Pre platiteľov dane z pridanej hodnoty je zaujímavá najmä možnosť odpočtu tejto dane. Ak platiteľ dane z pridanej hodnoty použije nakúpený tovar , služby a iné prijaté zdaniteľné plnenia pre svoje zdaniteľné plnenie za podmienok ustanovených v zákone o dani z pridanej hodnoty, vzniká mu nárok na odpočet zaplatenej dane z pridanej hodnoty. Tento nárok má platiteľ dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období, v ktorom daň na vstupe zaplatil inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie, ak oprávnenosť tohto nároku môže preukázať príslušným daňovým dokladom. Daňou na vstupe rozumieme daň z pridanej hodnoty, ktorú platiteľ dane zaplatil inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie; v prípade dovozu tovaru daň zaplatená colnému orgánu. Nárok na takýto odpočet však nevzniká, ak ho nemožno doložiť daňovým dokladom alebo, ak bolo zdaniteľné plnenie použité pre vlastné plnenie oslobodené od dane z pridanej hodnoty, Z nároku na odpočet je vylúčený nákup osobného automobilu (okrem podnikateľov) a vrátené sklenené fľaše (tie sa zdaňujú iba raz pri ich predaji od výrobcu).
Okrem uvedeného odpočtu pozná zákon o dani z pridanej hodnoty aj nadmerný odpočet, ktorý vyjadruje situáciu, keď dôjde k prevýšeniu odpočtu dane z pridanej hodnoty nad výšku dane na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Dochádza k tomu najčastejšie pri vývoze tovaru. Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu má platiteľ dane iba v tej výške, ktorá nebola uhradená z dane zaúčtovanej na výstupe, a to do 30 dní od lehoty na predloženie daňového priznania za bežné zdaňovacie obdobie.
Žádné komentáře:
Okomentovat