kontrolu ústavnosti vykonávajú všeobecné súdy štátov (na úrovni štátov) a federálne súdy (na federálnej úrovni)
právomoc vš. súdov na výkon kontroly doposial nie je priamo formulovaná v ústave a utvorila sa na zákl. výkladu èl. 6
pre konanie a rozhodovanie Najvyššieho súdu platia vždy rovnaké procesné pravidlá
zaèína sa jeho konanie iba na základe 2, už spomínaných postupov
pred pojednávaním majú strany povinnos predloži súdu svoje písomné stanoviská
1. súd rozhoduje o ústavnosti iba na zákl. konkr. prípadu (konkrétna kontrola ústavnosti)
2. pri rozhodovaní súdu sa uplatòuje prezumpcia ústavnosti zákona
3. dôkazné bremeno má navrhovatel konania
4. osoby môžu navrhova konanie iba o ústavnosti zákona, kt aplikáciou sú priamo dotknuté ich ústavou zaruèené práva 5. súd nemôže rozhodovat o ústavnosti zákona, pokia¾ sa môže sporný prípad rozhodnú na inom základe
6. nezasahovanie súdu do riešenia politických otázok
7. konanie je zásadne ústne a verejné
prípad sa rozhoduje hlasovaním, pri kt rozhoduje väèšina sudcov
súd nerozhoduje vec bezprostredne ale vždy v stanovené dni, na tzv. neverejnych konferenciách
každý z nich pripravuje vlastné stanovisko v pí¬somnej podobe a všetky stanoviská sa dostávajú do odôvodnenia
rozhodnutia sa publikujú tak v štátnych zbierkach rozhodnuti, ako aj súkromných zbierkách
Žádné komentáře:
Okomentovat