Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

Účastníkmi konania o výklad ...

Účastníkmi konania o výklad ústavným zákonov sú navrhovateľ a štátny orgán, ktorý si podľa navrhovateľa nesprávne vykladá predmet výkladu /odporca/.
Aktívnu procesnú legitimáciu na podanie takéhoto návrhu na začatie konania o výklad ústavných zákonov majú:
- najmenej 1/5 poslancov NR SR,
- prezident SR,
- vláda SR,
- súd v spojitosti s konkrétnou rozhodovacou činnosťou,
- generálny prokurátor SR.
Ak takýto návrh podá okrem týchto subjektov iný subjekt, ústavný súd odmietne návrh už na predbežnom prerokovaní.
Druhým účastníkom konania s pasívnou procesnou legitimáciou je výlučne štátny orgán, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že ústavný zákon nesprávne, pred jeho aplikáciou, vykladá.

V konaní o výklad ústavných zákonov ...

V konaní o výklad ústavných zákonov vec prerokúva a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí. Senát rozhoduje o výklade ústavných zákonov uznesením aj v prípade, že návrhu vyhovuje, resp. ak prijíma výklad. Vo výroku tohto uznesenia sa môže rozhodnúť aj o tom, že právny názor obsiahnutý vo výrokovej časti uznesenia, má všeobecný význam a preto sa uverejní v Zbierke zákonov.
Výkladové uznesenia ústavného súdu nemajú nijaké právne účinky vo vzťahu k tým konaniam, opomenutiam alebo rozhodnutiam orgánu štátu, ktoré viedli k vzniku sporu, ani nezakladajú tieto uznesenia žiadne práva a povinnosti pre tretie osoby odlišné od účastníkov súdneho konania vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré viedli k vzniku sporu.
Ústavný súd nie je ani viazaný v konaní o výklad ústavného zákona návrhom účastníkov konania, ale môže podať vlastný výklad rozdiely od výkladových verzií predkladaných účastníkmi konania.
Ak má však právny názor ústavného súdu podľa čl. 128 ods. 1 všeobecný význam, môže ústavný súd rozhodnúť o uverejnení tohto právneho názoru v Z. z. v takom prípade právny účinok výkladu Ústavy SR ústavným súdom nastáva okamihom uverejnenia výroku ÚS v Zbierke zákonov SR.
Ústava ani iný právny predpis neumožňuje, aby výklad ústavy podaný ústavným súdom pôsobil spätne, v čase pred uverejnením výkladu, či dokonca pred jej podaním. Výklad pôsobí len do budúcnosti.

Konanie o výklade

Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavných zákonov podľa čl. 128 Ústavy SR, ak je vec sporná. Rozsudok vyhlasuje sa v Zbierke zákonov SR, čím je daná jeho všeobecná záväznosť.
Účelom konania o výklad ústavných zákonov je vyložiť označenú normu /článok/ ústavného zákona takým spôsobom, aby už v budúcej ústavnej praxi nedochádzalo k sporu, ktorý viedol k začatiu konania ústavného súdu.
Jedno z podmienok konania /náležitosťou návrhu/ o výklad ústavných zákonov je vznik konkrétneho sporu medzi štátnymi orgánmi SR. Uznesenie ústavného súdu o výklade má však účinky „erga omnes“ s časovo neobmedzenou platnosťou.
Konanie o výklad ústavných zákonov začína na návrh na začatie konania. Ide o typicky sporové konanie o ochranu ústavnosti.
Návrh na začatie konania, okrem náležitostí uvedených v zákone o ústavnom súde musí obsahovať:
- údaje o tom, ktorý ústavný zákon, prípadne jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie sa má vyložiť, čo platí aj pre ústavu,
- z akých dôvodov je vec sporná,
- ktorý štátny orgán si podľa navrhovateľa nesprávne vykladá ústavný zákon, pričom uvedie, podľa neho nesprávny výklad a súčasne uvedie aj výklad, ktorý považuje za správny.

Vec je sporná vtedy, ...

Vec je sporná vtedy, ak navrhovateľ tvrdí, že existuje taká interpretácia ústavného zákona, ktorá je v rozpore s výkladom a výsledkami tohto výkladu v ústavnej praxi. Spor sa musí týkať nielen výkladu ústavného zákona, ale aj interpretácie, t. j. aplikácie ústavného zákona v konkrétnom spore medzi dvoma účastníkmi konania o výklad ústavného zákona. Spornosť teda by mala byť potvrdená na dvoch úrovniach: výkladovej a aplikačnej.
Ak niet štátneho orgánu, ktorý – podľa navrhovateľa – nesprávne vykladá ústavný zákon, konaniu chýba jedna podmienka prípustnosti /procesná podmienka/ a návrh na začatie konania by mal byť odmietnutý podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri predbežnom prerokovaní.
Podmienkou na podanie návrhu o výklad ústavných zákonov je:
- vznik sporu medzi navrhovateľom a štátnym orgánom /ústavný súd musí skúmať, či jestvuje subjekt, ktorý má atribúty štátneho orgánu/,
- vznik sporu o právo alebo povinnosť, ktorú ústava priznáva stranám sporu. Preto spor nemôže vzniknú o zmenu ústavnej právomoci štátneho orgánu zúčastneného na spore, ani vtedy, ak spor medzi navrhovateľom a štátnym orgánom nastal o právo alebo povinnosť, ktorú upravuje zákon, ale neupravuje ju ústava.

Pre pozastavenie účinnosti stačí ...

Pre pozastavenie účinnosti stačí naplnenie jednej podmienky. Návrh na pozastavenie môže podať aj účastník konania, musí však tento návrh obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia. O tomto návrhu ústavný súd rozhodne bez zbytočného odkladu.
Ústavný súd rozhoduje o veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom konania. Predseda ústavného súdu môže rozhodnúť aj o tom, že nález sa doručí ďalším osobám.
Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.
Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu.
Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú povinné do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou a s ostatnými právnymi predpismi . Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po 6 mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. Tento orgán je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ÚS.

Stratou účinnosti, ...

Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením.
Ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví.
Ak sa návrhu nevyhovie, ústavný súd rozhoduje formou uznesenia, ktoré sa doručí iba navrhovateľovi.
Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa nálezu ústavného súdu, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto právneho predpisu, jeho časti alebo ustanovenia je dôvodom na obnovu konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho právneho predpisu, ktorý celkom, alebo sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutia nemožno nútene vymáhať.

O súlade zákonov a nariadení vlády, ...

O súlade zákonov a nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy rozhoduje ústavný súd vždy, keď dostane návrh od oprávneného subjektu.
O súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy a o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy, v ktorých tieto plnia úlohy štátnej správy ústavný súd rozhoduje iba v druhom slede, ak vec nepatrí na rozhodnutie všeobecnému súdu.
Predmetom konania o súlade právnych predpisov je skúmanie súladu právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily. Ústavný súd nepreskúmava súlad právnych predpisov rovnakej právnej sily.
Za podmienky, že ústavný súd pri rozhodovaní zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môže dôjsť v priebehu konania k rozšíreniu predmetu konania.
Konanie o súlade právnych predpisov začína iba na návrh. Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostiach uvedených v zákona č. 38/1993. Z.z. musí obsahovať aj osobitné náležitosti.

K týmto patria:

- označenie právneho predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa namieta, s vyjadrením, čo navrhovateľ napáda právny predpis v celom rozsahu alebo jeho časti, príp. v jednotlivom ustanovení,
- označenie právneho predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, s ktorým napadnutý právny predpis nie je v súlade.
Keďže právne predpisy sú definované ako písomné normatívne akty orgánov s legislatívnou právomocou uverejnené v Zbierke zákonov, ktorých obsahom sú právne normy, ústavný súd nemôže preskúmavať právne predpisy, ktoré nespĺňajú toto kritérium. Preto nemožno preskúmavať ani odkazy pod čiarou, keďže nemajú normatívny charakter, nie sú súčasťou právnej normy ani právneho predpisu. Toto platí aj vtedy, ak by tieto odkazy boli chybné.
Navrhovateľmi v konaní o súlade právnych predpisov môže byť:
- najmenej 1/5 poslancov NR SR,
- prezident SR,
- vláda SR,
- súd v spojitosti s rozhodovacou činnosťou
- generálny prokurátor SR.

Len títo účastníci konania ...

Len títo účastníci konania majú aktívnu procesnú legitimáciu na podanie takéhoto návrhu.
Procesným predpokladom pre podanie takéhoto návrhu súdom musí byť aj pripojenie uznesenia o prerušení konania pred ním podľa OSP alebo Trestného poriadku.
Vedľajším účastníkom konania je vláda SR zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR.
Predseda ÚS môže vyžiadať stanovisko predsedu Najvyššieho súdu SR alebo generálneho prokurátora SR.
Ak ústavný súd prijme návrh na konanie, môže pozastaviť účinnosť:
- celého napadnutého právneho predpisu,
- jeho časti,
- niektorého ustanovenia.
Podmienkou pre uplatnenie tejto pôsobnosti ústavného súdu je, že ďalšie uplatňovanie napadnutej úpravy:
- môže ohroziť základné práva a slobody,
- hrozí značná hospodárska škoda,
- hrozí iný vážny nenapraviteľný následok.

Novely sa označujú rímskymi číslicami, majú 2 časti:

V prvej časti – I – obsah novely – všetky zmeny a doplnenia pôvodného PP, vrátane spoločných, prechodných a zrušovacích ustanovení,
V druhej časti – II – ustanovenia o účinnosti.
Jednotlivé zmeny alebo doplnenia v článkoch sa označujú arabskými číslicami s bodkou.
„hybridná novela“ – jedným ustanovením novely nahradiť používanie irčitých termínov, ktoré sa v texte PP, alebo v celom právnom poriadku používajú viackrát.
Ak je PP novelizovaný jedenkrát – tak sa texte iného PP, prípadne vôbec, cituje spolu s číslom príslušnej novely
Ak je noviel viac – použije sa termín „v znení neskorších predpisov“.
Znovuvyhlásenie /republikácia/ - vyhlásenie text PP v takej podobr, že sú do jeho obsahu inkorporované priame novely – čiže vydá sa text PP v úplnom znení. Pritom sa musí citovať vždy pôvodný zákon. Na republikáciu zákona je splnomocnený predseda NR.

Konanie o súlade právnych predpisov

V zmysle ústavy SR – jej článku 125 ods. 1 Ústavný súd SR v rámci konania o súlade právnych predpisov rozhoduje o súlade:
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas NR SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom;
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas NR SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a so zákonmi;
c) všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas NR SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd;
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy, vydaných vo veciach, v ktorých orgány územnej samosprávy na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach plnia úlohy štátnej správy s ústavou, ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.

Názov právneho predpisu

- označenie /ak má dlhá názov, použije sa v zátvorke aj skrátený názov/
- dátum schválenia
- stručné vymedzenie obsahu
Legislatívno-technické odkazy – umiestňujú sa pod čiarou dole na jednotlivých stranách právneho predpisu s označením arabskými číslicami s okrúhlou zátvorkou. Potom č. PP a jeho plný názov.
Poznámky pod čiarou sa číslujú priebežne v súlade s číslom odkazov. Ak sa v texte PP takýto odkaz opakuje, použije sa stále to isté číslo.
Poznámky pod čiarou nie sú súčasťou PP – majú informatívnu hodnotu, nesmô obsahovať veci, ktoré majú normatívny charakter.
Zákonné splnomocnenie – ak sa predpokladá vydanie vykonávacieho PP, v poslednej vete príslušného odseku paragrafu alebo textu paragrafu sa uvádza „podrobnosti o .... ustanoví všeob. záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo“.
Novelizácia právneho predpisu –
Priama novela – taká právna úprava, keď text novely sa inkorporuje do textu zrušovaného celku právneho predpisu /novelizovaného právneho predpisu/
Nepriama novela – je vylúčená – ak jeden zákon mení aj iný zákon.

Jazyk právneho predpisu

jazyk právneho predpisu – mal by sa používať iba štátny jazyk – na základe § 3 ods. 3 písm. a/ zákona o štátnom jazyku.
Prostriedkom komunikácie medzi právotvorným subjektom a adresátmi /FO a PO na území SR/ je odborným jazykom právny jazyk. Je to jazyk legislatívy, jazyk súdneho rozhodovania, jazyk pri právnom zastupovaní,
- minimalizovať používanie cudzích slov – len ak je to nevyhnutné, tak len zaužívané termíny.
- Používať pojmy a termíny v teórii práva, v právnej praxi a v právnom jazyku zaužívané.
- Návrh právneho predpisu musí byť terminologicky presný, jazykovo a štylisticky správny podľa pravidiel slovenského pravopisu, používať rovnaé pojmy a termíny vždy v tom istom význame a na označenie rovnakých právnych inštitútov.
- Konzultovať text právneho predpisu so štátnymi jazykovednými inštitúciami.
- Pri tvorbe PP používať – oznamovací spôsob, jednotné číslo, prítomný čas.
- Alternatívy „alebo a „či“
- Základné číslice 1-10 – slovom, nad 10 – číslicou, ak 1- nekonečno – spravidla číslicou

Recepcia

Recepcia - nemá sa recipovať text právneho predpisu do iného právneho predpisu, v texte má byť daný odkaz na príslušný právny prepis – v poznámke pod čiarou.
Legislatívna skratka – možno použiť len tam, kde má svoje opodstatnenie, keď sa tie isté slová opakujú viac ráz. Treba zaradiť tam, kde sa použijú prvýkrát /nie však v názve zákona, v nadpise ustanovenia alebo v poznámke pod čiarou/ a to slovami „dalej len...“používa sa 1. pád jednotného čísla a začína malým písmenom.
Legislatívnu skratku treba dôsledne používať v celom texte a musí byť výstižná.
Jednoznačnosť pojmov –synonymá – jedno v celom texte
Homonymá – minimalizovať
Archaizmy – nepoužívať.
Legálna definícia – právne záväzná definícia pojmu v právnom predpise /9. hlava Občianskeho zákonníka – vymedzenie niektorých pojmov/.
Zákonné výpočty –
Taxatívne – priamo v norme uvedený zoznam
Príkladmo - /explifikatívne/ - najmä
Varianty „alebo – pred slovom čiarka

Kumulatívne

Kumulatívne – všetky podmienky musia byť splnenené „a“
Analógia – „obdobne, primerane“ – len v nevyhnutných prípadoch používať.
Členenie právneho prepisu – aby bol prehľadný, mal vnútornú súvislosť a správny sled dôležitých a menej dôležitých ustanovení.
Každý právny predpis má svoje charakteristické členenie. Súvisí s tým, či sa spracúva jednoduchý PP alebo ide o rozsiahly text /kodifikácia/
Pri kódexoch:
Základné ustanovenie
Spoločné ustanovenie
Záverené ustanovenie
Prechodné ustanovenie
Pri iných typoch PP: časť, hlava, oddiel, poodddiel, paragraf, odseky /arabským ččíslom bez bodky v zátvorke/, pododseky /písmenami/, body /číslované poradovými číslami/
Prílohy – sú neoddeliteľnosu súčasťou PP, musí byť odkaz v texte PP, musí mať presné označenie „príloha k č. zákona.../
Členenie ústavného zákona – články /arabská číslica bez obdky/, odseky.
Členenie novely – články čl. + rímska číslica bez bodky, na body – arabská číslica s bodkou.

