Ústava ako základný zákon štátu je nedotknuteľný predpis pri bežnej legislatíve pri vydávaní obyčajných zákonov – všetky musia byť v súlade s danou ústavou. Súlad s ústavou je dôležitý pre zákonnosť, aby tu bol vôbec právny štát. V tomto smere pre kontinentálne právne poriadky je často významný vybudovaný systém ústavného súdnictva. V ústavách mnohých štátov sú priamo zakotvené ústavné súdy (SRN, Taliansko) alebo je špecializovaný ústavný dvor (Francúzsko) alebo ústavná rada, v Japonsku je to doteraz len teoretická formulácia.
- kódex – má síce osobitnú formu ako prameň práva, ale vecne je to normálny zákon, teda je normálne prijatý obyčajnou väčšinou v parlamente, je rovnocenným s ostatnými zákonmi, pravde, s istými zvláštnosťami a predsa len väčším významom. Kódex je osobitná forma právneho prameňa. Má svoju tradíciu a v skutku má medzi ordiárnymi zákonmi dôležitejšie a významnejšie postavenie. Kódex je vlastne kompiláciou inštitútov a právnych pravidiel spravidla jedného právneho odvetvia, vždy je to súhrn regulácie viacerých inštitútov významnejšieho komplexu vzťahov.Formálne je teda prijímaný spravidla ako ostatné zákony a formálne sa od nich odlišuje vari spravidla len tým, že má obvykle aj formálne označenie „zákonník“ a má modernú formu v zmysle rímského „jus commune“ U nás je takto prijatý a v Zbierke zákonov vydaný : Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a Zákonník práce. Kódex majú význam z hľadiska princípov : ustanovenia kódexu majú totiž aj všeobecnú časť, najmä s vymedzenými pojmami a zásadami. Tieto zásady a pojmy sa potom považujú za záväzné pre všetky ostatné predpisy.
Žádné komentáře:
Okomentovat