Napoleonov Občiansky zákonník je teda síce revolučný inštitút z obdobia Veľkej revolúcie, ale súčasne je v podstate rozvinutou úpravou z minulosti, tradíciou a akceptáciou tzv. „ancien droit“ (starého práva), teda predrevolučného práva. Súčasne anuloval všetky ostatné dovtedajšie právne regulácie, obyčaje, pravidlá – odmietol používanie obyčajového práva.
Vo Francúzsku totiž po dobití Gálie Rimanmi podobne ako vo všetkých ostatných provinciách Rímskej ríše – naplno sa uplatňovalo rímske právo. To však aj tu platilo len do doby zániku rímskej ríše, ktorá zanikla roku 476 (západorímske cisárstvo).
Alarichov breviár – v ktorom sa prebrali a komentovali pramene rímskeho práva, najmä Codex Theodosianus. Týmto spôsobom sa udržalo čiastočne v skrátenej forme rímske právo v južnej časti Francúzska napriek tomu, že v 5. a 6. storočí pokračovalo veľké sťahovanie národov.
Na území Francúzska sa však písané a obyčajové právo veľmi nevzďalovalo, pretože obyčaje dostávali písomnú formu najmä napr. v Bordeaux a v Toulouse s toto právo vykazuje súčasne sílné zložky germanského práva a aj na univerzitách v Toulouse a v Montpellier sa prednášalo a študovalo Corpus Iuris.
Žádné komentáře:
Okomentovat