Uverejnením v Zbierke zákonov sa vyhlasujú:

- Ústava SR
- ústavné a ostatné zákony NR SR
- nariadenia vlády SR
- vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR, iných orgánov štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Národnej banky Slovenska
- rozhodnutia Ústavného súdu SR o nesúlade medzi právnymi predpismi,
- návrhy prijaté v referende podľa čl. 98 ods. 2 Ústavy SR
- medzinárodné zmluvy


V Zbierke zákonov sa uverejňujú:
- uznesenia NR SR, o ktorých rozhodla, že sa majú uverejniť v Z.z.
- rozhodnutia predsedu NR SR o vyhlásení volieb do NR SR, volieb do orgánov územnej samosprávy, voľby prezidenta SR a ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta SR,
- rozhodnutia prezidenta ST o rozpustení NR SR, o vyhlásení referenda, o udelení amnestie a o vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu a o prenesení právomoci dojenávať medzinárodné zmluvy,

Rozhodnutia vlády SR

- rozhodnutia vlády SR o udelení amnestie vo veciach priestupkov a jej uznesenia, o ktorých rozhodla, že sa majú uverejniť v Z. z.,
- iné právne alebo organizačné akty, o ktorých to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, na ich označenie nemožno použiť názov VZPP, ktorý sa vyhlasuje uverejnením v Z. z.
- rozhodnutia medzinárodných orgánov a medzinárodných organizácií, o ktorých MZV SR rozhodlo, že sa majú uverejniť v Z. z.,
- úplné znenia zákonov.


Legislatívne techniky
Obsahuje spôsoby, prostriedky, postupy, ktoré je možné považovať určitým spôsobom za kodifikované /v Legislatívnych pravidlách vlády SR/ pri tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby právna úprava bola jednotná.
Jednota právnej úpravy – používanie tých istých termínov, pojmov pri právnom vyjadrení vecného obsahu cieľa, ktorý právny predpis sleduje.

VÚC – Nariadenie sa vyhlasuje ...

VÚC – Nariadenie sa vyhlasuje vyvesenm jeho úplného znenia na úradnej tabuli samosprávneho kraja najmenej na 30 dní – účinnosť 30. dňom od vyvesenia.
VÚC zasiela 1 výtlačok obci na svojom území a krajskému úradu.

Zbierka zákonov
Zákon o zbierke zákonov. Č. 1/1993 bol prijatý 16.12. 1992.
Tvorí ju súbor jej čiastok postupne vydávaných v priebehu kalendárneho roka s následne vydaným titulným listom ročníka Zbierky zákonov a prehľadnými orientačnými údajmi o jej obsahu. Jednotlivé čiastky každého ročíka Zbierky zákonov sú číslované postupne; číslovanie sa končí 31. 12. kalendárneho roka. Každá čiastka obsahuje:
- v záhlaví štátny znak SR,
- označenie ročníka Zbierky
- názov „Zbierka zákonov Slovenskej republiky“
- číslo čiastky
- dátum uverejnenia.

Všeobecne záväzné právne ...

Všeobecne záväzné právne predpisy a iné právne alebo organizačné akty, ktoré sa vyhlasujú alebo uverejňujú v Zbierke zákonov sa v jednotlivých čiastkach Zbierky označujú poradovými číslami, číslovanie sa končí 31. 12. kalendárneho roka.
Úplné znenie medzinárodnej zmluvy a rozhodnutia medzinárodného orgánu a medz. Organizácie sa stránkujú osobitne.
V citácii všeobecne záväznách právnych predpisov a iných právnych a organizačných aktov sa namiesto celého názvu Zbierky používa skratka „Z.z.“
Zbierka zákonov sa vydáva slovenskom jazyku.
Úplné znenie medz. Zmluvy v Z.z. sa vyhlauj v autentickom jazyku zmluvy a zároveň aj v preklade do slov. jazyka, ak slovenský jazyk nie je autentickým jazykom zmluvy.
Ak je medzinárodná zmluva uzavretá vo viacerých cudzích jazykoch, vyhlasuje sa len v jednom z nich.
Úplní znenie medz. Zmluvy v slov, jazyku a v cudzom jazyku sa vyhlasuje v samostatnej prílohe tej čiastky Z.z., v ktorej je uverejnené oznámenie MZV SR o uzavretí medzinárodnej zmluvy. Rovnako sa postupuje pri uverejňovaní úplného znenia rozhodnutia medz. Orgánu a medzinárodnej organizácie.

Na uverejnenie v Zbierke zákonov ...

Na uverejnenie v Zbierke zákonov možno prijať len texty autorizované podpismi, ktoré sa pre jednotlivé druhy všeob. záv. Právnych predpisov a právnych alebo org. Aktov sú ustanovené všeob. záväzným právnym predpisom;, ak takýto predpis nie je, len texty autorizované podpisom vedúceho štátneho orgánu alebo inej inštitúcie, ktorá žiada o uverjnenie.
Tlačové chyby sa v Zbierke zákonov odstraňujú bezodkladne uverjnením redakčného oznámenia o ich oprave Z.z.
Vydávane Zbierka zákonov patrí do pôsobnosti MS SR, dbá o to, aby boli uverejnené do 15 dní od odovzdania autorizovaného textu na uverejnenie.
Nariadenia vlády SR, vyhlášky, výnosy a opatrenia sa odovzdávajú na uverejnenie najsneskôr do 15 dní pred dňom nadobudnutia ich účinnosti.
Medzinárodné zmluvy odovzdá MZV SR na uverejnenie najneskôr 15 dní pre dňom nadobudnutia ich platnosti pre SR.
MS SR zabezpečí, aby každý záujme o Z.z. mal možnosť si ju obstarať za určenú cenu.
Obce sú povinné zabezpečiť, aby Z.z. bola na pracovisku jej samosprávy prístupná na nazretie každfému, kto o to prejaví záujem. Na tento účel sa obciam zasiela jeden výtlačok každej vydanej čiastky bezplatne bez príloh.

V prípade živelnej pohromy, ...

V prípade živelnej pohromy, všeobecného ohrozenia, odstraňovania následkov živ. Pohromy, ak právny predpis, na základe ktorého sa nariadenie prijíma, nebol včas zverejnený v Z.z. alebo ak je potrebné zabrániť škodám na mejetku, na lehoty sa neprihliada.
Vyhodnotenie pripomienok uskutoční navrhovateľ s prísl. Komisia, ak je zriadená. Obsahuje stručný obsah pripomienky, údaje o predkladateľovi pripomienky, ktorým pripomienkam sa vyhovela alebo nevyhovelo a z akých ôvodov.
Vyhodnotenie sa musí predloži polancov OZ najneskôr 3 dni pred rokovaním OZ o návrhu nariadenia.
Na schálenie je podrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov OZ
Nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda 15. dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je stanovený neskorší začiatok účinnosti. V prípade živ. Pohromy .... možno určiť aj skorší termín účinnosti.
Vyvesenie nariadenia v obci na úradnej tabuli je podmienkou platnosti, Nariadenie musí byť ukaždému prístupné na obecnom úrade, ktorá ho vydala.

Ak orgán, ktorý návrh vypracoval, ...

Ak orgán, ktorý návrh vypracoval, nesúhlasí so stanoviskom stálej pracovnej komisie v tej jeho časti, v ktorej namieta:
- prekročenie zákonného splnomocnenie na vydanie vyhlášky alebo iný rozpor navrhovanej vyhlášky s právnym predpisom vyššej právnej sily,
- nezrozumiteľnosť alebo vnútornú rozpornosť navrhovaného textu vyhlášky,
- závažné nedodržanie legislatívnotechnicých pokynov,
predloží vec na rozhodnutie Legislatívnej rade vlády.
Návrh vyhlášky upravený podľa stanoviska stálej pracovnej komiisie LRV SR alebo LRV sa predloží na podpis ministrovi alebo vedúcemu ÚOŠS.
Vyhlasovanie vyhlášky je totožné s vyhlasovaním nariadenia vlády.

Všeobecne záväzné nariadenia obce
Ústavná úprava je v čl. 68. Zákon o obecnom riadené z vecného hľadiska rozlišuje 2 druhy týchto právnych predpisov.
1/ Na plnenie úloh samosprávy obce, alebo ak to ustanovuje zákon, obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenia. Tieto nariadenia nesmú byť v rozpore s ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas NR SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. – ústavné splnomocnenie

2/ Zákonné slnomocnenie - § 6 ods. 2 zákona ...

2/- zákonné slnomocnenie - § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenia len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Takéto nariadenie nesmie byť v rozpore s ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas NR SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, ďalej so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ÚOŠS.
Ak nariadenie odporuje ústave alebo zákonu, NR SR takéto nariadenie zruší na návrh generálneho prokurátora SR, vlády SR alebo z vlastného podnetu. Jeho výkon až do jeho rozhodnutia sa podaním návrhu pozastavuje.
Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať OZ, zverejní obec jeho vyvesením na úradnej tabuli vv obci najmenej 15 dní pred rokovaním OZ o návrhu nariadenia. Návrh nariadenia sa zverejní aj na int. Stránke, alebo iným spôsobom v obci obvyklým.
Dňom vyvesenia začne plynúť najmenej 10-dňová lehota, počas ktorej môžu FO a PO uplatniť pripomienku v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový tex, odporučiť úpravu textu – doplniť, zmeniť, vypustiť alebo spresniť pôvodný text. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ho predkladá, na ostatné podnety namusí navrhovateľ prihliadať, najmä, ak nie sú odôvodnené.

Výnos a jeho použitie upravuje ...

Výnos a jeho použitie upravuje zákon o Zbierke zákonov v § 6:
„Všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ÚOSS SR sa označujú názvom výnos, ak:
- sa týkajú obmedzeného počtu druhovo určených fyzických a právnických osôb alebo ak
- - upravujú podrobnosti o právach a povinnostiach úzkeho okruhu osôb v pracovnoprávnych vzťahoch a vo vzťahoch z oblasti sociálneho zabezpečenia, podrobnosti o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo služobných pomerov príslušníkov ozbrojených zborov a síl.“
V Zbierke zákonov SR sa výnos uverjňuje oznámením o vydaní výnosu.
V oznámení ministerstva alebo ÚOŠS sa uvádza:
- názov a dátum vydania výnosu,
- splnomocňovacie ustanovenie zákona, na základe ktorého sa výnos vydáva,
- stručné vyjadrenie obsahu, vrátane vymedzenia okruhu FO a PO, ktorý sa týka,
- označenie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa výnosom menia, dopĺňajú a zrušujú,
- deň, ktorým výnos nadobúda účinnosť,
- údaj o tom, kedy a ako bolo uverejnené úplné znenie výnosu a kde musí byť jeho úplné znenie každému prístupné na nazretie – miesto nazretie zabezpečenia ministestvá a ÚOSŠ, Sú zároven povinné za náhradu zaslať výnos každému, kto o to požiada.

Procesný postup pri prijímaní je ...

Procesný postup pri prijímaní je rovnaký pri výnose aj pri vyhláške s tým rozdielom, že dominantnú úlohu pri odbornom posudzovaní majú jednotlivé komisie Legislatívnej rady vlády

Vyhláška
K návrhu vyhlášky sa vypracuje odôvodnenie:
Všeobecná časť a osobitná časť ako pri nariadení.
Návrh vyhlášky zašle minister alebo vedúci ÚOŠS na pripomienky tým ministerstvám alebo iným ÚOŠS, v pôsobnosti ktorých sa právna úprava realizuje alebo sa prejaví.
Ďalším orgánom sa zašle – ak to vyplýva z osobitného predpisu alebo ak tak určí vláda.
Návrh vyhlášky podľa výsledkov pripomienkového konania zašle minister alebo vedúci ÚoŠS stálej pracovnej komisii LRV SR – na zaujatie stanoviska. Ak je viacej pracovných komisií – sekretariát LRV určí, ktorá z nich vypracuje na základe stanovísk jednotlivých stálych pracovných komisií súhrnné stanovisko.
Stála pracovná komisia prerokuje a vypracuje stanovisko do 75 dní a oznámi ho navrhovateľovi do 10 dní od prerokovania návrhu.

Vláda schvaľuje nariadenie vlády v zbore ...

