Kúpna cena musí byť určitá. Lebo, ak sme sa medzi sebou dohodli, že vec sa má kúpiť za takú kúpnu cenu, ako vysoko vec ocení Titius, popiera Labeo, že by tento právny úkon mal nejaké právne účinky. Tento názor schvaľuje Cassius. Ofilius uznáva aj v tomto prípade kúpnu zmluvu za platnú. K tomuto názoru sa pripája aj Proculus.
a. Pokúste sa nájsť argumenty pre oba názory?
Stanovisko Labea a Cassia možno odôvodniť tak, že zo skutočnosti, že sa strany dohodli na určení kúpnej ceny tretím ešte stále nie je jasne určená kúpna cena, teda nemožno hovoriť o platnej kúpe.
Proculus a Offilius asi dôvodili tým, že väčšinou sa odhad ceny prenecháva ľuďom znalým pomerov na trhu, u ktorých existuje záruka objektívneho a nestranného postupu, ktorý vyústi do alikvótneho určenia ceny.
b. Ako by asi rozhodol Proculus, ak by predávajúci povedal: „môžeš mať vec za toľko, koľko chceš zaplatiť?
Chýbal by tu moment dohody strán o cene a kontrakt by sa zmenil na diktát zo strany kupujúceho, nemohli by sme hovoriť o konsenze. Takéto určenie ceny by sa považovalo zo contra bonos mores.
Žádné komentáře:
Okomentovat