Ústavná úprava po novembri 1989 sa uberala cestou čiastkových zmien platnej ústavy a ústavného zákona o česko-slovenskej federácii. Pritom však otázka federatívnej ústavy a republikových ústav bola mimo¬riadne aktuálna.
5) Ústavné súdnictvo a jeho genéza /spôsob vzniku/ v SR
Právny štát by v podstate nemohol jestvovať bez inštitúcie, ktorej úlo¬hou je presadzovať panstvo ústavy a práva, teda bez súdnictva. Nestačí upraviť právne vzťahy v ústave či zákonoch, aleje potrebné, aby jestvo¬val orgán, ktorý je oprávnený konštatovať porušenie práva a svojím roz¬hodnutím nastoliť v konkrétnom prípade opäť právo. Široko rozvinutú ochranu práva poskytujú súdy ako jediné inštitúcie, pričom ústava v rám¬ci ustanovení svojej siedmej hlavy rozlišuje nezávislý súdny orgán ochra¬ny ústavnosti - Ústavný súd SR, ako aj nezávislé a nestranné súdy, ktoré vykonávajú súdnictvo. Výkon súdnictva je zverený výlučne sudcom, čím sa táto tretia moc odlišuje od zákonodarstva a exekutívy,5 pričom ju vykonávajú na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Na rozdiel od iných štátnych orgánov priamo ústava formuluje podmien¬ky ustanovenia za sudcu, viackrát je zdôraznená zásada nezávislosti sú¬dov a sudcov (či. 141, 144, 145), veľmi široko je určená inkompatibilita sudcov (či. 145a). Ústavný zákon o zániku ČSFR odovzdal zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc republikovým orgánom. Právo¬moc Ústavného súdu ČSFR mali prevziať republikové ústavné súdy, právomoc Najvyššieho súdu ČSFR mali prevziať republikové najvyššie súdy.
Žádné komentáře:
Okomentovat