Pojem nepriamych daní vychádza z nasledovnej – pre naše účely zjednodušenej – koncepcie, podľa ktorej :
• priame dane sú tie, ktoré daňovník na základe zákona sám a bezprostredne znáša na svojej ekonomickej podstate
• nepriame dane sú tie, ktoré štát nevyberá bezprostredne od toho, kto bude v konečnom dôsledku daňové bremeno znášať, ale od iného subjektu, ktorý je potom oprávnený presunúť daňové bremeno na ďalší subjekt.
To znamená, že nepriame dane z ekonomického hľadiska postihujú iba konečného spotrebiteľa.
§ 1. Daň z pridanej hodnoty
Daň pridanej hodnoty je – rovnako ako ostatné nepriame dane – vlastne prirážkou k cene dodávky. Základom pre jej určenie je pridaná hodnota na príslušnom stupni výrobného alebo spracovateľského procesu (zjednodušene by sme mohli uviesť porovnanie s ukazovateľom „upravené vlastné výkony“, t.j. súčet spracovacích nákladov plus zisk). Všeobecne prijatá technika zisťovania výšky daňovej povinnosti vychádza z odvodu salda, ktoré vzniká ako rozdiel medzi daňou z pridanej hodnoty zaplatenou dodávateľom na základe fakturovanej ceny a celkovou daňou, resp. daňovou povinnosťou vychádzajúcou z predajnej ceny výrobkov subjektu a z celoštátne platných sadzieb dane z pridanej hodnoty.
Žádné komentáře:
Okomentovat