Lex Aquilia (Akviliov zákon) upravuje bezprávne poškodenie cudzej veci a s ním spojené sankcie. Bol prijatý pravdepodobne plebiscitom asi v roku 286 pred Kristom. Skladal sa z troch kapitol. V Akviliovom zákone boli skutkové podstaty poškodenia cudzej veci vymedzené slovami: spáliť – urere, rozbiť – frangere, zlomiť – rumpere. Lex Aquilia sa dotýka len tzv. materiálnych záujmov vlastníka.
Prvá kapitola pojednáva o bezprávnom poškodení spočívajúcom v usmrtení – otroka, otrokyne, štvornohého stádového zvieraťa. Škoda pozostáva v najvyššej cene, akú mala dané vec v predchádzajúcom roku. Škoda nepozostáva iba z hodnoty samej veci, ale i z toho čo smrťou či zánikom veci vlastník stratil.
Tretia kapitola pojednáva o bezprávnom poškodení spočívajúcom v zranení otroka, otrokyne alebo štvornohého stádového zvieraťa. Republikánski právnici postupne rozšírili tento okruh na bezprávne usmrtenie a zranenia ostatných zvierat, poškodeni alebo zničenie neživých vecí. Škoda pozostáva v cene, akú mala daná vec tridsať dní po poškodení veci. Do náhrady škody podľa tretej kapitoly sa nezaratúvajú náklady na vec, ktoré by mal aj sám vlastník.
Žádné komentáře:
Okomentovat