otázka kontroly ústavnosti objavuje sa až po vzniku prvých ústav, na jej ďalší rozvoj mali vplyv predovšetkým 2 ústavnoprávne princípy - princíp suverenity ľudu (rousseauvský)
- princíp delby moci (montesquieuovský)
zásadný význam malo až doplnenie teórie delby moci o mechanizmus "brzd a protiváh"
pri všeobecnej charakteristike súdnej kontroly ústavnosti v "angloamerickom" modele možno uviesť tieto znaky:
- decentralizácia (na výkon kontroly sú oprávnené všeobecné súdy na rôznych stupňoch)
- incidentnost a konkrétnosť (orgány sa otázkou ústavnosti zaoberajú iba v súvislosti s konkrétnym sporom)
- zúžané právne účinky (rozhodnutie sa vzťahuje iba na dotknuté strany; zásada "inter partes")
- spätná účinnost (rozhodnutím môžu pozastaviť jej ďalšie uplatňovanie v budúcnosti)
pre vývoj kontroly ústavnosti v Európe malo mim. význam rozširovanie demokracie a zápas o účinné záruky ústavy
zovšeobecnenie charakteristických znakov súdnej kontroly ústavnosti :
- centralizácia výkonu (kontrolou ústavnosti sú poverované osobitné súdne / kvázi súdne orgány, nikde nie vš. súdy !)
- abstraktný char kontroly (na podanie návrhu je dostačujúcim presvedčenie norma / rozhodnutie je v rozpore s ústavou)
Žádné komentáře:
Okomentovat