b) Je možné tieto žaloby použiť proti dobromyseľnému kupujúcemu (v prípade dobromyseľnosti)?
Áno. Od 2. storočia pred Kristom mohol záložný veriteľ použiť tieto žaloby voči každému držiteľovi založenej veci, teda aj voči dobromyseľnému kupujúcemu.
c) Ak je kupujúci odsúdení, aké má právne možnosti?
1. Vydá vec vecne oprávnenému (záložnému veriteľovi), čím stratí držbu veci aj jej využívanie. Zároveň mu vznikne evikčný regres voči predávajúcemu (záložnému dlžníkovi).
2. Nároky vecne oprávneného nemusia viesť nevyhnutne k evikcii. Mysliteľné sú 2 zvláštne situácie:
a. kupujúci sa dohodne so záložným veriteľom a predmetnú vec od neho kúpi, aby si ju mohol ponechať
b. kupujúci sa nechá v súdnom spore so žalovaným veriteľom odsúdiť na zaplatenie peňažnej sumy vzhľadom na to, že v rímskom súdnom procese platila zásada pekuniárnej kondemnácie, a tým kupujúci zostane v držbe veci
V oboch prípadoch má však kupujúci výdavky. Ak kupujúci už zaplatil kúpnu cenu predávajúcemu, má voči nemu nárok v rámci žaloby z kúpy (ACTIO EMPTI). Ak však kupujúci ešte nezaplatil predávajúcemu kúpnu cenu, predávajúci nemá nárok voči kupujúcemu v rámci žaloby z predaja (actio venditi).
Žádné komentáře:
Okomentovat