3.2 Ústava v širšom a užšom zmysle

ústava v širšom zmysle = celý právny poriadok daného štátu ústava
v užšom zmysle = iba normy a pravidlá upravujúce vznik, zmenu a zánik právnych noriem v danom štáte
za ústavu pokladá iba tie právne normy, kt. upravujú tvorbu zákonov (nie normy, kt. upravujú iné právotvorné procesy!)
súèasná štátoveda - najmä osobitná èas pr. poriadku štátu (ústava v právnom - juristickom zmys¬le)
- "súhrn právnych pravidiel, ktorých predmetom je organizácia a èinnos štátu"
- normativistická škola : urèité naj¬vyššie (prvotné) pravidlá, kt by sa mali pretvori do normy najvyššej právnej sily a výraz nieèoho, èo má by (akési "ohnisko" (centrum) prislušného normativneho súboru štátu)
3.2.1 Problematika ústavy a ústavného práva v štátovede
Koncepcie ústavy možno celkovo zaradi do troch základných skupín :
- juristické poòatie (ústava všeobecne záväzný právny akt najvyššej právnej sily)
ústavou sú iba predpisy o tom, ako v¬zniká zákon, t.j. upravujú iba záko¬nodarný proces
- sociologické poòatie (za ústavu po¬kladá skutoèný chod ústavnopolitického života danej krajiny)
- pojem "žívá ústava" char. mimoriadnou flexibilnosou vo vysvetlovaní jej obsahu,kt je doménou Najvyššieho súdu USA