Vláda schvaľuje nariadenie vlády v zbore podľa čl. 119 písm. b/ ústavy. Prijíma ho formou uznesenia – na prijatie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády. Nepočíta sa hlas štátneho tajomníka, aj keď sa zúčastňuje rokovania vlády v zastúpení člena vlády.
Žiadosť o vyhlásenie v Zbierke zákonov podáva útvar vládnej legislatívy – najneskôr 15 dní pred dňom, keď má nariadenie vlády nadobudnúť účinnosť.
Ak má nariadenie nadobudnúť účinnosť spolu so zákonom, na vykonanie ktorého sa vydáva – žiadosť o jeho vyhlásenie treba zaslať redakcii Z.z. tak, aby mohlo byť vyhlásené spolu so zákonom.

Vyhláška a výnos
Sú všeobecne záväznými právnymi predpismi – sekundárnymi.
Vydávajú ich ministerstvá a ostatné ÚOŠS na základe čl. 123 ústavy.
„Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

Predloženie takejto zmluvy vládou ...

Predloženie takejto zmluvy vládou SR národnej rade musí obsahovať:
- návrh, ktorý obsahuje splnomocnenie príslušného člena vlády na predloženie zmluvy do národnej rady,
- odporúčanie prezidentovi republiky ratifikovať zmluvu,
- predkladacia správa musí obsahovať konkrétne politické, ekonomické a právne dôvody účelnosti uzavretia zmluvy, vrátane označenia kategórie navrhovanej zmluvy, ako aj vyhodnotenie pripomienkového konania k zmluve.
V druhom čítaní gstorský výbor v uznesení alebo spoločný spravodajca odporučí
- posunúť návrh rokovania o medzinárodnej zmluve do tretieho čítania,
- odložiť rokovanie o medzinárodnej zmluve.
V treťom čítaní národná rada buď
- vysloví súhlas s medzinárodnou zmluvou a teda umožní jej ratifikáciou prezidentom republiky, alebo
- odloží rokovanie o vyslovení súhlau s konkrétnou zmluvou.
Tieto zmluvy nemožno dopĺňať ani meniť, preto odpadáva 1. čítanie.
Zmluvy, ktoré sú ratifikované prezidentom republiky sa vyhlasujú vv Zbierke zákonov ako medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ostatné všeobecne záväzné právne predpisy

Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže byť vydané nariadenie vlády, vyhláška alebo výnos. Všetky tieto sú na rovnakej právnej úrovni – sú sekundárnymi právnymi predpismi.

Nariadenie vlády
Je upravené v čl. 120 ústavy /ods. 1-3/ takto:
„Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia. Nariadenie vlády podpisuje predseda vlády. Nariadenie vlády sa musí vyhlásiť spôsobom,, ktorý ustanoví zákon.“
Nariadenie vydáva vláda na základe generálneho ústavného splnomocnenia – to znamená, že vláda nepotrebuje osobitné splnomocnenie.
Postup pri vydávaní nariadenia vlády je upravený v Legislatívnych pravidlách vlády.
Návrh nariadenia vlády obsahuje dôvodú správu, ktorá má

Všeobecnú časť:obsahuje:

- zhodnotenie platného právneho stavu
- odôvodnenie nevyhnutnosti novej právnej úpravy alebo zmeny platnej právnej úpravy v prípade, ak ide o novelu nariadenia vlády,
- odôvodnenie hlavných princípov navrhovanej právnej úpravy,
- zhodnotenie súladu nariadenia vlády s ústavou a so zákonom, na vykonanie ktorého je navrhnuté,
- predpokladaný hospodársky a finančný dosah navrhovanej právnej úpravy, najmä vplyv na štátny rozpočet,
- zhodnotenie súladu nariadenia vlády s právom EÚ a dohovormi Rady Európy.
Osobitnú časť
Návrh nariadenia vlády upravený podľa výsledkov pripomienkového konania predloží minister, alebo vedúci iného ÚOŠS na prerokovanie
- vláde
- legislatívnej rade – zaujme k návrhu nariadenia stanovisko do 75 dní.
Súčasťou materiálu, ktorá sa predkladá vláde a LRV SR je aj predkladacia správa.
Čistopis nariadenia vlády v znení záverov z rokovania vlády vypracuje rezort, ktorý vláde návrh nariadenia predložil.

O týchto otázkach rozhoduje národná ...

O týchto otázkach rozhoduje národná rada uznesením tak ako pri prijímaní zákonov.
Tieto tri typy zmlúv sa nazývajú aj „prezidentskými zmluvami“ – dojednáva ich a ratifikuje prezident republiky.
Medzinárodné zmluvy, pred ktorých ratifikáciou je potrebný súhlas národnej rady, sa prerokujú v 2. a 3. čítaní. Takéto zmluvy predkladá NR SR vláda SR. O posudzuovaní náležitostí pri podávaní takéhoto návrhu rozhoduje predseda NR.
Vláda pred rozhodnutím preložiť zmluvu do národnej rady si môže vyžiadať stanovisko MZV SR – v prípade medzinárodných zmlúv politických, MH SR – v prípade hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, alebo MS SR – v ostatných otázkach.
Ak vláda prdkladá národnej rade na schválenie medzinárodnú zmluvu o ľudských právach a základných slobodách , medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, a medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb, ktoré majú prednosť pred zákonmi v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy SR – musí byť takáto zmluva predložená spolu s doložkou prednosti.
Doložka prednosti obsahuje posúdenie takejto zmluvy z hľadiska jej prednosti voči konkrétnym zákonom a jej vplyvu na právny poriadok SR.

V tomto prípade sa nevyžaduje ...

V tomto prípade sa nevyžaduje súhlas národnej rady.
Prezidenta zastupuje na schôdzi NR môže zastúpiť v odôvodnených prípadoch vedúci Kancelárie prezidenta SR.
Na schôdzkach výborov môže prezidenta zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta SR. So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta SR.
Národná rada má na rozhodnutie v obnovenom treťom čítaní 2 možnosti:
- buď vyhovie pripomienkam prezidenta republiky – postačuje schválenie týchto pripomienok obdobným spôsobom, ako bol schválený zákon,
- odmietne jeho pripomienky a potvrdí zákon, ktorý schválila – vyžaduje sa súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov národnej rady /76 poslancov/.. Takto znova potvrdený zákon je prezident povinný podpísať. Ak odmietne, zákon bude vyhlásený aj bez jeho podpisu.

Osobitné rokovanie

a/ o štátnom rozpočte

Štátny rozpočet sa sshcvaľuje formou zákona. Bližšia úprava obsahu zákona o štátnom rozpočte je upravená osobitným predpisom – zákonom o rozpočtových pravidlách.
Návrh zákona o štátnom rozpočte sa prerokuje len v 2. a 3. čítaní, lebo sa predkladá na základe ústavy, t,j, nie je možné ho odmietnuť.
Návrh sa prideľuje všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
V návrhu zákona o štátnom rozpočte nie je prípustné v jeho texte robiť zmeny, doplnky, ale v súvise s ním zrušovať iné zákony.

b/ Rokovanie o medzinárodnej zmluve

Cieľom takéhoto rokovania je dať súhlas k medzinárodným zmluvám pred ich ratifikáciou. Na základe Ústavy SR NR SR dáva súhlas na tri druhy najdôležitejších medzinárodných zmlúv:
- medzinárodné politické zmluvy,
- medzinárodné zmluvy hospodárske všeobecnej povahy,
- medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých je potrebné prijať zákon.

Skrátené legislatívne konanie

Skrátené legislatívne konanie upravuje ustanovenie § 89 Rokovacieho poriadku NR SR.
Dôvodmi na skrátené legislatívne konanie podľa rokovacieho poriadku sú:
Mimoriadne udalosti, ktorý môžu byť:
- ohrozenie základných ľudských práv a slobôd,
- ohrozenie bezpečnosti
- hrozba značných hospodárskych škôd štátu.
Národná rada sa môže uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní z týchto dôvodov len na návrh vlády.
O skrátenom legislatívnom konaní môže NR SR rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti OSN o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty OSN vyžaduje neodkladné prijatie zákona. Schválenie skráteného legislatívneho konania umožňuje skrátenie týchto lehôt:
- návrh zákona nemusí byť poslancom doručený najmenej 15 dní pred schôdzou národnej rady – o návrhu sa rokuje ihneď po jeho prdložení,
- výboru nemusia rešpektovať lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní - o návrhu sa rokuje ihneď,

Národná rada nemusí ...

- národná rada nemusí dodržať v druhom čítaní 48 hodinovú lehotu na prerokovanie zákona od doručenia spoločnej správy výborov. Aj rokovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v druhom čítaní môže pokračovať bez dodržania lehoty, ktorú zákon o rokovacom poriadku označuje ako „druhý deň po ich schválení“,
- je možné aj skrátenie lehôt v 3. čítaní. Nemusí sa dodržať ani hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v 3. čítaní.


Vrátenie zákona prezidentom republiky

Prezident SR môže vrátiť zákon NR na opätovné prerokovanie v ústavou stanovenovenej 15-dňovej lehote.
Ak prezident vráti zákon s pripomienkami národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v 2. a 3. čítaní.
Predmetom prerokúvania sú iba pripomienky prezidenta republiky.
Pripomienky musia obsahovať presné znenie navrhovanej úpravy alebo môže odmietnuť schválený zákon ako celok.
Predseda národnej rady znovu určí gestorský výbor, pridelí návrh prezidenta ˇalším výborom a určí lehotu na jeho prerokovanie.

V treťom čítaní

- je možné viesť rozpravu len k tým ustanoveniam, ktoré boli schválené v druhom čítaní,
- poslanec môže navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb,
- iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb, ktoré poslanci z rôznych dôvodov neurobili v druhom čítaní a návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30 poslancov.
- V opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona v znení doteraz schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto možno ďalej meniť a doplňovať. Zmeny a doplnky sa vzťahujú aj na tie ustanovenia, ku ktorým neboli doteraz schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Na návrh predsedu NR SR sa NR bez rozpravy uznesenie o tom, že
- - návrh zákona opakovane prerokujú všetky výbory, ktorým bol pridelený, alebo
- návrh zákona opakovane prerokuje len gestorský výbor, alebo
- návrh zákona opakovane sa opakovane prerokuje len na schôdzi NR.

Hlasovanie o návrhu zákona ako celku v 3. čítaní

- predseda NR SR zistí počet poslancov, ktorí sú prítomní pri schvaľovaní zákona.
- Národná rada SR je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina poslancov národnej rady. Na prijatie zákona NR postačuje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Na prijatie ústavného zákona je potrebný súhlas 3/5 vúčšiny všetkých poslancov.

Navrhovateľ môže návrh zákona vziať späť, v treťom čítaní už len so súhlasom Národnej rady SR.
Ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o 6 mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. To sa nevzťahuje na návrh zákona, ktorý národná rada vrátila navrhovateľovi na dopracovanie.
Návrhy zákonov podané v prechádzajúcom volebnom období možno prerokovať v nasledujúcom volebnom období, iba ak boli podané ako nové návrhy.
Podpisovanie zákonov
1/ predseda NR SR – v lehote 7 dní po schválení zákona v 3. čítaní. Zákon musí byť podpísaný overovateľmi národnej rady.
2/ predseda vlády SR
3/ prezident SR – ak odmietne, zákon bude vyhlásený aj bez jeho podpisu.

Potom sa koná rozprava...

- potom sa koná rozprava – môžu sa ešte raz všetci poslanci vyjadriť k návrhu zákona. Na podávanie pozmeňujúcich a doplňovacích návrhov k návrhu zákona na schôdzi NR SR je potrebný súhlas aspoň 15 poslancov. Súhlas sa vyjadruje jeho podpisom pod písomný a osôvodnený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh.Po skončení rozpravy spracovdajca dáva hlasovať o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňovacích návrhoch.
Hlasovanie v druhom čítaní:
- hlasuje o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch,
- ak bol v rozprave podaný návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa najpv o tomto návrhu.
- O každom návrhu sa hlasuje osobitne,
- K pozmeňujúcim a doplńujúcim návrhom spoločný spravodajca nezaujíma stanovisko,
- Ak v 2. čítaní neboli na schôdzi NR podané nijaké pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.
- Ak v 2. čítaní boli na schôdzi NR podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, predsedajúci zabezpečí ich doručenie poslancom.

Hlasovanie o návrhoch zo spoločnej ...

Hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o rozdaných návrhoch podaných na schôdzi NR SR sa koná najskôr na druhý deň po ich rozdaní. O nedoručení pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov alebo o skrátení lehoty rozhodne NR bez rozpravy, ak o to požiada gestorský výbor alebo spoločný spravodajca.
- Ak v druhom čítaní neboli schválené nijajé pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy,
- Návrh zákona po hlasovaní postúpi do 3. čítania.


Tretie čítanie

Ak v 2. čítaní neboli schválené nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.
Ak v 2. čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení, skôr sa môže konať, ak o tom na návrh gestorského výboru alebo spolčného spravodajcu rozhodne národná rada bez rozpravy.
Poslanci by mali posúdiť, či nimi schválené zmeny sú v súlade s právnym poradkom vertikálne, ako horizontálne, t. j. či zákon je v súlade s ústavou , alebo či dané ustanovenia už nie sú upravené v inom zákone.

Sústredí ďalšie informácie, ...

