Vpád Normanov priniesol koniec občinovo-kmeňového obdobia, silnú centralizovanú moc a nástup feudalizmu v Anglicku.
Do tohto obdobia pôsobili v Anglicku tradičné súdy, po normanskom vpáde ich postupne nahrádzala feudálna jurisdikcia nového typu – súdy barónov, menorské súdu, ktoré však súdili na základe obyčajového práva lokálneho charakteru – Westminsterské súdy.
Kráľovské súdy nemali univerzálnu kompetenciu, väčšinu sporov predkladali na rôzne iné súdy, kráľovské súdy intervenovali len v mimoriadnych prípadoch – kráľovské financie, vlastníctvo pôdy, nehnuteľnosti a trestných činov ohrozujúcich mier v kráľovstve.
Kráľovské súdy sa na konci stredoveku stali jediným orgánom súdnictva v dôsledku rozšírenia jurisdikcie.
Výhradne kráľovské súdy vytvárali common law – treba chápať ako právo spoločne, všeobecné pre celé Anglicko a to najmä na rozdiel od miestnych obyčajov prísne lokálneho charakteru.
Súkromné osoby sa však nemohli obrátiť na tieto súdy bezprostredne, ale museli prostredníctvom kancelária – najvyššej úradnej osoby koruny a poprosiť o to, aby sa im poskytlo privilégium obrátiť sa na túto súdnu inštanciu, a až potom mohol kancelár vydať súdu príkaz writ preskúmať daný prípad.
Žádné komentáře:
Okomentovat