva z orgánov * societas nemá žiadne orgány ani stanovy
* korporácia nezaniká smrťou či vys- * societas zaniká smrťou alebo vystúpením
túpením niektorého svojho člena ktoréhokoľvek svojho spoločníka
* pri korporácii sa jednotlivé majet- * pri societas sa jednotlivé majetkové kusy
kové kusy nenachádzajú v spoločnom nenachádzajú vo vlastníctve spoločnosti, ale
vlastníctve členov, ale vo vlastníctve v spoluvlastníctve členov societas podľa veľ-
korporácie samej. kosti ich podielov

49. Korporácia

a) Definícia
Korporáciou sa rozumie organizovaná jednota prirodzených osôb (universitas personarum, collegium, corpus) k dosiahnutiu nejakého účelu, ktorá tvorí samostatný právny subjekt, celkom odlišný od svojich členov.
b) Predpoklady vzniku korporácie:
• aspoň troch členov (tres faciunt collegium traja vytvárajú korporáciu)
• stanovy (lex collegii)
• koncom republiky aj schválenie štátom na základe Augustovho zákona o spolkoch
c) Druhy korporácií:
a. Rímsky štát
b. verejnoprávne korporácie (obec, dedina, osady rímskych občanov v provinciách)
c. spolky (kultové spolky, spolky verejných funkcionárov určitého úzmeného okruhu v mestách a na vidieku, spolky jednotlivých povolaní a živnostníkov /napr. spolok lodných dopravcov,nájomcov daní, výrobcov zbraní.../, kultové spolky)
d) Vymenujte orgány korporácií (základné):
• Valné zhromaždenie korporácie
• predseda Valného zhromaždenia (magister, syndicus)
• konateľ (actor)
e) Zánik korporácie
Korporácia zanikala najmä uplynutím doby, na ktorú bola zriadená, dosiahnutím cieľom, vrchnostenským rozpustením, dobrovoľným rozídením sa členov.

45. Vymenujte vecnoprávne následky nájmu?

Uskutočneným nájmom nadobudne nájomní (árendátor) nad prenajatou vecou len faktickú moc t.j. detencia. To znamená, že:
a. prenajímateľ nemusí byť vlastníkom vec, pretože
b. prenajímateľ zostane počas trvania nájmu (árendy) naďalej držiteľom prenajatej veci a svoju possessio bude vykonávať prostredníctvom nájomníka
c. nájomníkovi (árendátorovi) nepatrí interdiktná ochrana držby, nájomník sa môže brániť len prostredníctvom prenajímateľa
d. aj nájom cudzej veci je platný a účinný

46. Locatio conductio operarum
a) Definuj
Locatio conductio operarum (pracovná zmluva) je konsenzuálny, dvojstranne rovný (synalagmatický) kontrakt, ktorým sa locarot (zamestnanec) zaväzuje odovzdať svoju pracovnú silu do služieb konduktorovi a conductor (zamestnávateľ) sa zaväzuje lokátorovi zaplatiť dohodnutú sumu peňazí ako odmenu (mzdu).
b) Kontrahenti a žaloby
Zamestnanec – actio locati
Zamestnávateľ – actio condicti
c) Čo tvorí skutkovú podstatu uzavretia nájmu veci
• dohoda o predmete pracovnej činnosti
• dohoda o mzde
• dohoda o prípadných ostatných významných otázkach

47. Locatio conductio operis

a) Definuj
Locatio conductio operum (zmluva o dielo) je konsenzuálny, dvojstranne rovný (synalagmatický) kontrakt, ktorým sa conductor (zhotoviteľ) zaväzuje voči lokátorovi zhotoviť pre neho určitý výsledok svojej pracovnej činnosti, dielo (opus) a locator (objednávateľ) sa zaväzuje konduktorovi za dielo zaplatiť dohodnutú sumu peňazí ako odmenu (merces).
b) Kontrahenti a žaloby
Objednávateľ – actio locati
Zhotoviteľ - actio conducti
c) Čo tvorí skutkovú podstatu uzavretia nájmu veci
• dohoda o zhotovení diela
• dohoda o odmene
• dohoda o prípadných ostatných významných otázkach

48. Právnická osoba
Právnickou osobou rozumieme fiktívny, umelý subjekt práva. Právnická osoba je osoba v právnom zmysle slove a je pojmom právneho poriadku. Právnická osoba mal spôsobilosť mať práva a povinnosti, ale priamu spôsobilosť k právnym úkonom nemala.
Právnickou osobou boli: korporácie, dobročinné nadácie a ústavy.

42. Charakterizujte remissio mercedis?

Na rozhraní 2. a 3. stor. sa zvyklo v neúrodných rokoch neplatiť nájomné (remissio mercedis – Ulpianus D 19, 2, 15, 3-5). Ak sa v nasledujúcich rokoch urodilo zvlásť mnoho, musel nájomník (árendítor) z predchádzajúceho roku (rokov) nájomné doplatiť.