Sústredí ďalšie informácie, ktoré spravodajca spracuje do tzv. spoločnej správy výborov, ktorú schvaľuje osobitným uznesením. Spoločná správa obsahuje:
- informáciu, ktorým výborom bol návrh zákona pridelený na prerokovanie a ktoré výbory návrh zákona skutočne prerokovali,
- informáciu o stanoviskách poslancov, ktorí podali svoje stanoviská gestorskému výboru,
- informáciu o stanoviskách výborov vrátane vlastného, najmä o tom, či odporúčajú národnej rade návrh zákona schváliť,
- pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov usporiadané podľa jednotlivých ustanovení návrhu zákona spolu s ich odôvodnením,
- svoje stanovisko k návrhom výborov, ako aj k ich pozmeńujúcim a doplňujúcim návrhom,
- svoje záverečné stanovisko, či
a/ odporúča národnej rade návrh zákona schváliť,
b/ navrhuje národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie,
c/ navrhuje odložiť rokovanie o návrhu zákona,
d/ navrhuje nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Táto spoločná správa sa doručí ...

Táto spoločná správa sa doručí všetkým poslancom NR a navrhovateľovi a na rokovaní NR SR ju prednesie spoločný spravodajca, určený gestorským výborom.

Lehota na preštudovanie spoločnej správy je 48 hodín, pokiaľ nejde o skrátené legislatívne konanie. Aj táto lehota sa dá skrátiť na návrh gestorského výboru a národná rada môže o takomto návrhu rozhodnúť bez rozpravy.
Priebeh rokovania NR SR v 2. čítaní:
Schôdza NR R sa začína prerokovaním návrhu zákona už všetkými poslancami. Ak genstorský výbor alebo spoločný spravodajca odporučil národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa bez rozpravy najskôr o tomto návrhu. Ak národná rada nedôjde k týmto záverom, rokovanie o návrhu zákona má nasledovný priebeh:
- ako prvý vystúpi navrhovateľ – odôvodní vecný a legislatívny zmysel zákona,
- ako druhý vystúpi spravodajca, určený gestorským výborom – prednesie obsah spoločnej správy,

Oznámi poslancom,...

- oznámi poslancom, ktorí nie sú členmi týchto výborov, že môžu zaslať svoje stanoviská gestorskému výboru
Rokovanie výborov:
Navrhovateľ zákona – člen vlády – väčšinou príslušný minister, ktorý má osobitné poverenie vlády /uznesením/ - je povinný odôvodniť návrh zákona vo všetkých výboroch, ktoré NR SR určila po skončení prvého čítania.
Minister môže poveriť aj inú osobu, aby ho zastupovala pri odôvodňovaní návrhu zákona v jednotlivých výboroch – vyžaduje sa súhlas príslušného výboru.
Ak ide o návrh výboru alebo skupiny poslancov, návrh zákona odôvodní nimi poverený poslanec, a ak ide o návrh poslanca – navrhujúci poslanec.
Na rokovaní výborov sa môžu zúčastniť aj tí poslanci, ktorí nie sú členmi príslušného výboru – nemôžu však hlasovať.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, svoje stanoviská môžu oznámiť gestorskému výboru do začatia rokovania gestorského výboru.
Navrhovateľ odôvodní návh zákona z vecnej i legislatívnej stránky.

Potom vystúpi spravodajca ...

Potom vystúpi spravodajca /určuje ho na návrh predsedu výboru výbor zo svojich členov/ - informuje výbor najmä o vyjadreniach, posudkoch a informáciách, ktoré si výbor alebo spravodajca vyžiadal alebo mu boli doručené a navrhne uznesenie výboru. Ak navrhovateľmi zákona sú výbory alebo poslanci, spravodajca informuje aj o stanovisku vlády.
Výbor vypracuje o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní pre NR SR písomnú správu, ktorá obsahuje
- stanovisko výboru, v ktorom navrhne, či odporúča NR návrh zákona schváliť,
- znenie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, na ktorých sa výbor uzniesol.
Túto správu schvaľuje výbor uznesením. Uznesenie overuje overovateľ výboru svojim podpisom. Po overení podpisuje predseda výboru alebo ten, kto ho zastupuje.
Ak návrh zákona prerokovali viaceré výbory, podajú spoločnú písomnú správu, ktorú vypracuje gestorský výbor.
Úloha gestorského výboru:
Gestorský výbor rokuje o návrhu zákona ako posledný.
Návrh zákona prerokuje podobným spôsobom ako ostatné výbory a prijme k nemu vlastné stanovisko,

Účelom 1. čítania je rozhodnúť ...

Účelom 1. čítania je rozhodnúť o podstate návrhu zákona ako celku. V tomto čítaní nie je možné podávať návrhy zmien alebo doplnkov zo strany posdlancov ani zo strany výborov.
Ako prvý na schôdzi vystúpi navrhovateľ. Ak je navrhovateľom vláda – návrh zákona odôvodňuje člen vlády – príslušný minister, ktorého rezort vypracoval predkladaný návrh zákona.
Potom so svojim stanoviskom vystúpi spravodajca, ktorého určil gestorský výbor.
Potom sa koná všeobecná rozprava – rokuje sa len o návrhu zákona ako celku.
Závery 1. čítania:
Národná rada sa uznesei tak, že buď
- vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie /odloží jeho prerokovanie až do odstránenia jeho nedostatkov/
- nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona /dôvody na odmietnutie môžu byť rôzne – napr. hospodárske, finančné, nároky na pracovné sily a pod./
- ho prerokuje v druhom čítaní. O tomto NR rozhodne bežným hlasovaním.

NR, ak sa rozhodne pokračovať ...

NR, ak sa rozhodne pokračovať v druhom čítaní zákona prijme ďalšie opatrenia:
- zo zákona sa znovu pridelí prerokovanie návrhu zákona ústavnoprávnemu výboru
- určí sa znova gestorský výbor a ďalšie výbory /spravidla tým istým výborom ako v prvom čítaní/,
- určí sa lehota na prerokovanie navrhu zákona, ktorá nesmie byť kratšiq ako 30 dní /zákonná lehota/.
Pri prijímaní týchto opatrení sa môžu vyskytnúť dva druhy rozporov:
- poslanci môžu namietať, že návrh zákona bol určený nesprávnym výborom – o takýchto námietkach NR SR rozhodne bez rozpravy
- NR SR o opatrniach v súvislosti s prípravou 2. čítania nerozhodne – potom na základe Rokovacieho poriadku NR SR sa postupuje podľa návrhu predsedu.


Druhé čítanie

Je najrozsiahlejšou časťou zákonodarného procesu.
Predseda NR SR:
- pridelí návrh zákona na prerokovanie výborom, ktoré boli schválené NR v 1. čítaní,

Z ostatných výborov predseda vo svojom návrhu ...

Z ostatných výborov predseda vo svojom návrhu vyberie tie výbory, ktoré majú najbližšie k danej problematike.
Gestorský výbor plní ústrednú úlohu pri prerokovaní návrhu zákona. Výbor si sám určí poslanca, ktorý sa stane spravodajcom k príslušnému návrhu zákona.
Predseda predloží návrh zákona do 1. čítania.


Prvé čítanie

Prvým čítaním sa začína vlastný zákonodarný proces v užšom zmysle.
Predseda NR SR zabezpečí bezodkladné doručenie návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR všetkým poslancom, ako aj vláde, pokiaľ vláda nie je navrhovateľom zákona.
Na preštudovanie príslušného návrhu zákona sa poskytne 15-dňová zákonná lehota.
Predseda NR SR je povinný predložiť na prerokovanie návrh zákona na najbližšiu schôdzu NR SR, pričom musí rešpektovať zákonnú 15-dňovú lehotu na preštudovanie. Preto pod najbližšou schôdzou sa rozumie schôdza po uplynutí tejto lehoty. Predseda je povinný zaradiť na prerokovanie všetky návrhy zákonov pripustených do 1. čítania.

Dôvodová správa

musí byť v súlade s právnym poriadkom SR z vertikálneho hľadiska – musí byť v súlade s ústavou, aby ho nemohol napadnúť Ústavný súd SR pre protiústavnosť, ako aj z horizontálneho hľadiska – pokiaľ ide o vzťah k už platným zákonom /aby neobsahoval už doposiaľ prijaté právne normy, alebo nemal kontradiktórne ustanovenia voči platnej právnej úprave/.
musí obsahovať vyhlásenie o súlade s medzinárodnými zmluvami v príslušnej oblasti, ktoré SR ratifikovala a je nimi viazaná. musí obsahovať aj doložku zlučiteľnosti návrhu zákona právom Európskej únie.
Osobitnú časť – komentár – odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona /paragrafov/. Táto časť nemôže byť interpretačným pravidlom.
Po schválení návrhu zákona dôvodová správa už nie je súčasťou zákona a text zákona tvorí len paragrafované znenie.

c) návrh obsahu vykonávacích predpisov – ak sa predpokladá ich vydanie. Nie je to však obligatórna povinnosť, ale národná rada si to môže vyžiadať. Túto povinnosť musí navrhovateľ však splniť obligatórne vždy, ak majú vykonávacie prepisy nadobudnúť účinnosť zároveň so zákonom.

d) Transpozičný odkaz

d) transpozičný odkaz – sú v ňom vymenované právne predpisy EÚ, ktoré navrhovaná právna úprava preberá.



Posúdenie náležitostí návrhu zákona a rozhodnutie predsedu NR SR

Návrh zákona sa podáva predsedovi NR SR cez podateľňu, ktorá ho zaregistruje. Predkladá sa v písomnej aj v elektronickej podobe.
Pri uplatnení zákonodarnej iniciatívy vzniká štátoprávny vzťah medzi predsedom NR a navrhovateľom zákona /subjektom zákonodarnej iniciatívy/ Predseda NR SR je zo zákona oprávneným subjektom, ktorý skúma, či návrh zákona spĺňa zákonom predpísané náležitosti, ktoré predpisuje Rokovací poriadok NR SR. Zákon o rokovacom poriadku dáva predsedovi niekoľko možností pri posudzovaní náležitostí návrhu zákona.
Ak zákon nespĺňa náležitosti – predseda NR vyzve navrhovateľa, aby odstránil nedostatky.

Ďalší postup je možný dvoma spôsobmi:

navrhovateľ nedostatky odstráni a podá znovu návrh zákona tak, ako to požaduje rokovací poriadok NR SR
oznámi predsedovi NR SR, že s odstránením nedostatkov nesúhlasí. V tomto prípade predseda NR SR predloží takýto návrh zákona Národnej rade na rozhodnutie, či návrh zákona spĺňa náležitosti alebo nie. Tento postup si uplatní predsda NR na najbližšej schôdzi NR. NR rozhodne hlasovaním.

Ak navrhovateľom návrhu zákona nie je vláda, predseda NR okrem posúdenia náležitostí zašle návrh vláde na zaujatie stanoviska. Ak vláda nezaujme stanovisko do 30 dní, predseda NR postúpi návrh zákona do ďalších etáp zákonodarného procesu. Ak vláda doručí stanovisko dodatočne, možno ho zohľadniť.

Predseda NR SR zabezpečí bezodkladné doručenie návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti všetkým poslancom. Zároveň navrhne prideliť na prerokovanie návrh zákona ústavnoprávnemu výboru – vždy a podľa povahy veci aj ďalším výborom. Zároveň navrhne výbor, ktorý je na tento návrh gestorský.
Ústavnoprávny výbor – je zo zákona o rokovacom poriadku povolaný na to, aby predovšetkým prerokúval všetky návrhy zákonov najmä z hľadiska ich súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, zákonmi SR a s právom EÚ.

V sprievodnom liste sa uvádza ...

V sprievodnom liste sa uvádza aj osoba /osoby/ poverená /poverené/ na uvedenie návrhu zákona v NR a jej výboroch.

Etapy zákonodarného procesu po podaní návrhu zákona

Po podaní návrhu zákona sa nerozlišuje, či ho podáva vláda, poslanec alebo výbor NR SR.
Zákonodarný proces prebieha v NR SR v niekoľkých etapách:
- Zákonodarná iniciatíva – oprávnené subjekty
- Posúdenie náležitostí návrhu zákona - rozhodnutie predsedu NR SR
- Prvé čítanie
- Stanovisko legislatívneho odboru
- Uznesenia výborov
- Gestorský výbor
- Druhé čítanie
- Tretie čítanie
- Skrátené legislatívne konanie
- Vrátenie zákona prezidentom republiky
- Vyhlasovanie zákona
- Rokovanie o štátnom rozpočte
- Rokovanie o medzinárodnej zmluve
- Referendum

Zákonodarná iniciatíva - Subjekty zákonodarnej iniciatívy

V zmysle Ústavy SR sú taxatívne určení:
- Výbory NR SR
- Poslanci NR SR
- Vláda SR – je najčastejším subjektom zákonodarnej iniciatívy. Obligatórne pri návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Zákonodarná iniciatíva – je významným oprávnením ústavou taxatívne určených subjektov. Znamená povinnosť zákonodarného zboru sa týmto návrhom zaoberať podľa pravidiel zákonodarného procesu.
Zákonodarnú iniciatívu si môžu upatniť aj občania, ktorí majú aj zákonodarnú právomoc cestou ľudového hlasovania – referenda.
Skrytú zákonodarnú právomoc má aj prezident republiky prostredníctvom práva veta.
Ďalšie formy iniciatívyy vo veciach verejných – petície, zhromaždenia a pod. – si môžu uplatniť občania.
Generálny prokurátor a predseda NS SR môžu ovplyvňovať začiatok zákonodarného procesu nepriamo, prostredníctvom správ o stave zákonnosti, ktoré predkladajú Národnej rade.

