Už v 13. stor. sa uplatňuje idea, podľa ktorej spoločnosť sa musí riadiť právom a vyjadril to oficiálnej najmä IV. Lateránsky koncil roku 1215, ktorý zakázal kléru zúčastňovať sa procesov, pri ktorých sa uplatňovali ordálie, alebo kde sa vynášali rozsudky božími súdmi.
Pristúpili k prijatiu nového procesného práva a to racionálneho, ktoré bolo vzorom najmä kanonické právo a tým sa umožnili sformovať procesné právne pravidlá nového typu.
Naskytli a využili sa nové možnosti formovania práva, totiž už ďalej neakceptovať rímske právo, pretože to už bolo nemožné vzhľadom na zmenené pomery, ale sformovať právo nové a to buď na báze obyčajového domáceho práva alebo využiť jurisprudenciu tam, kde obyčaje absentovali.
Vplyvy výučby na univerzitách však ovládli kontinentálne právo, najmä keď právnici ovládli justičnú administratívu.
Renesancia rímskeho práva je podľa R. Davida základným fenoménom, ktorý mal za následok zrodenie rodiny romano-germánskeho práva. Krajiny, ktoré patria do tejto rodiny sú historicky tie, v ktorých právnici a praktici práva nadobudli vzdelanie na univerzitách, kde prevzali právnu koncepciu a zakotvili spôsob vidieť veci a vedieť vyjadrovať ich romanistickou školou. Svojím spôsobom bolo dôležité aj to, že si vyberali podklady na formovanie právnych pravidiel z miestnych práv, z nerímskeho práva.
Žádné komentáře:
Okomentovat