43. Napíšte rozdiel medzi nájmom veci a árendov?
Nájom veci prichádza do úvahy, ak sa dohodlo onerózne prenechanie veci len na užívanie (napr. nájom domu, bytu...)
Árenda prichádza do úvahy, ak sa dohodlo onerózne prenechanie veci na užívanie a požívanie t.j. aj hospodárenie s vecou a poberanie plodov (napr. nájom bane, nájom poľnohospodárskeho pozemku...)

44. Vysvetlite pojem kúpa ruší nájom?
Kúpa ruší nájom (emptio tollit locatum) je vecnoprávnym následkom evikcie. Nájom veci nie je vecným právom, obstaráva nájomníkovi len záväzkové (relatívne) právo, preto ak napríklad prenajímateľ ako vlastník veci predá prenajatú vec, tak kupujúci ako nový vlastník veci nie je bez ďalšieho viazaný nájomnou zmluvou, a preto môže nájomníka zbaviť jeho faktickej moci (detencie) k prenajatej veci a tým aj jej užívania. Kúpa ruší vecnoprávne následky nájmu.

c) Čo tvorí skutkovú podstatu uzavretia nájmu veci

• dohoda o predmete nájmu
• dohoda o nájomnom
• dohoda o prípadných ostatných otázkach

d) Zodpovednosť prenajímateľa a nájomníka
Prenajímateľ:
a. odovzdať nájomníkovi (árendátorovi) prenajatú vec
b. odovzdanú vec udržiavať počas trvanie nájomného vzťahu v užívateľnom stave
c. niesť zodpovednosť za právne aj fyzické vady prenajatej veci
Nájomník:
a. platiť a zaplatiť nájomné
b. užívať prenajatú vec spôsobom dohodnutým v zmluve
c. vydať prenajatú vec prenajímateľovi po skončení nájomnej zmluvy
d. nájomník zodpovedá za každé zavinenie (dolus, culpa) a za Diokleciána aj za kustódiu

38. Definujte a vymenujte pacta adiecta?

a) definujte
Pacta adiecta (vedľajšie dohody) sú dohody pripojené venditorm a emptorom v dôsledku bona fides ku kúpnej zmluve.
b) vymenujte vedľajšie dohody
• klauzula lepšej ponuky
• klazula odstúpenia
• kúpa na skúšku
• klauzula o spätnej kúpe
• predkupné právo

39. Definuj locatio conductio ?
Locatio conductio (nájom-prenájom) je všeobecný výraz pre nájomnú zmluvu, pričom rímske právo poznalo 3 samostatné nájomné zmluvy:
a. Locatio conductio rei (nájom veci, árenda)
b. Locatio conductio operarum (pracovná zmluva)
c. Locatio conducito operis (zmluva o dielo)

40. Napíšte spoločné a rozdielne znaky medzi nájmom veci a vypožičaním?

Spoločné znaky: neformálnosť, kauzálnosť, záväzok bonae fidei, užívanie cudzej veci na základe záväzkového práva
Rozdielne znaky: nájom veci vypožičanie
- onerózne užívanie cudzej veci - lukratívne užívanie cudzej veci
- konsenzuálny kontrakt - reálny kontrakt

41. Locatio conductio rei
a) Definuj
Locatio conductio rei (nájom veci a árenda) je konsenzuálny, dvojstranne rovný (synalagmatický) kontrakt spočívajúci v prenechaní užívania alebo užívania a požívania nespotrebiteľnej veci, ktorým sa locator (prenajímateľ) zaväzuje odovzdať dohodnutú vec ako predmet nájmu konduktorovi a conductor sa zaväzuje lokátorovi zaplatiť dohodnutú sumu peňazí alebo plody ako nájomné (merces).
b) Kontrahenti a žaloby
Lokátor (prenajímateľ) – actio locati
Conductor (nájomník / árendátor) – actio conducti

36. Aká zmluva je neperfektnou?

1. ktorej predmet je určený druhovo, kúpna cena je určiteľná a k zmluve je pripojená suspenzívna kondícia
2. ktorej predmet je určený druhovo, kúpna cena je určiteľná a k zmluve nie je pripojená suspenzívna kondícia
3. ktorej predmet je určený druhovo, kúpna cena je istá a k zmluve nie je pripojená suspenzívna kondícia
4. ktorej predmet je určený druhovo, kúpna cena je istá a k zmluve nie je pripojená suspenzívna kondícia
5. ktorej predmet je individualizovaný, kúpna cena je určiteľná a k zmluve je pripojená suspenzívna kondícia
6. ktorej predmet je individualizovaný, kúpna cena je určiteľná a k zmluve nie je pripojená suspenzívna kondícia
7. ktorej predmet je individualizovaný, kúpna cena je istá a k zmluve je pripojená suspenzívna kondícia a tá ešte nenastala