Náležitosti návrhu zákona podaného NR SR

Každý návrh zákona musí obsahovať určité náležitosti. Tieto predpisuje Rokovací poriadok NR SR /zákon č. 350/1996 Z.z. o rokvacom poriadku NR SR v platnom znení.
Základnou požiadavkou je, že návrh zákona musí obsahovať:
a) paragrafované znenie – je to text zákona, ako ho predkladá subjekt zákonodarnej iniciatívy. Musí ho predkladať v podobe, v akej by mal byť už ako konečný text budúceho zákona, aj keď v rámci zákonodarného procesu môže byť pozmenený a schválený nezávisle od jeho vôle.
b) Dôvodová správa – slúži na správne pochopenie zmyslu zákona vo všeobecnosti a v jeho konkrétnostiach. Má dve časti:
Všeobecnú časť – obligatórne:
- zhodnotenie súčasného stavu problematiky, najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky,
- uvedenie dôvodov potreby novej zákonnej úpravy,
- spôsob jej vykonávania,
- hospodársky a finančný dosah, najmä vplyv na štátny rozpočet,
- nárok na pracovné sily,
- organizačné zabezpečenie,
- rozbor ďalších otázok, ktoré navrhovateľ považuje za potrebné na všestranné posúdenie návrhu zákona.

Rozpory – sa riešia na porade, ...

Rozpory – sa riešia na porade, ktorú zvolá príslušné ministerstvo. V prípade nezhody sa riešia osobným rokovaním príslušných ministrov.
- Legislatívna rada vlády SR – je stálym, poradným, iniciatívnym a koordinačným orgánom vlády pre oblasť legislatívy. Jej činnosť a postup pri prerokovávaní právnych predpisov upravuje Štatút LRV SR. /ďalej viď. Otázku č. 12 – Postup pri prerokovaní zákona v LRV a schválenie zákona vo vláde/.
- Vládny návrh zákona – vláda schvaľuje návrh zákona , ktorý predkladá NR SR v zbore uznesením. Uznesenie obsahuje názov zákona, vláda schvaľuje návrh zákona, poveruje predsedu vlády predložiť návrh zákona na prerokovanie NR SR a príslušného člena vlády odôvodniť vládny návrh zákona v NR SR, kto predložil, kedy a kde. Návrh zákona jJe schválený, ak s ním vyslovila súhlas nadpolovičná väčšina členov vlády. Vládny návrh zákona po schválení podpisuje predseda vlády a príslušný minister v 8 exemplároch. Podpisy sa uvádzajú pod dátumom schválenia návrhu vládou.
Vládny návrh zákona sa považuje za podaný vtedy, ak je doručený predsedovi NR SR cez podateľňu Kancelárie NR SR v počte 250 výtlačkov, vrátane 5 podpísaných so sprievodným listom predsedu vlády a s príslušným uznesením vlády, taktiež sa vyžaduje v elektronickej podobe.

V sprievodnom liste sa uvádza aj osoba ...

V sprievodnom liste sa uvádza aj osoba poverená na odôvodnenie vládneho návrhu zákona v NR a vo výboroch.
Ak sa má na základe vydať aj vykonávací predpis, vláda si môže od navrhovateľa vyžiadať jeho návrh. Návrhovateľ zákona predkladá návrh vykonávacieho predpisu, ak má nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, na základe ktorého sa má vydať.

Poslanecký návrh zákona – tu nie je pripomienkové konanie, je na poslancovi, koho osloví.
Poslanec pri svojej zákonodarnej iniciatíve sa riadi Legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov. Návrh zákona musí byť podpísaný tímito poslancami. Návrh zákona vypracovaný poslancom /poslancami/ sa považuje za podaný, ak bol doručený predsedovi NR SR so sprievodným listom podpísaným povereným poslancom cez podateľňu Kancelárie NR SR v počte 5 podpísaných výtlačkov. V sprievodnom liste sa uvádza aj osoba /osoby/ poverená /poverené/ na uvedenie návrhu zákona v NR a jej výboroch.
Návrh zákona výborom NR SR – návrh zákona podpisuje predseda príslušného výboru. Návrh zákona sa považuje za podaný, ak bol doručený predsedovi NR SR so sprievodným listom podpísaným predsedom výboru a s príslušným uznesením výboru cez podateľňu Kancelárie NR SR v počte 5 podpísaných výtlačkov.

Etapy zákonodarného procesu do podania návrhu zákona:

- spracovanie návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu alebo právneho predpisu na ministerstve útvarom, do pôsobnosti ktorého patrí upravovaná problematika /na základe príslušného plánu legislatívnych úloh, príp. konkrétnym rozhodnutím ministra/ v takej podobe, ako je zakotvený v legislatívnych pravidlách vládnych, ako aj rezortných – vecný útvar/odborný útvar. Súčinnosť a spoluprácu poskytuje právny/legislatívny útvar.
- Obligatórne /vnútorné/ pripomienkové konanie – vecný útvar zasiela návrh všetkým útvarom príslušného ministerstva, ktorých sa návrh právneho predpisu vecne dotýka, tiež legislatívnemu útvaru.
Stanovisko má obsahovať všeobecné /zásadné/ pripomienky a pripomienky k jednotlivým ustanoveniam právneho predpisu.
- prerokúvanie stanovísk – v prípade nezhody vedúcich funkcionárov na texte právneho predpisu – ak nedôjde k odstráneniu rozporov v pripomienkovom konaní rozhoduje minister ako ústavne a politicky zodpovedný vedúci funkcionár ministerstva.
- Prípadné prerokúvanie právneho predpisu v príslušnom poradnom orgáne ministerstva

Podpísanie návrhu právneho...

- Podpísanie návrhu právneho predpisu ministrom ako výsledok súhlasu s návrhom právneho predpisu, ktorý ministerstvo predkladá na schválenie vláde, alebo vydáva samo.
- Mimorezortné pripomienkové konanie – návrh právneho predpisu zasiela minister alebo vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy:
- ostatným ministerstvám a iným ústredným orgánom štátnej správy,
- inštitútu pre aproximáciu práva na posúdenie z hľadiska zlučiteľnosti návrhu zákona s právom EÚ a z hľadiska súvislosti s dohovormi Rady Európy,
- Národnej banke Slovenska
- NKÚ SR
- NS SR
- GP SR
- ďalším orgánom a inštitúciám, ak to vyplýva z osobitného predpisu, alebo ak to určí vláda.
Najkratšou lehotou na zaujatie stanoviska je najmenej 15 dní. Pripomienky musia byť formulované jednoznačne a musí z nich byť zjavný ich legislatívny prínos. Pripomienky sa členia na všeobecné – zásadné /na ktorých príslušý subjekt trvá a bez splnenia ktorých neodporúča návrh zákona schváliť/ a pripomienky k jednotlivým ustanoveniam – môžu mať charakter odporúčajúci alebo neodporúčajúci.

V týchto veciach môže vzniknúť NR ...

V týchto veciach môže vzniknúť NR SR legislatívna zodpovednosť, ktorú môže NR SR realizovať prostredníctvom vlády, príp. na základe poslaneckej iniciatívy.

Vonkajšími prejavmi legislatívnej zodpovednosti je
- plánovanie legislatívy a
- a vznik konkrétneho legislatívneho zámeru.

Plánovanie legislatívy – v koncentrovanej podobe uskutočňuuje vláda prostredníctvom Legislatívnej rady vlády. Podklady pre ňu vypracúvajú jednotlivé ústredné orgány štátnej správy, ktoré navrhujú vláde konkrétne opatrenia v oblasti legislatívy – výsledkom má byť priprava všeobecne záväzných právnych predpisov rôzneho obsahu a formy /nová právna úprava, novely, rôzny stupeŃ právnej sily/.
Výsledkom tejto činnosti je vládou schválený plán legislatívnych úloh na príslušný rok. Vláda zároveň schvaľuje aj výhladový plán leg. Úloh najdlhšie na svoje funkčné obdobie. Plán legislatívnych úloh vlády je záväzná pre príslušné ministerstvá ako uznesenie vlády. Ministerstvá si potom vypracúvajú vlastné plány legislatívnych úloh – konkrétnejšie.

Legislatívny zámer

Legislatívny zámer – vzniká na základe opatrení v oblasti plánovania legislatívy – schválením Plánu legislatívnych úloh vládou SR a prijatím konkrétnych opatrení na príslušnom ministerstve.
Legislatívny zámer vypracúvajú ministerstvá a ostatné ÚOŠS pred prípravou návrhu zákona s výrazným hospodárskym a finančným dosahom, alebo, ak o tom rozhodne vláda.
Predkladateľom legislatívneho zámeru je ministerstvo alebo ÚOŠ, ktorý bude predkladatľom pripravovaného návrhu zákona.
Pri príprave a prekladaní sa postupuje podľa smerníc na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR.
Súčasťou LZ je Doložka zlučiteľnosti tohto zámeru s právom ES a EÚ.
LZ obsahuje najmä:
- zhodnotenie platnej právnej úpravy a určenie cieľov, ktoré má nová právna úprava plniť,
- zhodnotenie finančných, ekonomických,evromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.
LZ, ktorý je schválený vládou je pre prísl. Ministerstvo a ÚOŠS záväzným podkladom na vypracovanie návrhu zákona.

ZÁKONODARNÝ PROCES

Pramene zákonodarného procesu:
Právne je upravený:
- v Ústave SR – je rozhodujúcou právnou úpravou, upravuje zákonodarný proces len čiastkovo: zakotvuje právo zákonodarnej iniciatívy, podpisovanie zákonov, postup pri vrátení zákona prezidentom republiky, spôsob vyhlasovania zákonov. V spôsobe vyhlasovania zákonov v podrobnostiach odkazuje na zákon /blanketnú normu/, ktorým je zákon o Zbierke zákonov č. 1/1993 Z. z.
- v Rokovacom poriadku NR SR – zákon č. 350/1996 Z. z. o RP NR SR v platnom znení / v jeho 10. časti,
- v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov NR SR,
- v Legislatívnych pravidlách vlády SR,
- Štatút LRV SR
- Rokovací poriadok vlády SR
- Smernice na prípravu a predkladanie materiál na rokovanie vlády
- Zásady vlády SR pre oblasť medzinárodných zmlúv
- Zákon o Zbierke zákonov – upravuje platnosť a účinnosť týchto predpisov.

Medzi ďalšie orgány ES patria:

Súdny dvor
Účtovný dvor
Hospodársky a sociálny výbor
Výbor regiónov
Európsky menový inštitút
Ekonomický a finančný výbor
Európsky sociálny fond,
Európska investičná banka
Ombudsman

Primárne komunitárne právo:
- zakladajúce zmluvy spoločenstiev a zmluvy, ktoré ich dopĺňajú.
Sekundárne komunitárne právo – akty vydané orgánmi EÚ právnej, ako aj neprávnej povahy. Majú tieto formy:
- nariadenia
smernice
rozhodnutia
odporúčania a posudky
nešpecifikované dokumenty
vyhlásenia a rezolúcie
Súhrnný názov – acquis communautaire.
Európsky súdny dvor – vydáva justičné acquis.
Vyhádzajú v Úradnom liste ES

LEGISLATÍVNA ZODPOVEDNOSŤ A POSTUP PRED UPLATNENÍM ZÁKONODARNEJ INICIATÍVY

Legislatívna zodpovednosť – v užšom zmysle je právne zakotvená v zákone č. 575/.... o organizácii ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy SR . Táto zodpovednosť sa dotýka:
- najmä ministerstiev ako inštitúcií, ich útvarov a zamestnancov. Ide o právnu zodpovednosť, keďže je ustanovená v zákone, ktorá vyžaduje neustále vyhodnocovať právnu úpravu a dávať podnety na jej svalitnenie v rámci svojej pôsobnosti.
- Vlády SR – ide o politickú zodpovednosť. Ona zodpovedá parlamentu za kvalitu právneho poriadku a legislatívy. Koncentrovaným vyjadrením tejto politickej zodpovednosti je jej programové vyhlásenie. V ňom musí vláda uviesť aj obsah svojich legislatívnych opatrení počas svojho funkčného obdobia vo vzťahu k parlamentu. NR SR kontroluje činnosť vlády na tomto úseku a na základe ústavnej zodpovednosti vyžaduje od nej aj legislatívnu zodpovednosť.
- Národnej rady SR – ide o skrytú legislatívnu zodpovednosť, ktorá vyplýva z jej postavenia ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu v SR, ako aj Ústavou SR vymedzenej pôsobnosti. Obligatórne prerokúva:
- správy prezidenta o stave republiky
- správy generálneho prokurátora a predsedu NKÚ SR.
- výbory a poslanci vykonávajú poslanecké prieskumy,
- NR SR dostáva petície a podnety od občanov.

Európsky parlament

Európsky parlament – po vzniku EÚ má výraznejšie právomoci v legislatívnom procese a v niekt. Otázkach má s Radou EU rovnocenné postavenie.
Je zastupiteľským zborom „ľudu štátov združených v ES, ktorého poslaním je hájiť záujmy národov čl. štátov v EÚ. Je zložený zo 732 poslancov, počet mandátov rešpektuje počet obyvateľov čl. štátu pričom posilňuje postavenie menších čl. štátov..
Poslanci sú volení vo všeobecných a priamych voľbách občanmi EÚ v každom čl. štáte podľa jeho vlastných volebných pravidiel, ale rovnaký deň pre celú EÚ. Mandát poslanca trvá 5 rokov. Poslanec požíva výsadu nezodpovednosti za svoje názory alebo hlasovanie pri výkone svojho mandátu v rozsahu poslanecnej imunity práva čl. štátu.
Sústavu orgánov tvorí:
Predseda a predsedníctvo, Úrad a Rozšírený úrad.
Sekretariát zabezpečuje administratívnu činnosť. Na čele je generálny tajomník. Má asi 3500 byrokratov.
Výbory sú stále, dočasné a zvláštne.
Poslaneckých klubov je oficiálne uznaných 8.
EP nemá samostatnú iniciatívnu legislatívnu právomoc. Môže však požiadať EK, aby rade ÉÚ predložila návrh komunitárneho aktu.

