Dedičské právo

1. Dedičská postupnosť
- znamená prechod práv a záväzkov z osoby zomrelej (poručiteľa) na jeho dedičov
- základným predpokladom dedičskej postupnosti bola smrť poručiteľa, po ktorej prechádzala pozostalosť formou univerzálnej sukcesie jedným razom „uno actu“ na dediča
- rozlišujeme dedičskú postupnosť:
• intestantná dedičská postupnosť ( dedenie zo zákona, heredetas legitima)
• testamentárna dedičská postupnosť (dedenie z testamentu, heredetas testamentaria)
- dedičská postupnosť podľa testamentu mala prednosť pred postupnosťou zákonnou (intestantnou). Platila zásada „nemo pro parte testatus, pro parte intestatus decedere potest“

2. Dedenie podľa hláv a kmeňov
- pri dedení podľa zákona zo zákona XII. tabúľ (V. tabuľa – Dedičské právo) dedili len agnáti rozčlenení do troch skupín:
• sui heredes (vlastní dedičia)
• proximus agnatus (najbližší agnát)
• gentiles (príslušníci rodu)