a) actio
Je to materiálne subjektívne právo, ako aj jeho procesná ochrana. Actio vyjadrovalo vždy len určité subjektívne právo, preto každé subjektívne právo malo svoju žalobu. Pre každú typickú skutkovú podstatu existovala konkrétna žaloba. Nevhodný výber žaloby znamenal jej neúspešnosť. Žaloba vrcholila v dohode o spore – litiscontestatio. V poklasickej a justiniánskej dobe sa stala jednostranným aktom na ochranu subjektívneho práva. Odčlenila sa materiálna stránka od procesnej. Actio malo význam jednak ako procesný prostriedok a jednak ako súdne vymáhateľný nárok. Actio v sebe zahrňuje hmotno-právny aspekt.
b) duplicatio
- nová námietka žalovaného ako reakcia na replicatio
c) exceptio
- námietka predstavovala procesný inštitút namierený proti žalobe, cieľom ktorého bolo vylúčiť tvrdenie obsiahnuté v intentio alebo condemnatio (Ulpianus D 44, 1, 2)
- exceptio bola prostriedkom obrany žalovaného proti žalobcovi v spore, pričom išlo o časť formuly, nachádzajúcej sa medzi intentio a condemnatio.
- nepopieralo sa žalobcovo právo, ale namietalo sa, že je neopodstatnené
- mala sa uplatniť v konaní in iure
Žádné komentáře:
Okomentovat