Európska rada

Európska rada – je vrcholný politický kolektívny orgán EÚ, rozhodujúci o zásadných smeroch rozvoja EÚ. Je medzivládnou konferenciou na najvyššej úrovni v rámci politickej spolupráce. Schádza sa v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád, členom je aj predseda EK. Výsledkom rokovania môže byť deklarácia o problémoch a ich riešení. ER podáva písomnú ročnú správu o pokroku v EÚ, ako aj správu z každého zaadania Európskemu parlamentu.
Má 4 úlohy – právomoci:
- je miestom slobodnej a neformálnej výmeny názorov medzi vrcholnými predstaviteľmi členských štátov,
- môže rokovať o záležitostiach spadajúcich do komunitárnej právomoci, o otázkach politickej spolupráce, aj o otázkach spoločného záujmu,
- môže vydávať všeobecné rozhodnutia k rozvoju ES,
- môže fungovať ako odvolacia inštancia pre otázky, pri ktorých nie je zhoda v nižších stupňoch.

Rada Európskej únie, ...

Rada Európskej únie, nazývaná tiež Rada ministrov – je hlavným rozhodovacím orgánom. Je kolektívnym nepermanentným legislatívnym orgánom EÚ, ktorý zastupuje záujmy občanov EU. Má všeobecnú legislatívnu právomoc vo všetkých oblastiach, ak nie sú zverené Európskej komisii. Táto legislatívna právomoc je vykonávaná Radou samostatne alebo spolu s Európskym parlamentom podľa spolurozhodovacieho alebo kooperačného postupu. Rada prijíma akty komunitárneho práva /nariadenia, smernice, rozhodnutia/ ES.
Sídlo má v Burseli, zasadnutia sú v apríli, júni a októbri v Luxemburgu.
Rada je kolegiálny orgán zástupcov vlád členských štátov, pričom každý členský štát deleguje jedného člena svojej vlády, ktorý je oprávnený vládu zaväzovať. V súčasnosti má 25 členov. Základnými orgánmi Rady sú:
Predsedníctvo rady - vykonáva ho zástupca členského štátu na princípe rotácie po dobu 6 mesiacov.
Generálny sekretariát – vrátane vlastnej právnej služby /2300 úradníkov/ je samostatným orgánom Rady. Na čele stojí generálny tajomník

COREPER

COREPER – Výbor stálych zástupcov. Je poverený prípravou rokovania Rady. Je zložený z veľvyslancov – vedúcich misií čl. štátov akreditovaných v EÚ.
V rámci 3. piliera je vytvorený tiež koordinačný výbor, jeho členmi sú vysokí úradníci z jednotlivých krajín so zameraním na oblasť spravodlivosti a vnútra.

Európska komisia – je permanentný, kolektívny orgán, je nezávislým strážcom záujmov európskej integrácie – členských šttov. Je výkonným orgánom. Sídlom je Brusel. Časť aparátu pracuje v Luxemburgu. V súčasnosti má 25 členov – každý členský štát 1 ˇčlena. Každý z navrhnutých členov musí byť prijateľný aj pre ostatné členské štáty. Členovia majú negatívny záväzok nezávislosti voči vlastnému ččlenskéu štátu – t. .j. nepreprezentuje svoj členský štát v Komisii, nesmie od neho vyžadovať ani prijímať pokyny a je povinný výlučne sledovať záujmy EÚ. Funkčné obdobie členov je 5 rokov. Komisia má iniciatívnu legislatívnu právomoc, ktorá spočíva v monopole predkladať návrhy komunitárnych právnych aktov Rade EÚ, ako aj pripomienky, stanoviská a odporúčania.

Tieto 3 zmluvy boli významne a podstatne ...

Tieto 3 zmluvy boli významne a podstatne zmenené a doplnené Zmluvou o Európskej únii – Maastrichtskou zmluvou /1992/.
Schengenská zmluva /1985 – bola uzavretá pre určité oblasti – nebola ešte vo všetkých štátoch EˇU ratifikovaná. Taktiež ako Amsterdamská zmluva.

Maastrichtská zmluva – zakladaná EÚ, a delí spoluprácu jej členov do troch pilierov:
1. pilier – má názov Európske spoločenstvá a odkazuje na prvé tri zakladajúce zmluvy, ktoré majú zároveň charakter medzinárodných organizácií. Pre tento pilier je charakteristická komunitárna nadnárodná povaha. Akty v rámci tohto piliera sú už priamo aplikovateľné tak, ako sú prijaté orgánmi EÚ – je to právo spoločenstiev /aj primárne a sekundárne právo/
2. pilier– má názov Ustanovenia o zahraničnej a bezpečnostnej politike
3. pilier – má názov Ustanovenia o spolupráci v oblasti justície a vnútorných vecí.
Právo a ďalšie akty prijímané v rámci 2. a 3. piliera sa vyznačujú spôsobmi a prostriedkami medzivládnej spolupráce – nejde tu o nadnárodné právo. Tento súbor aktov, ktorý sa nazýva aj termínom „acqus communautaire“ prijatých orgánmi EÚ podlieha trasformácii vnútroštátneho práva v jednotlivých čl. štátoch /pridružených alebo asociovaných/. Pre SR tvorí základnú oblasť aproximácie práva.

Oblasť spolupráce členských štátov EÚ v rámci 3. piliera tvorí 9 ďalších oblastí:

- azylová politika,
- pravidlá upravujúce prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov, vykonávanie kontrol na nich,
- prisťahovalecká politika a politika týkajúca sa štátny príslušníkov tretích krajín.
- Boj proti drogovej závislosti,
- Boj proti podvodom v medzinárodnom meradle,
- Spolupráca súdov v občianskoprávnych veciach,
- Spolupráca súdov v trestnoprávnych veciach,
- Colná spolupráca,
- Policajná spolupráca za účelom prevencie a boja proti terorizmu, nezákonnému obchodovaniu s dragami a ďalším závažným formám medzinárodného zločinu, ako aj v prípadoch potreby určité aspekty colnej spolupráce v súvislosti s organizáciou jednotného systému výmeny informácií v rámci Európskeho policajného úradu.

Orgány Európskych spoločenstiev

Základnými orgánmi EE /Spoločenstiev/ rozumieme orgány, ktorým tzv. zakladajúca zmluva zveruje úlohu uskutočňovať úlohy ES.

Zaslanie schváleného zákona na publikáciu - podpisy, lehoty.

- Zák. 1/93 Z.z. – o Zbierke zákonov SR
- po schválení zákona v 3 čítaní má predseda NR lehotu 7 dní na jeho podpísanie, tým autorizuje správnosť schváleného textu zákona, ktorý predtým podpísali overovatelia NR. Potom zašle schválený zákon na podpis prezidentomi republiky a predsedovi vlády.
- ústava spája vyhlasovanie zákona s nadobudnutím jeho platnosti. Znamená to, že vyhlásenie zákona je podmienkou, aby zákon nadobudol platnosť. – teda sa stáva všeobecne záväzným právnym predpisom.
- vo všeobecnosti sa vyžaduje, aby zákon NR bol uvádzaný vetou – Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone.
- predsedovi NR plynie lehota na pospis schváleného zákona 7 dní. Ďalšie lehoty zabezpečí tak, aby predseda vlády, ako aj predseda NR SR mali po 4 dní na podpis schváleného zákona. Tým je zabezpečené a to aj podľa novely maximálna 15-dňová lehota na vrátenie zákona prezidentom republiky národnej rade. V prípade, ak NR SR schválila záýkon, ktorý bol vrátený prezidentom a opätovne schválený v NR, táto lehota sa pre predsedu NR skracuje na 14 dní.
- vydávanie zabezpečuje MS SR
môžeme teda konštatovať, že zákn nadobúda pltnoť označením dňa v Zbierke zákonov. Od platnosti zákona zároveň rozlišujeme jeho účinnosť, ktorá je v zásade uverejňovaná na koci zákona.

Aproximácia práva v podmienkach Slovenskej republiky

Právne dôvody má zakotvené predovšetkým v zákone o rokovacom poriadku NR SR. Ide o požiadavku, že v rámci náležitostí návrhu zákona musí navrhovateľ uviesť v dôvodovej správe súlad návrhu zákona s právom EÚ.
Tento súlad má byť vypracovaný vo forme Doložky zlučiteľnosti tohto návrhu s právom EÚ.
Túto požiadavku stanovujú aj Legislatívne pravidlá tvorby zákonov vydané NR SR a Legislatívne pravidlá vlády SR.
Predmetom aproximácie práva v podmienkach SR je
Právo Európskych spoločenstiev

Právo ES
ES boli založené v rokoch 1951 a +957 tromi samostatnými zmluvami:
Parížskou zmluvou – 18.4.1951 o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele /ESUO/,
Rímskou zmluvou - 25.3.1957 – o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva /EHS. Podľa zmluvy o EÚ sa premenovalo na ES.
Rímskou zmluvou – o založení Európskeho spoločestva atómovej energie /EURATOM/.

Ak orgán, ktorý návrh vyhlášky, ...

Ak orgán, ktorý návrh vyhlášky, výnosu alebo opatrenia vypracoval, nesúhlasí so stanovisko komisie, predloží vec predsedovi LRV, k veci zaujme stanovisko LRV.
Predseda pracovnej komisie má právo záčastňovať sa na rokvaní LRV. Informuje mesačne LRV o zaasadnutia pracovnej komisie a o prerokovaných materiáloch.
LRV môže uplatniť voči spracovávateľovi /ministrovi alebo ved. ÚOŠS/ svoje schválené stanoviská v rôznych formách:
- vrátiť návrh zákona /aj nariadenie vlády/ na dopacovanie ešte pred jeho zaradením do programu zasadnutia LRV, ak nespĺňa náležitosti návrhu zákona podľa leg. Pravidiel,
- odmietnuť návrh zákona ako vecne nespôsobilý alebo legislatívne nepripravený,
- vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

Štruktúra návrhu zákona podľa legislatívnych pravidiel

Návrh zákona upravený podľa výsledkov pripomienkového konania, predloží minister alebo vedúci ÚOŠ vláde a LRV R – len v 5 exemplároch. Ostatné vyhotovenia zašle vlády až po jeho prerokovaní v LRV. Legislatívna rada zaujme stanovisko spravidlo do 75 dní.

Štruktúra materiálu má obsahovať najmä:

a/ obal
b/ návrh uznesenia vlády
c/ predkladaciu správu
d/ vyhlásenie prekladateľa
- o bezrozpornosti predkladaného návrhu zákona alebo o tom, s akými rozpormi sa návrh zákona predkladá, vrátane rozporov so zástupcom verejnosti a o tom, z akých dôvodov nebolo možné vzniknuté rozpory odstrániť,
- o súlade návrhu zákona so schváleným legislatívnym zámerom, s prípadným údajom o dôvodoch navrhovaných odchýliek od neho,
- vyhodnotenie pripomienkového konania,
- zhodnotenie finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť,
- návrh vykonávacieho predpisu, ak návrh zákona obsahuje splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu a tento vykonávací predpis má nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom,
- návrh komuniké.

Predkladacia správa obsahuje najmä:

- podnet na vypracovanie návrhu zákona,
- vyjadrenie účelu sledovaného predloženým návrhom zákona a odôvodnenie jeho potreby,
- obsah návrhu zákona,
- stručné zhrnutie očakávaného dopadu novej právnej úpravy najmä na štátny rozpočet, rozpočty obcí a VÚC
- informáciu, či návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR, v poradných orgánoch vlády, s akým výsledkom a v ktorých poradných orgánoch ešte á byť prerokovaný,
- dôvod nesprástupnenia návrhu zákona aj s odkazom na príslušné ustanovenia osobitných predpisov /zákon č. 211/2001 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niekt. Zákonov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov/,
- informáciu, či bol návrh zákona zaslaný na pripomienky a ktoré pripomienkujúce orgány nezaslali pripomienky ani ku dňu, kedy boli práce na návrhu zákona pred jej predložením vláde ukončené,
- hromadnú pripomienku verejnosti alebo sumár vúčšieho počtu onsahovo príbuzných pripomienok verejnosti, ak boli uplatnené.
Rozsah predkladacej správy nesmir presiahnuť 2 strany, to sa nevzťahuje na návrhy zákonov predkladaných poslancami.

Na rokovaní o jednotlivých bodoch programu ...

Na rokovaní o jednotlivých bodoch programu sa na zasadnutí legislatívnej rady zúcastnuje štatutárny zástupca toho Ústredného orgánu (minister, štátny tajomník, vedúci úradu ministerstva,predseda, podpredseda), ktorého návrh sa v príslušnom bode prerokúva.
Na rokovaní o návrhu zákona podanom výborom Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej poslancom (dalej len "poslanecký návrh zákona") sa zúcastnuje zástupca výboru alebo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý návrh podal, a štatutárny zástupca toho ústredného orgánu, ktorý je predkladatelom materiálu na rokovanie vlády.
Na rokovaní LRV sa zúčastňuje zástupca inštitútu pre aproximáciu práva ÚV ST s poradným hlasom. Žúčastňujú aj ďalší prizvaní odborníci z oblasti právnej teórie a praxe.
LRV rokuje na základe písommných materiálov, ktoré predkladajú:
- členovia vlády a ostatných ÚOŠS,
členovia legislatívnej rady vlády,
vedúci iných orgánov po dohode s predsedom LR.

LRV rokuje o poslaneckých návrhoch zákonov, ...