37. Zodpovednosť kupujúceho a predávajúceho pri kúpnej zmluve?

Kupujúci:
a) Kupujúci je povinný plniť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu v peniazoch.
b) Kupujúci je povinný previesť na predávajúceho kviritské vlastníctvo odovzdaním buď sám alebo prostredníctvom tretieho.
c) od odovzdanie predanej veci, ale ešte nezaplatenej kúpnej ceny je možné kúpnu cenu úrokovať
Predávajúci:
a) chrániť vec pre kupujúceho až do odovzdania
b) odovzdať vec kupujúcemu a zabezpečiť mu pokojné užívanie a nerušenú držbu
c) zodpovedať v určitom rozsahu za fyzickú kvalitu (vadu) predanej veci

g) ak niekto predá cudziu vec – 3 dôvody platnosti, neplatnosti predaja?

Ak predávajúci a kupujúci vedia, že vec je odcudzená, kúpa je neplatná.
Ak len kupujúci vie, že vec je odcudzená, kúpa je neplatná.
Ak len predávajúci vie, že vec je odcudzená, kúpa je platná.
h) Vymenujte ekonomicko-sociálne dôvody uzavretia kúpnej zmluvy?
• prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy
• prevod vlastníckeho práva ku kúpnej cene

35. Zodpovednosť za periculum pri kúpnej zmluve?
Zodpovednosť za nebezpečenstvo (periculum) prechádza na kupujúceho perfekciou kúpnej zmluvy. Perfekciou kúpnej zmluvy nesie nebezpečenstvo kupujúci t.j. periculum est emptoris.
Perfekcia nastáva najneskôr: pri druhovom určenej veci jej individualizáciou
pri kondicionálnej kúpe nastúpením kondície
pri časovo obmedzenej kúpe uplynutím lehoty

Existujú 3 osobitné prípady takého spojenia:

a) inaedificatio – postavenie budovy
b) satio – sadivo, len čo sa zasialo
c) implantatio – stromy a ostatné rastliny, len čo zapustili korene v pozemku

34. Kúpna zmluva
a) Definícia
Emptio-venditio je konsenzuálny, dvojstranný rovný (synalagmatický) kontrakt spočívajúci v zámene veci za peniaze a naopak, ktorým sa venditor (predávajúci) zaväzuje odovzať dohodnutúú vec ako predmet kúpy emptorovi a emptor (kupujúci) sa zaväzuje venditorovi zaplatiť za vec dohodnutú sumu peňazí ako kúpnu cenu.
b) Kontrahenti a žaloby kontrahentov
predávajúci (venditor) – Actio venditi
kupujúci (emptor) – Actio empti
Okrem toho actio redhibitoria – na vrátenie kúpnej cena a odstúpenie od kúpy
actio quasi minoris – zníženie kúpnej ceny
c) Čo tvorí skutkovú podstatu vzniku či uzavretia kúpy?
a. dohoda o predmete kúpy
b. dohoda o kúpnej cene
c. dohoda o prípadných ostatných otázkach (pacta adiecta)

d) Akým kontraktom je kúpa, pri ktorej sú vzájomné plnenia splatné ihneď?

Takáto kúpa je reálnym kontraktom, t.j. kúpou z ruky do ruky, pretože plnenie predmetu kúpy je splatné súčasne s plnením kúpnej ceny a obidve plnenia bezprostredne nadväzujú na okamih uzavretia zmluvy.
e) Ako sa nazýva kúpa, pri ktorej je vzájomné plnenie splatné v budúcnosti v nerovnakom čase?
Kreditná kúpa (kúpa na úver) – najprv plní predávajúci a kupujúci zaplatí celkom alebo sčasti neskôr
Prenumeračná kúpa – najprv zaplatí kupujúci a predávajúci plní neskôr.
f) Definujte kúpu nádejnej veci, kúpu nádeje + uveďte príklady?
Kúpa nádejnej veci (napr. očakávané plody) je kondicionálnym právnym úkonom, lebo jej účinky sú závislé od toho, či sa v budúcnosti plody urodia:
1. ak vec v budúcnosti vznikne, kúpna zmluva je účinná ex tunc – venditor je povinný vec odovzdať a emptor zaplatiť kúpnu cenu
2. ak vec v budúcnosti nevznikne, kúpna zmluva je neúčinná.
Kúpa nádeje – (napr. úlovok rýb) je nekondicionálnym právnym úkonom, lebo jej účinky nie sú závislé od budúcej udalosti. To znamená, že kúpnu cenu treba zaplatiť, aj keď sa nič neulovilo, ide otzv. aleatórnu (odvážnu) zmluvu – (Pomponius D 18, 1, 8, 1)