Teória deľby moci požaduje, aby sa pluralita spoločenského riadenia odrazila aj v štátnom riadení spoločnosti. Požaduje, aby štátne orgány boli usporiadané do systému bez dominancie ktoréhokoľvek z nich. Teórie deľby moci podrobne prepracovali do ústavnej podoby tvorcovia ústavy USA T.Jefferson, J.Madison, A.Hamilton a J. Adams, prijatej vroku 1787 platnej od 21.6.1788.
Teória deľby moci je založená na dvoch základných zásadách:
1. na zásade oddelenosti, nezávislosti a samostatnosti moci,
2. na zásade ich rovnováhy a vzájomnej kontroly, ktorú zabezpečuje systém ich vzájomných bŕzd.
Prvá zásada oddelenosti, nezávislosti a samostatnosti sa z horizontálneho aspektu dosajuje tým, že moc vykonávajú osobitné, od seba oddelené orgány zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, kt. nie sú vo vzájomnej suboedinácii, nie sú navzájom politicky zodpovedné ani podriadené. Ďalším princípom ich vzťahu je inkompatibilita, čiže nezlučiteľnosť týchto mocí v rukách jednotlivca, alebo skupiny osôb.
Ch.Montesquieu zveril zákonodarnú moc ľudu, respektíve ním zvolenému zákonodar. orgánu - parlamentu, výkonnú moc panovníkovi a úradníkom. V USA, v prezidentskej republike výkonnú moc zverila ústava prezidentovi, neskôr v parlamentnom systéme bola zverená vláde.
Žádné komentáře:
Okomentovat