LRV rokuje o poslaneckých návrhoch zákonov, ak predseda NR SR požiada vládu o stanovisko k týmto návrhom zákonov.
Ku každému materiálu predloženému na rokovanie LRV vypracúva sektretariát LRV v písomnej forme stanovisko, najmä z hľadiska súladu s požiadavkami vyplývajúcimi z Leg. Pravidiel vlády R. Inštitút pre aproximáciu vypracúva písomné stanovisko z hľadiska súladu materiálu s právom EÚ a dohovormi RE, ktorými je SR viazaná.
Návrh zákona, okrem poslaneckého návrhu zákona, ktorý nie je v súlade s požiadavkami, môže predseda LRV vrátiť na dopracovanie ešte pred zaradením na program rokovania.
O každom zasadnutí sa vyhotovuje záznam, ktorý sa zasiela všetkým členom LRV. LRV vydáva o svojich rokovaniach komuniké.
Predsedu, tajomníka a ďalších členov stálej pracovnej komisie LRV vymenúva a odvoláva predseda LRV. Predseda má právo zúčastňovať sa na rokovaní LRV.
Stála pracovná komisia prerokúva a posudzuje návrhy vyhlášok, výnosov ao opatrení, ktoré jej zašle minister alebo vedúci ÚOŠS.

Podľa Štatútu LRV SR legislatívna rada:

koordinuje práce pri príprave koncepcie politiky vlády v oblasti legislatívy-
- prerokúva návrh plánu legislatívnych úloh vlády vypracovaný spravidla na ročné obdobie
- pomáha vláde pri koordinácii a usmernovaní cinnosti ministerstiev a'ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokial ide o prípravu návrhov zákonov a návrhov nariadení vlády, -
- prerokúva a posudzuje návrhy ústavných zákonov, návrhy zákonov, návrhy nariadení vlády a legislatívnych zámerov apripravuje pre vlúdu stanoviská k týmto návrhom
- pripravuje návrh legislatívnych pravidiel vlády,!"
- pripravuje pre vládu návrhy opatrení vo veciach legislatívnej činnosti.
Na zabezpecenie svojej cinnosti legislatívna rada sa opiera najmäo odborné poznatky a skúsenosti ministerstiev a ostatných Ústredných orgánov štátnej správy, ako aj o odborné stanoviská vysokých škôl, výskumných Ústavov a iných inštitÚcií. Výdavky spojené s cinnostou legislatívnej rady sa uhrádzajú z rozpoctovej kapitoly Úradu vlády. .

Legislatívnu radu tvoria predseda, ...

Legislatívnu radu tvoria predseda, podpredseda, tajomník a další clenovia. Z hladiska štatútu je predseda, podpredseda a tajomník urcený zastávaním svojej štátnej funkcie. Funkciu predsedu legislatívnej rady vykonáva podpredseda vlády' pre legislatívu. Funkciu podpredsedu legislatívnej rady vykonáva minister spravodlivosti SR alebo štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR. Funkciu tajomníka legislatívnej rady vykonáva generálny riaditel sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR.,Dalších clenov vymenúva a odvoláva vláda (na návrh predsedu legislatívnej rady) z vedúcich pracovníkov štátnych orgánov a významných odborníkov právnej teórie a praxe. Funkciu sekretariátu legislatívnej rady vykonáva riaditel sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR.Zasadnutia legislatívnej rady sa konajú spravidla raz za 14 dní.Úcasť člena na jej rokovaní je nezastupitelná. To má svoj význam najmä preto, že legislatívna rada je schopná rokovat a uznášat sa, ak je prítomná nadpolovicná väcšina jej clenov. Legislatívna rada sa snaží zaujímat k prerokúvaným materiálom jednotné stanoviská.
V prípade ak k nemu nedospeje, rozhoduje hlasovaním. Stanovisko je prijaté, ak za nehohlasovala nadpolovicná väcšina prítomných clenov.

Postup pri prerokovaní zákona v Legislatívnej rade vlády

- upravujú spôsob pripomienkového konania, ako aj postup pri prerokúvaní zákona v legislatívnej rade.
- stanovujú spôsob podávania návrhu zákona do Národnej rady SR.
- upravujú prípravu nariadení vlády, vyhlášky a výnosu ministersta lbo iného ústredného orgánu štátnej správy
- stanovujú postup pri tzv. „vnútrorezortnom pripomienkovom konaní.


Postup pri prerokovaní zákona v Legislatívnej rade vlády a schváleni zákona vo vláde.
Legislatívna rada vlády, ako aj jej cinnost môžeme oznacit ako, "prvé centrum" legislatívneho procesu (dlruhým je, samozrejme, národná rada). Legislatívna rada vlády je v praxi stálym, poradným, iniciatívnym a koordinacným orgánom vlády. Postavenie koordinačných orgánov vlády, ako aj ich zriaďovanie upravuje zákon o organizácii ministerstiev a ostatnch ÚOŠS SR.
Postup pri prerokovaní právnych predpisov okrem Legislatívnych pravidiel vlády SR podrobnejšie upravuje Štatút Legislatívnej rady vlády SR. Štatút schvaľuje vláda.

Prílohami:

- Doložka zlučiteľnosti s právom EÚ – v praci je súčasťou dôvodovej správy
- Legislatívnotechnické pokyny – tvoria samostatnú časť v teórii a praxi legislatívy.
- Veľmi významné sú ustanovenia, ktoré formulujú cieľ legislatívnych prác.
Požiadavkami, ktoré kladú Legislatívne pravidlá na obsah právneho predpisu sú:
1. vyváženosť právneho poriadku – spočíva v tom, aby právny poriadok pôsobil súladne vo všetkých svojich súčastiach, a to
- horizontálne – aby právny predpis bol formulovaný tak, aby ciele, ktoré sleduje, nebránili už platným právnym predpisom zabezpečovať tie ciele, ktoré už upravené právne vzťahy sledujú,
- vertikálne – aby právne predpis bol v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ako aj inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná.
2. súlad s právom EÚ
3. prehľadnosť
4. stabilnosť
5. formálne požiadavky na zákon – zrozumiteľnosť, usporiadanosť, stručnosť, aby obsahoval len ustanovenia s normatívnym obsahom
6. presná a jednotná terminológia
7. jazyková a štylistická správnosť
8. všeobecná zrozumiteľnosť textu

Ďalšími úpravy, ktoré pravidlá sledujú:

- Systematika obsahu zákona – v tomto smere je možné využiť legislatívne inštitúty ako sú:
Základné ustanovenia – majú upravovať základné pojmy a inštitúty zákona, zdôvodňovať predmet úpravy zákona, t. j. okruh spolčenských vzťahov, ktoré má zákon upraviť. Ak niet dôvodu na takéto ustanovenia, možno ich nahradiť „úvodným ustanovením“.
Spoločné ustanovenia – poskytujú pri tvorbe právneho predpisu možnosť zhrnúť do jednej časti zákona všetky tie ustanovenia, ktoré sa dotýkajú vúčšiny častí jeho obsahu a v texte by sa zbytočne opakovali.
Záverečné ustanovenia – majú obsahovať predovšetkým účinnosť zákona. Zvyčajne sa spájajú so zrušovacímu ustanoveniami /derogačná klauzula/
Prechodné ustanovenia – majú za úlohu zabezpečiť „bezkonfliktnú aplikáciu zákona, najmä vo vzťahu k právnym predpisom tohto istého druhu, ktoré sa týmto predpisom obyčajne zrušujú, príp. zabezpečiť pôsobenie právneho predpisu v prípade, ak má časovo obmedzenú platnosť.

V § 69 stanovuje „Spôsob tvorby zákonov, ...

V § 69 stanovuje „Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich úprave, predkladaní a prerokúvaní a o ich forme upravia legislatívne pravidlá, ktoré schváli NR SR uznesením“.


/ Legislatívne pravidlá tvorby zákonov.
Boli prijaté NR SR uznesením z 18. 12. 1986 č. 519 a zverejnen= v Zbierke zákonov pod č. 19/1997 Z. z. V podobe, akej boli prijaté, nemajú charakter všeobecného uznesenia NR, ale vykonávacieho všeobecne záväzného právneho predpisu na základe konkrétneho zákonného splnomocnenia. Tieto pravidlá zaväzujú len poslancov a orgány NR SR

Legislatívne pravidlá Vlády SR.
Boli prijaté uznesením vlády SR č. 241/1997 z 8. 4. 1997.
Legislatívne pravidlá vlády – záväzne určujú pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov. Z tohto hľadiska zároveň upravujú postup ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy.

Štát sa neviaže na ideológiu ani náboženstvo, ...

Štát sa neviaže na ideológiu ani náboženstvo,Princíp plurality politického systému, princíp ochrany vlastníctva a slobody podnikania, princíp republikánsky – hlava štátu – prezident, čl. 1
• princíp unitárneho štátu, princíp sociálneho štátu , princíp samosprávy

Kontinuita s CSFR.

Ústava SR okrem všeobecné ústavného splnomocnenia a ústavných zákonov, zakotvuje tiež ustanovenie v čl. 152, ktoé stanovuje – Ústavné zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v SR v platnosti, ak neodporujú ústave, meniť a zrušovať ich môžu príslušné orgány SR. Z tohto hľadiska bezpochyby platí celé federálne ústavné zákonodarstvo. Napriek tomu z hľadiska štátneho práva považujeme za platné najmä dva ústavné zákony, a to ústavný zákon 531/92 Zb. O delení majetku ČSFR a ústaný zákon 542/92 Zb. O zániku ČSFR. Tiež ústavný zákon č. 2391 Zb. Ktorým sa uvádza Ústavná listina základných práv a slobôd,

Právna Úprava legislatívneho procesu (všeobecne ).

Legislatívny proces je jedným z procesov štátneho práva, rozhodujúcou právnou úpravou je Ústava SR a zákon o rokovacom poriadku NR SR, ďalej je veľmi podrobne upravný v Legislatívnych pravidlách vlády SR a tiež v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov, ďalej rokovací poriadok SR. Z hľadiska legislatívneho procesu má význam ajZákon o Zbierke zákonov SR, ktorý upravuje platnosť a účinnosť týchto predpisov. Č. 1/1993


Rokovací poriadok Národnej rady SR (tvorba zákonov).
- 350/96 Z.z. o rokovacom poriadku NR SR
Ustanovuje pravidlá rokovacej činnosti NR SR a jej výborov. Podrobnejšie upravuje aj postavenie orgánov NR SR a jej vzťahy navonok.
NR a výbory si môžu uznesením na základe tohto zákona upraviť svoje vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania.
Desiata časť sa osobitne zaoberá zákonodarnou iniciatívnou, obsahom návrhu zákona a náležitosťami návrhu zákona, jednotlivými etapami prerokovania návrhu zákona a posudzovanie náležitostí, I. Čítanie, II. Čítanie, III. Čítanie. Osobitnými ustanoveniami sú rokovanie o návrhu zákona o ŠR, rokovanie o medz. Zmluve, skrátené legislatívne konania a vrátenie zákona prezidentom republiky.

Šiesty oddiel

Šiesty oddiel – Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, Siedny oddiel – Právo na súdnu a inú právnu ochranu, Osmy oddiel – Spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave
Tretia hlava – prvý oddiel – Hospodárstvo SR, druhý oddiel – Najvyšší kontrolný úrad SR
Štrvtá hlava – Územná samospráva
Piata hlava – Zákonodarná moc, prvý oddiel – NR SR, druhý oddiel Referendum
Šiesta hlava – Výkonná moc, prvý oddiel – prezident SR, druhý oddiel Vláda SR
Siedma hlava – Súdna moc, prvý oddiel – ÚS SR, druhý oddiel – Súdy SR
Osma hlava – Prokuratúra SR a verejný ochranca práv, Prvý oddiel – Prokuratúra SR, druhý oddiel VOP
Deviata hlava – Prechodné a záverečné ustanovenia.

Princípy Ústavy – budovaná na princípoch demokratických ústav
o Zvrchovanosť , Vláda na čas , Demokracia , Parlamentná demokracia , Právny štát , princípy právneho štátu - Zákaz svojvôle, Zásada primeranosti – aj ak má negatívny dosah – dane, aj pozitívny – štát musí na to mať,Zákaz retroaktivity ,

V tomto prípade, ktorý a dotýka ...

V tomto prípade, ktorý a dotýka územnej zvrchovanosti SR, by vlastne ústavný zákon bol len formou súhlasu pred ratifikáciou takej závažnej medzinárodnej zmluvy, ako je zmena hraníc s niektorým susedným štáton.
2/ Podobným prípadom je aj druhý predvídaný spôsob použitia ústavného zákona podľa čl. 7 Ústavy SR, kde sa ustanovuje – SR môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe alebo vystúpení sa rozhodne ústavným zákonom aňs následným referendom
3/ Výsledok referenad môže NR SR zmeniť alebo zrušiť svojím ústaným zákonom po uplynutí troch rokov od jej účinnosti
4/ Prezident vyhlasuje výnimočný stav na záýklade ústavného zákona
Z legislatívneho hľadiska by bolo najželateľnejšie, ak by ústava bola len v jednom dokumente, okrem už ústavou predpokladaných prípadov použitia ústavného zákona expressis verbis.

Prijatá 1. septembra 1992 vtedajšou SNR
Publiková l. lO. 1992 pod číslom 460/1992
1.10. 1992 platná a aj účinná

Z hľadiska rozdelenia federácie nemohla ...

