a. žalovaný nebol povinný zúšastniť sa na spore – rei vindicatio bola žaloba typu in rem, pri ktorej neexistovala možnosť prinútiť žalovaného spolupôsobiť v spore. Rozlišujeme tu dve situácie: žalovaný odoprel spolupôsobiť v spore a žalovaný sa rozhodol spolupôsobiť v spore
b. žalovaný mal právo brániť sa – pomocou exceptiones, predovšetkým exceptio rei venditae et traditae (námietka predanej a odovzdanej veci)
c. žalovaný niesol zodpovednosť za plody spornej veci
d. žalovaný niesol zodpovednosť za porušenie a zhoršenie veci – Podľa Prokulánov bol žalovaný zodpovedný za zavinené aj náhodné porušenie a zhoršenie veci, podľa Sabiniánov iba za zavinenie.
f) Aký bol rozdiel pri vydaní plodov odsúdeného: ak bol dobromyseľným držiteľom a ak bol nedobromyseľným?
Nedobromyseľný držiteľ bol povinný vydať všetky plody, ktoré vec priniesla pred a po litiskontestácii, t.j. fructus pendentes, fructus percepti, fructus percipiendi (plody spojené s materskou vecou, plody pozbierané, plody skutočne nevyťažené)
Dobromyseľný držiteľ bol povinný vydať plody len od momemtu litiskontestácie, a to fructus extantes (plody skutočne vyťažené, ale ešte nespotrebované)
Žádné komentáře:
Okomentovat