Z hľadiska rozdelenia federácie nemohla nadobudnúť účinnosť ako celok, lebo by sa dostala do konfliktu s platným textom vtedajšej ústavy , ostatné nadobudli účinnosť 1.1.1993
Dodnes novelizovaná 5x – úst. Zákon č. 244/1998, 9/1999 – voľba štátu a zastupovanie hlavy štátu,
90/2001 – zásadnejšia novela, vyvolaná nevyhnutnosťou reparovať alebo odstraňovať z pôvodného textu ustanovenia, ktoré vytvárali možnosť vzniku ústavných kríz, neboli presné a mali rôzny výklad, príprava a vytváranie ústavnoprávnych predpokladov pre vstup do EÚ a ES, nutnosť urobiť úpravy v súdnej moci – vznik súdnej rady a zmena spôsobu kreácie súdnej moci, zobrala sa NR SR a dala sa do kompetencie hlavy štátu na návrh súdnej rady, 140/2004, 323/2004 – vyvolané členstvom v EÚ – ústavnoprávny predpoklad pre voľby poslancov EP a imunita poslancov NR SR
Štruktúra ústavy – preambula, 9 hláv členených na oddiely a články /156/
Preambula
Prvá hlava – prvý oddiel – Základné ustanovenia, druhý oddiel Štátne symboli, Tretí oddiel Hlavné mesto SR,
Druhá hlava – Základné práva a slobody, prvý oddiel – Všeobecné ustanovenia, Druhý oddiel – Základné ľudské práva a slobody, Tretí oddiel – Politické práva, Štvrtý oddiel – Práva národnostných menšín a etnických skupín, Piaty oddiel – Hospodárske, soc. A kultúrne práva,

Ústava – ústavné zákony

Ústava – ústavné zákony – sú rozhodujúcim prameňom
Zákony – obsahujúce predmet ÚP (zákon o štátnom občianstve, volebné zákony, zákon o obecnom zriadení..)
Nariadenia vlády a všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy, ale len vtedy, ak upravujú predmet ústavného prava - obsahujúce predmet ÚP
Všeobecne záväzné nariadenia obecných zastupiteľstiev, ak upravujú predmet ÚP
Rozhodnutia prezidenta SR, ktoré sa dotýkajú predmetu ÚP
Rozhodnutia ústavného súdu SR
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon. Medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva a povinnosti FO a PO a ktoré boli ratifikované a vyhlásné spôsobom ustanoveným zákonom /MZ transformované do právneho poriadku SR predpísaným spôsobom/ majú prednosť pred zákonom. Prednosť majú aj právne zaväzné akty ES a EU /čl. 7 ods. 2 ústavy/.

Fungovanie ústavného systému ovplyvňujú aj

Otázne
• ústavné tradície
• autoritatívne výklady práva
• výklady ústavnoprávneho výboru NR SR
• právne doktríny
• negatívna tvorba prameňov ÚP Ústavným súdom SR – rozhodnutia o protiústavnosti, buď sa opraví alebo zanikne
materiálne – materiálne podmienky spoločnosti, ktoré ovplyvňujú pôsobenie právnych prepisov a ich efektívnosť. Materiálne pramene ústavného práva sú faktormi, ktoré ovplyvňujú podobu formálnych prameňov.
Sem možno zaradiť aj politickú kultúru.

3/ Ústava a Ústavné zákony.
Ústava a ústavné zákony sú normy rovnakej právnej sily, na prijatie obidvoch týchto noriem je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Okrem tohto ustanovenia ústava predpokladá osobitné prípady, keď NR SR svoje rozhodnutie prijíma formou ústavného zákona :
1/ je to predovšetkým podľa čl. 3 ods. 2, kde sa ustanovuje – Hranice SR sa môžu meniť len ústavným zákonom.

Derogácia právneho predpisu

derogácia právneho predpisu – spravidla je potrebná k zániku platnosti a účinnosti
zmeny právnych predpisov, súvisí so stabilitou a dynamikou, zreteľne musí byť z novej právnej úpravy jasné, čo ruší a čo mení Derogačná klauzula sa vždy nachádza v záverečných ustanoveniach nového normatívneho právneho aktu. Určuje, ktoré normatívne právne akty alebo ich časti, jednotlivé ustanovenia, sa zrušujú. Rozlišujú sa
výslovne – zákon presne vymenúva, ktoré právne predpisy ruší, v závere právneho predpisu, v súčasnosti sa používa, že zákon mení a dopĺňa konkrétny zákon a aj iné zákony, ktoré s ním nesúvisia
-mlčky – zo zákona sa nedočítame, aký je vzťah k súvisiacej právnej úprave. Normatívny právny akt alebo v ňom absiahnuté právne normy neboli výslovne derogované a súčasne platia právne normy, ktoré sú vzájomne protirečivé, vzájomne sa konkurujú. V takýchto prípadoch sa uplatňujú všeobecne uznávané interpretačné derogačné pravidlá:
lex posterior derogat priori – zákon neskorší mení zákon skorší
lex posterior specialis derogat legi priori generali – neskorší špeciálny zákon zrušuje skorší všeobecný zákon – v prípade, ak majú rovnakú právnu silu,

Lex superior derogat legiinferiori ...

lex superior derogat legiinferiori –norma vyššej právnej sily zrušuje normu nižšej právnej sily. zákonná úprava nahrádza a mení úpravu podzákonným právnym predpisom

čo nie je zakázané, je dovolené
- čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, štát iba to, čo mu právo dovoľuje
- charakteristické pre právne postavenie človeka – nehľadá to, čo je dovolené, ale to, čo je zakázané
- právo vymedzuje sféru, do ktorej štát zasahuje len výnimočne
-neplatí, že zakázané je to, čo nie je dovolené, dovolenosť mlčky – podľa tejto zásady bolo právo konštruované do r. 1989, právo vymedzovalo sféru, v ktorej dovoľoval občanovi sa správať

2./ Pramene práva a pramene štátneho práva.
• Pramene ústavného práva
o formálne pramene – normatívne právne akty usporiadané podľa právnej sily, tvorené parlamentom a ďalšími štátnymi orgánmi, na to určenými, interné normatívne inštrukcie/akty – nie nie sú všeobecne záväzné, problematika vynútiteľnosti otázka

čl. 13 ods. 1

čl. 13 ods. 1 – Povinnosti možno ukladať
a/ zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b/ medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7. ods. 4, ktorá priamo zakladaná práva a povinnosti FO a PO alebo
c/ nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2
čl. 13 ods. 2 – Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
-podzákonné predpisy len na základe splnomocnenia – nariadenie – generálne splnomocnenie v ústave, vyhlášky - splnomocnenie v príslušnom právnom predpise
-ťažisko regulácie má byť v zákonoch
verejnosť práva –
-je určené určitým adresátom, neznalosť zákona neospravedlňuje, právo musí byť všeobecne dostupné, publikovanie v Zbierke zákonov SR, k nahliadnutiu v každej obci
- vyhlásenie právneho predpisu – uverejnenie, publikácia konečného znenia právneho predpisu.

Publikáciou nadobúda platnosť.

platnosť a účinnosť -
- dostupnosť
zákaz retroaktivity – zákaz spätnej účinnosti právnej normy – v niektorých prípadoch je tolerovaná – reštitučné zákony
-právny predpis nemôže stanoviť, že niečo malo byť, iba je alebo bude.
pravá retroaktivita – znamená, že účinnosť neskoršieho právneho aktu sa začína skôr ako jeho platnosť, teda v čase, keď ešte formálne neexistoval. V demokratických štátoch je možná, len pokiaľ je v prospech subjektov práva /výnimočne v oblasti trestného práva/.
nepravá retroaktivita – nepôsobí do minulosti, nie je spätnou účinnosťou. Rieši situáciu, keď právne vzťahy vznikli ešte v čase pôsobenia skoršieho právneho predpisu, ale takýto skôr vzniknutý vzťah trvá aj naďalej a finalizuje sa až za účinnosti nového zákona /možno zvýšiť zdanenie, ale nemožno požadovať doplatenie rozdielu medzi výškou pôvodnou a novším predpisom/.

Legislatívno politické princípy tvorby práva

primeranosť a vhodnosť práva
- v spoločnosti musia vzniknúť podmienky na prijatie práv. úpravy, nesmie neprimerane zasahovať k adresátom, či je to v danom čase vhodné, aby sa určitá vec právne upravila,
- medze a možnosti právnej úpravy
- schopnosť rozlišovať ciele
- psychologické hranice pr. Úpravy
- motivácia k právnej úprave – čo viedlo k jej vydaniu
- vhodnosť právnej úpravy
jednota a súlad systému práva
- previazanosť právnych predpisov, inak sú medzery,
- jednota systému
- súladnosť a nerozpornosť v systéme pr. Poriadku – nižšej právnej sily v súlade s vyš. právnej sily, Dem. Štát má na to mechanizmy – kontrola ústavnosti – Ústavný súd a iné mechanizmy, ktoré umožňujú rušiť konkrétne pr. predpisy
- medzery v práve a spôsoby riešenia – niektoré sa dajú vysvetliť interpretáciou, záväzná interpretácia – ten, kto zákon vydal – NR SR

Stabilita a dynamika práva

- právo má byť maximálne stabilné – práva istota, právo má byť dostatočne dynamické – reagovať na spoločenský vývoj a prispievať k jeho modelovaniu
- Predpoklad efektívnosti pr. Predpisov
- požiadavky, aby zmeny neboli náhodilé
- adekvátnosť pr. Úpravy právo nesmie vývoj spoločnosti predbiehať, ale iba predvídať
- právna regulácia priesečník – kľud a pohyb
zvrchovanosť zákona – práva –
-súvisí s princípom právneho štátu
-súvisí s hierarchiou právnych predpisov
-zákon – primárny právny predpis
-obligatórna úprava úst. Zákonom/zákonom –
čl. 2 ods. 2 – štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,
, čl. 2 ods. 3 – každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal, čo zákon neukladá,

čl. 2 ods. 3 – každý môže konať, ...

čl. 2 ods. 3 – každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
V piatej hlave ústavy – Zákonodarná moc – dominuje Národná rada SR a popri nej inštitút referenda.
Podľa ústavy Národná rada je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom SR – do rámca jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ patrí – uznášať sa na ústave a ústavných a ostatných zákonoch. Má kompetenčnú kompetenciu – schvaľuje ústavu a v nej stanovuje, ktorý orgán môže o čom rozhodovať, len v haniciach rešpektujúcich obmedzenia.
Ústavodarná moc nie je neobmedzená – legitimitu nadobúda od občanov cez voľby.
Nadpozitívne/nadústavné právo – deľba moci, vyvažovanie moci, časové a právne obmedzenie moci, politický pluralizmus, súťaž politických síl, ZPS, suverenita ľudu

Tvorba práva - základné pojmy /zákonodarstvo, legislatíva, pojem všeobecne záväzného právneho predpisu/.

Tvorba práva .
Tvorba práva v oblasti kontinentálneho právneho systému – jee platným právom /ústavou a zákonmi/ upravený postup činnosti orgánov štátu, orgánov miestnej samosprávy, ako aj postup pri uskutočňovaní celoštátneho alebo miestneho referenda, ktorým sa vytvára systém právnych noriem určitého štátu.

Normotvorba

normotvorba – tvorba akýchkoľvek noriem v spoločnosti – t. j. nielen právnych, ale aj noriem etických, spoločenských, ekonomických, športových a pod.
tvorba práva – tvorba právnych noriem vôbec a to práva
písaného /zákonného/ - tvorba v zákonodarnom procese – predstavuje činnosť štátnych zákonodarných, resp. právotvorných orgánov, ktorej výsledkom je vytvorenie právnej normy, a to vo forme právneho predpisu.
nepísaného – precedentného /sudcovského/ práva, obyčajového práva atď. ,postupne aj do kontinentálneho práva v súvislosti s členstvom v EÚ, ochrana práv a slobôd
Zákonodarstvo – legislatíva - tvorba ústavy, úst. Zákonov, zákonov
legislatíva – širší pojem - tvorba písaného práva – všetky právne predpisy, ktoré v SR existujú, nie vnútorné predpisy, iba všeobecne záv. pr. predpisy

Legislatívna politika
- právna politika zameraná na tvorbu práva – ZPS, fungovanie hospod. Systému ..., legislatívne plány – navzájom zladené, zákon – musí byť aj vykonávací predpis, ak to vyžaduje
- subjekt – štát – všeobecne záv. pr. Predpisy – št. orgány a orgány samosprávy
- obsah – starostlivosť o kvalitu tvorby práva a tvorba podmienok pôsobenia v praxi – princíp právneho štátu – každý je povinný správať sa podľa práva - aby bolo v praxi realizovateľné

Právny poriadok

- hierarchicky usporiadaný súbor právnych predpisov
- objektívne právo – platné právo – právo dané štátom, vyjadrené v štátom stanovenej forme, či v prameňoch práva.
- pravidlo vnútornej nerozpornosti – spočíva v tom, že právne normy nepôsobia proti sebe, súlad nižších právnych predpisov s vyššími a medzinárodnou zmluvou podľa č. 7 ústavy
- osobitný vzťah k právne záväzným aktom EÚ

Efektívnosť práva
Je miera schopnosti právneho systému dosiahnuť ciele, ktoré sú s právnou normou spájané, teda, vzťah medzi
- fakticky dosiahnutým výsledkom realizácie právnej normy a
- cieľom, ktorý právna norma sleduje,
čiže vzťah predpokladaného pôsobenia a reálneho pôsobenia práva v spoločnosti . Predpokladá určenie účelu právnej normy, vzťah medzi dynamikou a statikou – v poznámkach.

Okolnosti ovplvňujúce, resp. vylučujúce efektívnosť práva v spoločnosti:

- povaha regulovaných spoločenských vzťahov,
- kvalita právnych noriem /spočívajú v kvalite právnej politiky, zroumiteľnosti, jednoznačnosti, nerozpornosti a prehľanosti – pri tvorbe práva a v primeranej právnej informovanosi právnych subjektov, dôslednom postihu pri porušení PN, v kvalitnej aplikačnej činnosti – pri realizácii práva/
- stabilita právneho poriadku
- kvalita činnosti orgánov realizujúcich právo
- prestíž práva,
- vzťah práva /právnej normy/ a mimoprávnych sociálnych noriem
- úroveň právneho vedomia


Ústavné základy a limity tvorby práva

Ústava SR – právny základ zákonodarstva alebo legislatívy – vyzdvihuje úlohu zákona a tým aj ďalších všeobecne závúzných právnych predpisov v právnom štáte.
čl. 2 ods. 2 ústavy – Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.